http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock, archív MS
Softvérový vývojár Martin Spano sa špecializuje na umelú inteligenciu / Foto: Bigstock, archív MS

Celý život ho fascinovali technológie. Keď si jeho otec zadovážil svoj prvý počítač, bol tak očarený, že ho doslova nepustil z ruky. Keď ho už mama v obavách posielala na vzduch, aby sa šiel hrať von, zobral si so sebou na dvor aj počítač. Pri otázke, čo pôjde jedného dňa študovať, nikto z blízkych ani na sekundu nezaváhal. Informatika bola jasná voľba. Dnes sa 33-ročný softvérový vývojár MARTIN SPANO z Čaky naplno venuje umelej inteligencii. Napísal knihu, ktorá v preklade vyšla pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke. Prednáša na konferenciách o aplikácii umelej inteligencie do rôznych oblastí, hlavne biznisu, a o vplyve umelej inteligencie na rôzne oblasti, napríklad aj na vzdelávanie. Momentálne žije so svojou manželkou a 9-mesačnou dcérkou vo Viedni.

S Martinou Spanom sme sa rozprávali, o tom, čo si v reálnom živote predstaviť pod umelou inteligenciou, ako zásadne ovplyvní už v blízkej dobe našu budúcnosť, vzdelávanie a výchovu detí i prácu učiteľov.

 

Si počítačový vedec a špecializuješ sa na umelú inteligenciu (AI). Technológie a AI budú mať časom stále silnejší dopad aj na pracovný trh a predpokladám, že aj na vzdelávanie. Ako vidíš túto budúcnosť ty?

Umelá inteligencia nás zbaví ťažkých, repetitívnych a nenapĺňajúcich prác. Vďaka tomu sa budeme môcť venovať činnostiam, ktoré robia človeka človekom. Samozrejme, že sa to neobíde bez dočasným turbulencii na trhu práce. Preto je dôležité, aby sa o tejto téme hovorilo a každý z nás ju chápal. Tomu bude samozrejme treba prispôsobiť aj vzdelávanie. Predmety, ktoré budú za krátky čas nahradené umelou inteligenciou, ako napríklad povolanie rádiológia, treba postupne prestať vyučovať. Na druhej strane bude potrebných viac vývojárov umelej inteligencie, takže vyučovanie tohto odboru bude potrebné spraviť atraktívnejšie, aby mali ašpirujúci študenti o to záujem.

 

Od čoho to závisí, že bude zanikať stále viac pracovných miest v dôsledku AI? Nastal nejaký zásadný posun v zdokonaľovaní AI za posledné roky?

V roku 2012 použili dvaja študenti z Univerzity v Toronte vylepšený algoritmus pre rozpoznávanie objektov na prestížnej súťaži a úplne zničili konkurenciu. Tieto udalosti naštartovali bezprecedentný boom v oblasti umelej inteligencie, nakoľko hlboké učenie (deep learning), ako sa algoritmus nazýva, je možné aplikovať na rôzne oblasti. Vďaka nemu je možné začať si plniť vízie tvorcov vedecko-fantastických žánrov filmov a literatúry ako sú napríklad autonómne autá či virtuálni asistenti. Už v súčasnosti využívame na dennodennej báze výdobytky tejto technológie pri prezeraní sociálnych sietí, hľadaní na internetu či nakupovaní. Ľudia sú zvyčajne prekvapení, keď zistia, že generátor newsfeedu na ich obľúbenej sociálnej sieti používa umelú inteligenciu. Väčšina z nich si totižto predstavuje pod týmto pojmov postavy science fiction ako Terminátor.

 

Takže to je úplne mylná predstava?

Aj táto predstava je správna, Terminátor je príkladom umelej inteligencie, ale tzv. všeobecnej umelej inteligencie, ktorá je na úrovni človeka. Generátor newsfeedu či spam filter zasa využíva tzv. slabú alebo úzko špecializovanú umelú inteligenciu, ktorá dokáže vykonávať iba jeden druh činnosti i keď častokrát omnoho lepšie ako človek. Jej spoľahlivosť a zlacňovanie má za dôsledok automatizáciu mnohých častí zamestnania či zamestnaní samotných.

 

Mali by sme teda začať už dnes radikálne meniť školy a to, čo učíme deti v školách alebo máme čas?

Je o päť minút dvanásť, západné krajiny už dávnejšie odstúpili od memorovania a viac preferujú kreativitu a logické myslenie, čo sú schopnosti, ktoré sú dôležitejšie a budú v budúcnosti stále viac vystupovať do popredia, nakoľko všetko, čo sa dá zautomatizovať, bude vykonávať umelá inteligencia. Zároveň by mal byť na školách vyučovaný predmet zameraný na zmeny samotné, ktorý ja nazývam “adaptológia”. Ten by mal pripravovať budúce generácie na skutočnosť, že jediné, čo sa vo svete nemení, je zmena samotná.

 

Aké povolania budú podľa teba najviac vyhľadávané, a teda aj najlepšie platené? Budú súvisieť práve s odvetvím AI?

Budú to povolania, ktoré v súčasnosti ešte ani neexistujú a o ktorých v súčasnosti ani nevieme, že ich potrebujeme, ako napríklad ladič rozhrania medzi bio a nebiologickými entitami. Zároveň sa zmení obsah súčasných zamestnaní, každému pri jeho práci bude pomáhať umelá inteligencia, napríklad právnikovi pri výskume určitého právneho problému urobí prieskum vo všetkých dostupných zákonoch alebo vyhodnotí doterajšie rozhodnutia súdnych prípadov v podobnom spore, a to za pár minút. Platené budú dobre všetky zamestnania, pretože tie s nízkou pridanou hodnotou nahradí umelá inteligencia.

 

Technológie sú čoraz viac v rukách detí kritizované. Odborníci na detský vývin upozorňujú, že ich pozornosť je v katastrofálnom stave a stále silnie hlas, aby aspoň v školách neboli podporované. Po francúzskom zákaze mobilov na ZŠ obletela minulý mesiac svet informácia, že s rovnakou myšlienkou sa pohrávajú aj v Nemecku. Myslíš , že dokážu, resp. mali by technológie, časom v školách zaujať svoje pevné miesto a byť intenzívne pri vzdelávaní detí prítomné?

Je nevyhnutné, aby sa deti s technológiami začali zaoberať čo najskôr, nakoľko ich o pár rokov budú všade sprevádzať. Dôležité je ale, aby im pri ich vývoji pomáhali a nie iba zamestnávali ich myseľ činnosťami, ktoré by som nazval mrhaním času. Z toho dôvodu je v školách skôr ako zákazy dôležitá osveta. Nevýhodou zákazov je to, že “zakázané ovocie chutí najlepšie ”. Sám viem, o čom hovorím. Aj ja som vždy najradšej robil to, čo som nemohol, napríklad, že som si na hodinách slovenčiny čítal ekonomický denník, keďže literatúra ma vôbec nebavila. Učiteľka mi ho vždy zobrala, načo som ja potajomky vytiahol ekonomický týždenník, ktorý bol kompaktnejšieho formátu a dal sa na lavici lepšie ukryť. Takže zákazy u detí podľa mňa nefungujú. (smiech)

 

Čo by sa mali deti v rámci školy o technológiách učiť a ako by ich mali využívať? Do čoho sa v školách v tomto smere oplatí investovať energiu, čas i peniaze?

Technológie majú ten problém, že vďaka ich neustálemu a stále sa zrýchľujúcemu rozvoju, sú rýchlo zastaralé a nahradené novými, čo má za následok, že vyučovanie o nich môže byť v čase vydania učebníc už neaktuálne. Preto by namiesto papierových učebníc mali mať žiaci v školách elektronické učebnice vo forme tabletov, ktoré by ale boli kontrolované a obmedzené len na používanie za účelom vyučovania. Programovanie by sa mali učiť už na základných školách ako povinný predmet. Povedal by som, že programovanie je matematikou 21. storočia. Boli by sme prekvapení, koľko študentov by také programovanie začalo baviť.

 

AI nám v mnohých oblastiach už dnes dokáže zjednodušovať život, hoci si to ani neuvedomujeme. Vieš si predstaviť, kde by mohla pozitívne napomáhať v školách, napr. učiteľom či riaditeľom?

Veľkým posunom bude, ak začneme v bežných školách naozaj riešiť personalizované vzdelávanie. Prestaneme o individuálnom prístupe hovoriť, ale skutočne sa v triedach bude každý deň takto k študentom pristupovať. Vďaka umelej inteligencii dokážeme maximalizovať pokrok študenta na základe predikovania jeho kariéry.

 

Ako presne by to personalizované vzdelávanie v praxi mohlo vyzerať?

Podobne ako to vyzerá na newsfeede vašej sociálnej siete. Ten váš vyzerá úplne inak ako napríklad ten, čo vidí vaša manželka. Umelá inteligencia bude neustále vyhodnocovať, na čo sa daný študent v budúcnosti hodí a podľa toho bude v každom predmete posúvať hranice jeho možností, aby sa neustále zlepšoval. V praxi to môže napríklad znamenať, že budú mať študenti rôzne domáce úlohy, ba dokonca i testy.

 

Dokáže AI zjednodušiť učiteľom aj administratívnu prácu, nielen podporiť pokrok študentov?

Určite áno a zásadne. Virtuálni asistenti učiteľov im budú pomáhať pri práci, napr. pri kontrole testov a domácich úloh či známkovaní.

 

Znamená to, že sa učitelia konečne môžu tešiť na zlaté časy, kedy budú môcť pracovať väčšinu času s deťmi a nevenovať sa byrokracii?

Presne tak, všetka nezaujímavá jednotvárna činnosť bude zautomatizovaná a učiteľom tak zostane podstatne viac času na činnosti, ktoré ich na tomto povolaní bavia. Aj preto by sa školy, mali viac zaujímať, ako dokážu pokrok v umelej inteligencii využiť v prospech fungovania svojej školy a odbremeniť svojich učiteľov. Tlačiť na ministerstvo školstva, aby bolo v tomto smere aktívne a pomáhalo do škôl dostávať efektívne technologické nástroje.

 

Nemyslíš si, že by niekedy mohla AI prácu učiteľa aj úplne nahradiť?

To sa určite nestane. Umelá inteligencia síce môže raz byť schopná učebnú látku naučiť, povolanie učiteľa ale zahŕňa naučiť študentov sociálno-emocionálne zručnosti, čo je veľmi komplexný problém, na ktorý bude treba aj v budúcnosti učiteľa z mäsa a kostí.

 

V rámci Európskej AI Aliancie sa venuješ aj etike v súvislosti s AI. Čo tam konkrétne riešite? Filmové sci-fi scenáre hovoria aj o negatívnych prekvapeniach a konci ľudstva, ak by sa nám vymkla spod kontroly. Aká je ale realita v očiach odborníkov?

Rozdeľujeme sa na dva tábory, pravdepodobne aj podľa toho, aké máme nastavenie k životu všeobecne. Filmové scenáre sú potenciálne reálne, ale oveľa väčšia hrozba je v blízkej budúcnosti z tzv. technologickej nezamestnanosti, keď by rýchlosť, akým automatizácia vytláča ľudí bola vyššia ako rýchlosť vznikania nových pracovných miest. Toto je veľmi reálne a Slovensko patrí medzi najohrozenejšie krajiny, o čom hovorí aj posledná správa OECD. Stále však nie je neskoro, aby sa s tým niečo spravilo, technologická inteligencia na Slovensku je veľmi vysoká a aj kapitál by sa našiel.

 

Vieš si predstaviť, ako by mohla AI ublížiť napr. deťom, ktoré sú čoraz v nižšom veku bez dozoru pred obrazovkami?

Hovorme radšej ako im môže pomôcť. Problémov, ktoré by dokázala aj pri výchove a vzdelávaní detí riešiť, je veľa. Rodičia sa dnes napríklad kvôli pracovnej vyťaženosti častokrát nestačia s deťmi pripravovať na nasledujúci deň do školy a mnohé deti túto ich pomoc potrebujú. Pokiaľ ju nedostávajú, tak začínajú zaostávať už v úvode školy a tento problém sa časom len zväčšuje. Virtuálny doučovateľ šitý na mieru daného dieťaťa to ale dokáže. Bude vedieť dieťaťu učivo dovysvetliť a bude mať prehľad vo všetkých predmetoch. Nebude limitovaný pomôcť dieťaťu s fyzikou či chémiou, čo rodič byť môže. Okrem toho bude neustále láskavý, chápavý, trpezlivý a neúnavný.

Veľmi nerád rozprávam o hypotetických hrozbách, lebo tie sa síce lepšie v médiách predávajú, ale sú menej pravdepodobnejšie.

 

Sám si čerstvo otec a možno sa aj na AI začneš pozerať touto skúsenosťou opatrnejšie. Pred nejakým časom napríklad začal Matel montovať do svojich bábik Barbie nejaký jednoduchý druh AI, aby sa dieťa malo s kým hrať a našlo odpovede, ktoré hľadá... Nepovažuješ takýto trend za nebezpečný?

Každá technológia má svoje svetlé i tmavé stránky, pokiaľ bola takáto hračka dobre otestovaná (samozrejme, testerom by mala byť umelá inteligencia), nebezpečenstvo bude minimálne. Takáto hračka by ale určite nemala nahrádzať ľudský kontakt. To musí byť stále úlohou rodičov. Na druhej strane takáto hračka môže byť v budúcnosti pre dieťa veľkou výhodou nielen kvôli atraktivite hry. Môže byť napr. schopná dieťa naučiť cudzí jazyk vďaka prirodzenej dennej konverzácii počas hry s bábikou.

 

Vyzerá to, že budúcnosť vidíš aj vďaka AI veľmi pozitívne. Čo sú podľa teba jej najväčšie benefity, prečo ju zaviesť do všetkých možných oblastí?

Umelá inteligencia bude v budúcnosti súčasťou našich životov či už chceme, alebo nie. Je len na nás, či budeme na tomto predstavení iba divákmi alebo aktívnymi hercami, ktorý dej predstavenia ovplyvňujú. Umelá inteligencia nám pomôže poraziť obávané civilizačné choroby ako rakovina, skoncovať s hladom či obnoviť prírodu po našich zásahoch do nej. Od začiatku kognitívnej revolúcie pred približne 70-tisíc rokmi je hlavnou náplňou človeka prežitie. Umelá inteligencia nás zbaví nutnosti zaoberať sa neustále tým, ako prežiť a pomôže nám vďaka tomu znova definovať, čo to znamená byť vlastne človekom.

 

Viac sa o téme umelá inteligencia môžete dozvedieť na stránke autora www.martinspano.com.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Technológie, Technologické inovácie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.