Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Science odhalila, že bábätká sa učia efektívnejšie z prekvapení ako z udalostí, ktoré očakávajú.
Mnohí ľudia si myslia, že mozog bábätka je jeden nepopísaný biely papier. To však veľmi skoro po narodení nie je pravda. Dokazuje to aj publikovaný experiment kognitívnych psychologičiek Aimee E. Stahlovej a Lisy Feigensonovej. Zrealizovali štyri experimenty s 11 -mesačnými bábätkami, ktoré dokazujú, že už takto malé deti majú jasnú predstavu o tom, ako by sa veci okolo nich mali správať. Psychologičky vo svojom experimente sledovali, ako prekvapivé a naopak predvídateľné udalosti ovplyvňujú spôsob, ako sa deti učia nové informácie.
Keď vedci ukázali bábätkám „ prekvapivé momenty“ – ako napríklad lopta alebo auto míňali stenu, do ktorej by štandardne mali naraziť, deti boli omnoho viac zaujaté zisťovať informácie o aute alebo lopte, prečo sa správali inak. Zisťovali to tým, že sa s nimi hrali, dotýkali sa týchto predmetov a skutočne sa na nesústredili. Ak videli, že sa auto alebo lopta popri stene zastavili tak, ako predpokladali, nezaujímali sa o ne tak veľmi.
Feigensonová tvrdí, že bábätká v tomto veku nielen reagujú na „prekvapivé“ veci, ale tiež testujú svoje veľmi špecifické hypotézy pre toto zvláštne správanie.
Tieto výsledky sú veľmi dôležité, pretože dokazujú ich veľmi dômyselné vedomosti o svete, od toho ako sa veci správajú, až po to, ako sa využívajú a navádzajú ich k budúcemu učeniu. Dokazujú, že deti venujú väčšiu pozornosť a učia sa viac zo správania alebo udalostí, ktoré sa nedejú štandardne, resp.porušujú štandardné pravidlá.
Zdroj: huffingtonpost.com
