Články: Pre študentov
O projekte

 

H. Chmelárová Marková: Dajte dieťa na nemčinu. Ľudí, čo ju ovládajú je stále menej

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
H. Chmelárová Marková z Goetheho inštitútu / Foto: Zuzana Gránska

Počet žiakov, ktorí sa učia nemčinu, za posledné roky radikálne klesá. Čo to znamená pre náš región do budúcnosti? Nemecké firmy už teraz bijú na poplach a hľadajú cesty, ako na Slovensko opäť vrátiť nemecký jazyk.

 

Rozprávali sme sa s HANOU CHMELÁROVOU MARKOVOU z Goetheho inštitútu, čo sa za posledné roky udialo na Slovensku s nemčinou, prečo by sme sa nemali spoliehať len na angličtinu, ako vyzerá súčasná výučba nemčiny na slovenských školách a ako jej ona pomáha prostredníctvom projektu Chceme vedieť nemecky.

 

O nemčine často počuť, že ju ľudia nemajú radi. Prečo je to tak?

Nepovedala by som, že ju nemajú radi. Podľa mňa ju len dostatočne nepoznajú. Alebo s ňou nemajú dobrú skúsenosť. Veľa ľudí mi hovorilo, že sa nemčinu učili aj 8 rokov a nenaučili sa ju. S veľkou pravdepodobnosťou sa ju učili nevhodnými metódami. Dnes sa už jazyk učí úplne inak.

 

Ako inak?

Prirodzenejšie. Kedysi sa uprednostňovali tabuľky, gramatika, ale neučil sa živý jazyk. Teraz sa to buď spája, alebo sa začína živým jazykom. To je veľmi dôležité hlavne u detí. Dieťa sa neučí jazyk cez gramatiku, ale napodobňovaním jazyka. Netuší, aká je jeho štruktúra. To sa učí neskôr. Zoznamuje sa s jazykom, ako ho dokáže použiť v bežných životných situáciách a s akými emóciami súvisí.

 

Čím si získala nemčina vás?

Mňa nadchla už ako dieťa, no tiež som mala predsudok, že je ťažká a znela mi tvrdo. Mala som ale šťastie na učiteľku, ktorá ma k nemčine pritiahla svojím úžasným prístupom. Prišla som vďaka nej na logiku tohto jazyka. Nemčina je veľmi štruktúrovaná a ja mám v živote štruktúrované veci rada. 

 

Boli ste počas školy aj v zahraničí, kde by ste dokonalejšie spoznali nemčinu?

Na gymnáziu som bola v rámci výmenného pobytu rok v Nemecku. Tam som mala tiež šťastie na školu a rodinu, v ktorej som sa ocitla. Moja hosťovská sestra ma veľmi svedomito opravovala v gramatike i výslovnosti. Chcela som sa naučiť nemecky perfektne. A už pred návratom domov som vedela, že sa chcem nemčine venovať aj vedecky. Preto som išla študovať germanistiku.

 

Dnes máte na prvý pohľad zvláštnu náplň práce – snažíte sa pritiahnuť k nemeckému jazyku čo najviac žiakov na základných školách. Ako ste sa k tomu dostali?

Táto potreba vznikla tak trochu náhodou. V roku 2015 bol prijatý inovovaný štátny vzdelávací program, ktorý definuje nemčinu ako druhý cudzí jazyk a voliteľný predmet. Dovtedy sa vyučovali 2 cudzie jazyky a ich poradie bolo voliteľné. Čiže akýkoľvek jazyk mohol byť vyučovaný ako prvý. Táto zmena znamenala, že od 3. triedy povinne bude na školách ako prvý jazyk angličtina. Predpokladali sme, že to bude mať negatívny dopad na vyučovanie nemčiny. Oslovil ma Goetheho inštitút s tým, že musíme niečo robiť  a nečakať so založenými rukami. Kurzy v Goetheho inštitúte sú totiž preplnené, dopyt po nemčine je veľký. Začali sme teda aktívne pracovať na popularizácii nemčiny na školách.

 

Prečo ste očakávali negatívny dopad? Je to naozaj taký rozdiel, keď sa dieťa začína učiť v škole nemčinu ako prvý alebo druhý jazyk?

Je to veľký rozdiel. Angličtina je napríklad na začiatku jednoduchšia ako nemčina. Existuje výskum, ktorý hovorí, že ak sa dieťa začne učiť ako prvú nemčinu, angličtina mu ako druhý jazyk ide oveľa ľahšie ako keď je to naopak.  

 

Ste ako nemčinári nahnevaní, že sa tlačí stále do popredia angličtina?

Nie, nie sme nahnevaní. Angličtina je naozaj univerzálny jazyk. Pri komunikácii novelizovaného vzdelávacieho programu ale vznikol chaos, čo zmeny v septembri reálne prinesú. Nikto z nás nežiadal zrušenie angličtiny. To nie je pravda. Požiadavka bola, aby bol popri angličtine povinný ešte jeden cudzí jazyk a voľnosť pri výbere prvého cudzieho jazyka. Schválilo sa len to, že rodičia už budú mať na výber, ktorý jazyk dieťaťu vyberú ako prvý. Pre nás nemčinárov je to pozitívne, lebo je tu nádej, že sa poradie otočí a angličtina bude pre viacero detí druhá. Pravdou je, že súčasný stav nevyhovuje ani mnohým školám. Mali učiteľov na iné jazyky, prispôsobenú celú štruktúru učiť iný prvý cudzí jazyk ako angličtinu. V 2015 im zviazali ruky a porušili im fungujúcu štruktúru, s ktorou boli všetci spokojní. 

 

Kedy sa momentálne deti musia začať učiť druhý cudzí jazyk?

Škola ho musí ponúknuť najneskôr v siedmej triede. Ak by však nebol dostatočný záujem zo strany žiakov a rodičov, tak by sa ten predmet nemusel otvoriť. Interpretované to bolo rôzne a veľa vedení škôl si to v rámci šetrenia vysvetlilo tak, že môžu zrušiť druhý cudzí jazyk a radšej ponúknu deťom iný voliteľný predmet.

 

H. Chmelárová Marková z Goetheho inštitútu hovorí, že stále menej detí sa učí nemčinu a už na tento problém narážajú aj nemeckí zamestnávatelia na Slovensku.

 

To znamená, že sa deti na základnej škole vôbec nemusia stretnúť s druhým jazykom?

Bohužiaľ, nemusia. Prax ukazuje, že potom sa dostávajú na stredné školy deti, ktoré druhý cudzí jazyk vôbec nemali a popri množstve nových predmetov musia začínať od nuly aj s novým jazykom. Vtedy je to už naozaj náročné.

 

Nie je to neskoro, začať s cudzím jazykom v 15 rokoch?

Je to neskoro. Ide jednoznačne o premrhané šance. Samozrejme, že môžete začať s cudzím jazykom aj ako dospelí, ale treba si uvedomiť, že čím je človek starší, tým je pod väčším tlakom a ide to ťažšie. Dnes sa nemčinu učí takmer 88 tisíc žiakov základných škôl, v roku 2011 to bolo viac ako 123 tisíc. Rovnako nám padá počet maturantov z nemeckého jazyka. V roku 2010 maturovalo z nemčiny 26,4 percenta maturantov, v roku 2017 to už bolo len 9,1 percenta. 

 

Vidieť už nejaké zmeny aj vo výsledkoch maturantov?

Ich dosiahnutá úroveň sa zhoršuje. Momentálne už na Slovensku takmer neexistujú maturanti, ktorí by maturovali na najvyššej úrovni C1. Je ich už len zopár. Teraz je najvyššia úroveň B1.

 

Úrovne znalosti cudzieho jazyka

A1 – úplný začiatočník
A2 – začiatočník
B1 – mierne pokročilý (maturita na odborných školách)
B2 – stredne pokročilý (maturita na gymnáziách)
C1 – pokročilý
C2 – expert

 

Čo na to hovoria nemeckí zamestnávatelia na Slovensku?

Ozývajú sa, že im chýbajú nemecky hovoriaci ľudia, hoci ešte donedávna mali takýchto zamestnancov dostatok. Dnes to pre nich začína byť problém. U nás je asi 2500 menších a stredných rakúskych firiem a 500 nemeckých firiem. Títo zamestnávatelia v ankete v roku 2017 jednoznačne odpovedali, že angličtina je pre nich u zamestnancov dôležitá, ale že preferujú nemčinu. Aj keď používajú v tímoch angličtinu, keďže ide často o medzinárodné tímy,  vysoká úroveň nemčiny im pomáha v lepšom budovaní vzťahov s kolegami, prípadne majú klientov v Nemecku alebo v Rakúsku. Na to potrebujú ľudí, ktorí s nim dokážu jednať na potrebnej úrovni a angličtina im nestačí.

 

Majú zamestnanci s nemeckým jazykom aj vyššie platy?

Keďže preferujú takýchto zamestnancov, samozrejme, že o nich bojujú aj platom. Človek si môže žiadať adekvátne ohodnotenie jeho vzdelania a zručností.

 

Ako to vyzerá na Slovensku s inými druhými jazykmi okrem nemčiny, tiež sú na ústupe?

Týka sa to všetkých cudzích jazykov okrem angličtiny. Pritom je to paradox, keďže Slovákov je len približne 5 miliónov, logické by bolo učiť sa čo najviac jazykov.

 

Prečo nám to ako Slovákom s tými cudzími jazykmi nejde? Stretnúť u nás človeka, ktorý ovláda viac ako dva jazyky na komunikačnej úrovni je stále doslova rarita.

Súvisí to s mnohými vecami. V škandinávskych krajinách vyučovanie jazykov presahuje hranice školy. Začína to televíziou. Majú všetky filmy v pôvodnom znení s titulkami. Sú aj výnimky, ale aj toto je cesta, ako sa denne učiť živý jazyk prirodzene. Učia sa ho so správnou výslovnosťou, štruktúrou a veľmi autenticky. To je cesta, ako byť  prirodzene otvorení učeniu sa cudzích jazykov.

 

Pomohlo by podľa vás, ak by sa u nás deti s nemčinou stretávali skôr?

Čím skôr s jazykom začíname, tým lepšie. Má to veľké opodstatnenie. U detí v škôlkarskom veku vrcholí prepájanie mozgových buniek, a v tomto čase je dieťa schopné nasať hocičo. Presne to využívajú rodičia, ktorí vychovávajú deti vo viacjazyčnom prostredí. Preto deti nemajú problém, ak s nimi hovoria v útlom veku aj 3 jazykmi. Považujú to za prirodzené, cudzí jazyk sa učia rovnakým spôsobom ako materinský. A mohlo by to tak byť aj v materských školách. Sú na to vybavené, existujú vypracované metodiky, funguje to. Deti v tomto veku vnímajú, že existuje aj niečo iné ako ich materinský jazyk.

 

Alfou a omegou je metodika, ako sa cudzie jazyky budú učiť. Niekto má utkvelú predstavu, že učenie jazyka znamená písanie, čítanie, rozprávanie a počúvanie,  ale nemusíme začať všetkými štyrmi zručnosťami. Nie je to prirodzené.

 

Ako motivujete deti začať sa učiť nemčinu vy?

Prišli sme s Goetheho inštitútom s projektom Chceme vedieť nemecky, ktorý priniesol bezplatne do základných škôl učiteľom nemčiny hotové materiály. Tie sú určené na to, aby im pomohli získať deti pre nemčinu, keď sa budú rozhodovať pre druhý jazyk. Donedávna si reklamu museli robiť samy doslova na kolene. Vyrábali si plagátiky a rôzne pomôcky, aby deti upútali. S týmto sme ich chceli odbremeniť.

Pripravili sme pre nich hotové hravé a motivujúce materiály pre deti na jednu hodinu medzi 4. – 6. ročníkom, tzv. Jazykové animácie. Tie ich motivujú, aby povedali nemčine áno.  Vznikla aj mobilná aplikácia a videá s Čekym. Deti veľmi bavili.

V rámci projektu sme tiež vyrobili Príručku pre rodičov, kde nájdu všetky argumenty, prečo je pre dieťa cudzí jazyk dobrý.

 

Kto tieto motivačné hodiny s deťmi v škole viedol?

Najprv som ich s deťmi robila sama, ale keďže bol o to veľký záujem, vyškolili sme animátorov po celom Slovensku, ktorí takéto hodiny animovali. Dnes už ich animujú samotní nemčinári. Pochopili sme, že je lepšie, ak dieťa s nemčinou spoznáva aj svojho budúceho učiteľa. Jazyky si konkurujú a my sme sa rozhodli bojovať za to, aby si deti volili nemčinu.

 

A darí sa vám v tom?

Podarilo sa nám vyhrať takto okolo 10 tisíc žiakov, ktorí sa reálne na nemčinu prihlásili. Doteraz sa nič také nerobilo, lebo situácia si to nevyžadovala. Nemčina navyše nemá veľmi sexi renomé a po týchto hodinách deti reagovali prekvapene, že to nie je také ťažké, ako sa hovorí. A to je určite úspech.

 

Ako sa môžu dostať učitelia k materiálom pre učiteľov?

Stačí, ak sa registrujú na stránke www.chcemevedietnemecky.sk. Majú tam k dispozícii všetky materiály na takúto interaktívnu hodinu, vedia si ich stiahnuť. Sú tam návody na ich použitie. Ich škola sa potom objaví na mape medzi zapojenými školami.

 

V rámci projektu Chceme vedieť nemecky pripravili odborníci pre učiteľov aj takéto materiály.


Čítajte viac o téme: Rozhovory, Cudzie jazyky
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.