Mať jedináčika nie je katastrofa

Občas je jedno dieťa tak akurát.
Občas je jedno dieťa tak akurát. / Foto: Bigstock

Možno ste nikdy nemali predstavu, že by ste mohli mať IBA jedno dieťa. Občas sa stáva, že bol pôrod veľmi komplikovaný, prvé dieťa sa narodilo s postihnutím, druhé tehotenstvo sa opakovane nedarí alebo len jednoducho vyčerpanosť rodičov z prvého náročného dieťaťa neustáva. Vtedy sa rodičia rozhodnú alebo zmieria so situáciou, že JEDNO je akurát. No hovorí sa, že „jedno dieťa je málo, ale dve priveľa.“ Tí, ktorí si na život s jedným dieťaťom zvykli, to však nikdy nezistia.

I my sme si zvykli a s odstupom času v tom začínam vidieť i mnohé pozitíva. Mať kŕdeľ detí je určite krásne, no stále viac začínam byť presvedčená, že nie každý to dokáže zvládnuť tak, aby si to rodina užívala. V mnohých viacdetných rodinách vládne napätie, nervozita a stres.

Neviem dnes povedať, ako by sme to zvládli s kŕdľom detí my, no s určitosťou viem, že takto si slovo RODINA skutočne užívame. Sme šťastní, lebo....

1)  Máme pre naše dieťa toľko času, koľko si len želá.

Trávime spolu čas hrania, športových tréningov, učenia, výletov i obyčajného leňošenia.

2)  Poznáme každý detail toho, čo prežíva.

Jeho smiech i slzy. Všetko to nesieme spolu a vie, že na žiadnu radosť či krivdu nebude nikdy sám.

3)  Nemáme pocit, že si od neho potrebujeme oddýchnuť.

Nevraciame sa k myšlienkam stratenej slobody. Ak ho dáme starým rodičom, pošlem do tábora, či k niekomu na návštevu, o chvíľu si chýbame. Sme jednoducho trojica, ktorá sa teší, že je spolu.

4)  Naše dieťa je veľmi priebojné,

pretože vie, že ak chce mať detskú spoločnosť, musí si získať jej pozornosť a uznanie. Nesadne si do kúta, ak sa mu nedarí. Je to usmievavý bojovník a v drvivej väčšine vyhrá.

5)  Stále sa neuveriteľne veľa láskame.

Už je to 10 rokov, čo je na svete a tajne dúfam, že objatia a bozky vždy budú bežnou súčasťou nášho vzťahu. Zahŕňame ho toľkou pozornosťou, akú deti ani tých najsnaživejších rodičov z viacdetných rodín nemajú šancu pocítiť. Deň má 24 hodín a my máme každú voľnú chvíľu IBA pre neho.

6)  Nikdy som nemusela od seba odtrhávať bijúce sa deti.

Tento pocit nepoznám. Iba ak z vlastného detstva.

7)  Nikdy som nemusela riešiť súrodeneckú závisť.

Nikdy nie sú všetky deti rovnako nadané. Prirodzene sa začnú porovnávať a v nešťastnejších prípadoch ich porovnávajú i samotní rodičia. Dieťa spozná, keď je tým „na chvoste“ a len ťažko to v detstve nepripíše na zodpovednosť svojmu súrodencovi.

8) Nikdy mi nikto nevyčítal: „To nie je fér!“

Rozhodovať milión krát za deň v rovnakých detských sporoch je určite veľmi vyčerpávajúce. Vidieť detskými očami, čo je objektívna pravda, je nereálne. Vždy sa cíti niekto ukrivdený a rodič niekým odsúdený.

9) Nikdy som sa nemusela brániť, že mám jedného radšej ako druhého.

Milujem tohto jedného z celého srdca a nikdy som nemusela bojovať s myšlienkami, prečo to menej „podarené“ dieťa nemôže byť rovnako skvelé ako to druhé.

10) Môžeme bez veľkých stresov cestovať po celom svete.

Nech ideme kamkoľvek, cestovanie s jedným dieťaťom je absolútna pohoda.

11) Náš každodenný život sa manažuje ľahšie.

Ak máte jedno dieťa, musíte síce plánovať jeho krúžky, rozvozy, učenie, návštevy, oslavy, ... No čím viac detí máte, tým sa všetky tieto povinnosti násobia. Ak vám chýba manažérsky talent v kombinácii s presvedčením, že byť matkou je vaším poslaním, rodina tým veľmi trpí. Stres, hádky a napätie žiadnemu dieťaťu s 3 súrodencami pekné spomienky na detstvo neprinesú.

12)  Kariéra sa buduje omnoho jednoduchšie.

Realizovať sa rýchlejšie po materskej v práci, dovzdelávať sa alebo robiť veci, ktoré vás jednoducho bavia, môžete ďaleko skôr pri jednom dieťati ako pri viacerých.

13) S manželom máme viac času sami pre seba.

Omnoho ťažšie si ukradnete chvílu pre partnera, ak máte doma viac detí. Medzi manželmi sa ľahšie udržiava manželský či partnerský vzťah, ak máte čas a energiu na pár milých slov, či každodenné láskanie.

 

14) Netrpím tým, že moje dieťa nemá svoju spriaznenú dušu.

Väčšina mojich priateľov nemá súrodencov, ktorí by im boli skutočne blízki, ktorým zverovali svoje najtajnejšie sny či trápenia. Nemali detstvo, ktoré by bolo plné nádherných spomienok na spoločne strávené chvíle. Mnohí si našli k sebe cestu až ako dospelí ľudia, pretože si začali uvedomovať, že vzťahy medzi súrodencami by mali vyzerať inak. Nikdy neviete predpovedať, ako sa vyvinú vzťahy medzi vašimi deťmi. Ak sa to podarí, môžete zažiť nebo na zemi, no ak nie, neustále napätie v rodine môže viesť i k rozpadu manželstva a teda rodiny ako takej.

 

Ak niekomu vyhovuje život s jedným dieťaťom, nemal by podľahnúť tlaku okolia. Ten život bude žiť predsa len on sám a mal by si ho vybrať taký, aby bol šťastný. Ak sa rodina cíti kompletná, to je to, na čom skutočne záleží.

 


Foto: Bigstock

Čítajte viac o téme: Rodina, Šťastie, Súrodenci
Zdieľať na facebooku