Články: Pre študentov
O projekte

 

Školy sa menia pozitívnym smerom. Inklúzia pomáha všetkým

Zuzana Gránska
Autor článku
Zdroj: NDS
Práca v skupine so špeciálnym pedagógom Adamom Škoppom na ZŠ Karloveská / Zdroj: NDS

„Všetci sme si rovní,“ čarovná formulka, ktorú prirodzene učíme deti od narodenia a mala by ich viesť celý život k rešpektu a ohľaduplnosti. Napriek tomu sa už nástupom do školy stretnú s tým, že to doslovne neplatí. Všetkým deťom nedávame rovnaké možnosti, aby sa vzdelávali a navštevovali bežné triedy s rovesníkmi, hoci na to majú nárok. Projekt Škola inkluzionistov, ktorý realizuje Nadácie pre deti Slovenska v rámci programu na podporu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba?, sa to snaží zmeniť v 40 školách po celom Slovensku.

 

Vyučovanie v Základnej škole Karloveská v Bratislave začína inak ako vo väčšine škôl. Každé ráno si deti v triedach sadajú do kruhu na koberec a rozprávajú sa. Bez toho ich vyučovanie nezačne. Či sú to tretiaci alebo deviataci, všetci hovoria o svojich pocitoch, zážitkoch, názoroch, o čomkoľvek s čim by sa rady podelili s deťmi aj učiteľkou. Vedie ich to k vzájomnej tolerancii a empatii, ktorá dnes medzi deťmi často chýba. Učiteľky i deti zhodne tvrdia, že atmosféra v triedach je aj vďaka komunitnému kruhu cez deň ďaleko lepšia, akoby po rannom pozdrave učiteľka ihneď začala písať na tabuľu poznámky a prednášala učivo.

Medzi týmito deťmi sedia aj zdravotne znevýhodnené deti. Na prvý pohľad si ich v skupinke detí ani nevšimnete, a to napriek tomu, že majú rôzne diagnózy ako poruchy učenia, pozornosti, dyslexiu alebo autizmus. Ranný komunitný kruh spojí všetkých a pomáha začať deň v pohodovej atmosfére.

 

Úspešná cesta k inklúzii

Komunitný kruh si deti v karloveskej základnej škole obľúbili ihneď a riaditeľka školy Eva Horníková približuje, že je len jednou z foriem, ako sa škola viditeľne posúva k inklúzii. Počas roka urobili viacero ďalších pozitívnych zmien, aby sa každé jedno dieťa v škole cítilo prijaté. Adam Škopp, špeciálny pedagóg a zástupca riaditeľky pre inkluzívne vzdelávanie dopĺňa, že vytvorili funkčný inkluzívny tím, pozíciu zástupcu riaditeľky pre inkluzívne vzdelávanie, zabezpečili supervízie pre učiteľov a niekoľkodňové školenia. Zároveň upravili niektoré systémové zmeny v rámci edukačného procesu - outdoorové vyučovanie (vyučovanie vonku) alebo vytvorenie menších skupín pri niektorých predmetoch (MAT, SJL, CJ).

Priznávajú, že sami by všetky tieto zmeny zvládli len ťažko. Zapojením do grantovo-vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov , ktorý vznikol vďaka podpore dobročinného Plesu v opere, sa majú možnosť oprieť o odborníkov mimo ich školy a dostali na tento účel i finančnú podporu. S jej pomocou vybudovali napríklad miestnosť pre špeciálneho pedagóga, kde pracuje primárne s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Aktuálne ich majú v škole 28 a pri individuálnej práci s nimi využíva napríklad biblioterapiu, arteterapiu či muzikoterapiu. Prebiehajú tu rôzne korekčné a reedukačné cvičenia. Všetky aktivity, ktoré špeciálny pedagóg s deťmi robí, sa realizujú formou hry. Zároveň dodáva, že dieťa pozoruje aj na hodinách s jeho spolužiakmi a to tvorí druhú, rovnako dôležitú, polovicu jeho práce. 

„Projekt Škola inkluzionistov sa snaží hľadať a ponúkať systémové riešenia v oblasti inkluzívneho vzdelávania na slovenských školách. Na tejto ceste dávame školám možnosť získať skúsenosti z praxe kolegov pedagógov, špeciálnych pedagógov, asistentov, ale aj riaditeľov a vedenia škôl,“ približuje Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.

 

Zľava Ondrej Gallo z Nadácie pre deti Slovenska, Eva Horníková a Adam Škopp o ZŠ Karloveská v Bratislave / Foto: Zuzana Gránska

 

Základnú školu Karloveskú sprevádzala počas roka konzultantka Masha Orogváni z Nadácie pre deti Slovenska, ktorá v minulosti pôsobila aj ako asistentka dievčatka s Downovým syndrómom. Hovorí, že každá škola potrebuje pomoc s niečím iným. Aj preto je pre školy veľkou výhodou, ak sa majú na koho pri hľadaní efektívnych riešení obrátiť. Pripomína, že pri snahe o inkluzívne vzdelávanie je dôležité uvedomiť si, že práca na zmene sa netýkajú len špeciálneho pedagóga a detí so špeciálnymi potrebami. „Zapojení majú byť všetci učitelia i školský psychológ a o každom jednom dieťati spoločne komunikovať,“ hovorí konzultantka. Je presvedčená, že asistenti sú v triedach veľmi dôležití, len sa často v procese učenia nevyužívajú správne. „Mali by sa využívať v prospech všetkých detí v triede. Nie je pravda, že problém má len ten, kto má na to papier. Ideálny stav je, ak kooperuje s učiteľom, vie čo prinesie učiteľ, o čom bude jeho hodina a naopak. Môžu sa stať efektívnym tandemom. Ak asistent sedí v lavici nie je to inklúzia, ale segregácia. V podstate zacloní toho žiaka a ostatní spolužiaci k nemu nijak nepreniknú. To si mnohí asistenti ani neuvedomujú. V dobrej viere ako sa snažia dieťaťu pomáhať, vlastne ho izolujú. Asistent má pomáhať všetkým, a nielen niekomu konkrétnemu,“ vysvetľuje Masha Orogváni.

 

Inklúzia je pre mnohé rodiny svetlom na konci tunela

Mnoho rodičov a ich deti so zdravotným znevýhodnením sa nástupom do školy ocitnú v bezvýchodiskovej situácii. Školy ich deti opakovane odmietajú. Tvrdia, že nemajú asistentov, vhodné priestory ani tím, ktorý by bol dieťaťu nápomocný. Často je preto pre takéto deti nedobrovoľne riešením izolácia v domácom vzdelávaní alebo špeciálna škola.

Deviatak Šimon z karloveskej základnej školy má hneď niekoľko diagnóz, ktoré prichádzali postupne. V prvom ročníku sa mu nedarilo písať úlohy, sústrediť sa a bol stále nervózny. Vyšetrenia ukázali, že ide o poruchy učenia – dyslexiu, dysgrafiu a dysortografiu. Učiteľka mu preto na prvom stupni prispôsobovala úlohy, redukovala učivo alebo mu dávala viac času na písomky. Vďaka tomu aj Šimon mohol napredovať bez frustrácie a zažívať pocit úspechu ako jeho rovesníci. Jeho mama Iveta Harceková hovorí, že mali šťastie, že ich škola prijala a Šimon nemusel skončiť v špeciálnej škole. Od piateho ročníka mu dokonca zabezpečili asistenta, ktorý mu pomáhal na viacerých predmetoch ako matematika, anglický jazyk či slovenčina. Šimon by rád študoval ďalej za záhradníka. Na strednej škole už s asistentom ale nepočíta. Mama hovorí, že aj so svojimi diagnózami sa naučil stratégie, ako sa učiť a verí, že to zvládne.

 

Inšpirovať sa môžu všetci – školy i budúci učitelia

V projekte Škola inkluzionistov dodnes existuje sieť 40 škôl z celého Slovenska. Na ceste k inklúzii sa navzájom sprevádzajú a podporujú aj vďaka intenzívnej práci 10 konzultantov a desiatok externých školiteľov. Stále je to však málo, aby to pokrylo potreby všetkých zdravotne znevýhodnených detí na Slovensku. Aj preto chcú inšpirovať ďalších a túto sieť rozširovať.

Riaditeľka ZŠ Karloveská Eva Horníková tvrdí, že projekt na ich škole vzbudil v priebehu roka aj vďaka medializácii veľký záujem. Ozývali sa im desiatky nadšených rodičov, ktorí chceli umiestniť svoje deti do ich školy. Mrzí ju, že rovnako veľký záujem neprišiel zo strany škôl. Je presvedčená, že je dôležité, aby sa riaditelia škôl pýtali, ako by úspešne inkluzívne vzdelávane mohli realizovať na ich vlastnej škole. Veľmi radi sa podelia o svoje skúsenosti, aby čo najviac detí malo príležitosť vyrastať a vzdelávať sa v prirodzenom prostredí a nie v izolácii. Aj preto karloveská škola organizuje dni otvorených dverí a otvorené hodiny. Snažia sa kolegom, rodičom i verejnosti ukazovať ich pokrok na ceste k inklúzii. Eva Horníková vysvetľuje, že si to vyžadovalo zmenu myslenia u všetkých učiteľov, aby prijali cudzích ľudí v ich triedach. Z minulosti sme totiž boli naučení, že školy majú byť zatvorené. „Ak ale chceme dosiahnuť zmeny, musíme sa začať otvárať,“ myslí si riaditeľka.

Zmeny sú potrebné aj omnoho skôr ako mladí učitelia nastúpia do škôl. Aj preto sa postupne touto problematikou snažia oslovovať študentov pedagogiky na vysokých školách. Pohľad učiteľov na zdravotne znevýhodnené deti by aj vďaka tomu mohol byť o pár rokov pozitívnejší. Katarína Plevová je študentkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského a hovorí, že ak študentov téma inklúzie zaujíma, v rámci vyučovania si môžu vybrať ako voliteľný predmet Inkluzívna a integratívna pedagogika. Práve počas neho sa venujú téme inklúzie z rôznych hľadísk. Stále to ale nestačí, aby vedeli, o čom inklúzia skutočne v praxi je. Aj preto oceňujú každú príležitosť, keď môžu nahliadnuť do školy, kde sa inklúzii darí.

 

Pozornosť bude patriť zdravotne znevýhodneným aj naďalej

Projekty ako je Škola inkluzionistov pomáhajú riešiť celospoločenský problém. V rámci zastrešujúceho programu na podporu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? je takýchto aktivít realizovaných viac. Okrem iného bolo v tomto roku zriadene Centrum inkluzívneho vzdelávania, vydaná slovenská edícia príručky inkluzívneho vzdelávania Index inkluzionistov, realizovaný prieskum na slovenských školách, zabezpečená prevádzka webovej stránky s obsahom na pomoc školám, pedagógom, ale aj rodičov a mnoho ďalších aktivít. Nič z toho by sa však nemohlo realizovať bez finančnej pomoci jednotlivcov, organizácií alebo charitatívnych podujatí. Jedným z najväčších je dobročinný Ples v opere a za posledné dva roky venoval na inkluzívne vzdelávanie výťažok vo výške 525 106 eur. „Tešíme sa, že program Kto chýba? a všetky zrealizované projekty majú viditeľné výsledky a v práci na podpore inkluzívneho vzdelávania budeme môcť s podporou dobročinného Plesu v opere pokračovať ďalej. Vidíme v tejto oblasti ešte veľké nedostatky a radi by sme sa v blízkej budúcnosti sústredili aj na podporu inklúzie v oblasti predškolského vzdelávania,“  hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska o plánoch do budúcnosti.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Inklúzia | Integrácia detí, Inkluzívne vzdelávanie detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.