Väčšina detí by sa dokázala pred spaním hádať s rodičmi donekonečna, len aby mohli zostať o pár minút hore dlhšie. Niektoré deti vyjednávajú minúty, iné si trúfnu aj na hodiny navyše. Hlavne cez prázdniny či víkendy je to v rodinách bežná realita. Vedci však hovoria, že nielen počas pracovného týždňa, ale aj počas víkendov by sa rodičia mali takýmto praktikám vyhýbať a nenarúšať detský spánkový režim. Či ide o škôlkara alebo školáka, každý z nich by mal mať denne dostatočné množstvo spánku.
Všetci rodičia chcú byť dobrí a obľúbení, ale vedci upozorňujú, že nedostatkom spánku deťom v skutočnosti iba škodia. Možno sa spánok nezdá ako žiadna vážna záležitosť, no jeho dlhodobý nedostatok môže mať následky, ktoré si deti ponesú po celý život. Preto je dobré, ak rodičia čo najskôr sami pochopia, akú váhu spánok pri ľudskom vývoji zohráva.
V knihe Healthy Sleep Habits, Happy Child opísal Marc Weissbluth dôležitosť spánku takto:
„Spánok je zdrojom sily, ktorá udržuje vašu myseľ v strehu a pokoji. Každú noc či počas zdriemnutia cez deň dobíja spánok batériu mozgu. Dobrým spánkom rastie sila mozgu rovnako ako rastú svaly pri zdvíhaní činiek. Dobrý spánok zlepšuje udržanie pozornosti a umožňuje vám byť fyzicky oddýchnutý a mentálne v strehu v rovnakom momente. Vtedy ste na tom najlepšie, ako môžete byť.“
Klinický psychológ a zástupca American Board of Sleep Medicine Michael Breus, PhD tiež hovorí o potrebe spánku pri detskom vývoji:
„Spánok nie je menej dôležitý ako jedlo, pitie alebo bezpečnosť v životoch detí. Hoci sa to môže zdať jasné, mnohí z nás v skutočnosti nenechávajú deti spať kriticky potrebné množstvo pre ich vývoj a zdravé fungovanie. Nie je to niečo, čo robíme zámerne, ale faktom je, že veľmi o tom ani nepremýšľame. Nedostatok oddychu počas dňa alebo neskorý odchod do postele sa nám nemusí zdať ako veľká vec, ale ňou je. To všetko vytvára následky, ktoré pretrvávajú do konca života. Aby sme porozumeli, aký kriticky dôležitý je spánok vo vývoji detí, musíme o ňom všetci vedieť viac.“
Lepšie správanie a vzťahy
Pred niekoľkými rokmi sa na deťoch predškolského veku realizoval výskum, ktorý ukázal, že nedostatočný spánok v tomto období má dopad na detské správanie a vzťahy v triede. Deti predškolského veku, ktoré si počas dňa nezdriemli a teda prichádzali o potrebné množstvo celkového denného spánku, vykazovali známky úzkosti, depresie a vysoký stupeň hyperaktivity.
V inom výskume vedci z University of Colorado Boulder prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.
„Ospalé dieťa v triede, v tomto prostredí nie je schopné sa zaoberať inými deťmi a obohacovať sa z pozitívnej interakcie s nimi," tvrdí výskum. Klesá jeho schopnosť nadväzovať kamarátstva a môže byť viac náchylné k záchvatom hnevu a frustrácii, čo následne ovplyvňuje, ako na takéto dieťa reagujú dospelí i iné deti.
Obdobné zistenia výskumov sa týkajú aj školopovinných detí. Aj staršie deti s nedostatkom spánku boli definované ako impulzívnejšie, nervóznejšie a problematickejšie.
Dôležitú rolu zohráva v tomto smere aj pravidelný režim odchodu do postele. Vedci z University of College London skúmali jeho vplyv na vzorke 10 tisíc detí. Zistili, že deti, ktoré chodili spávať v rôznom čase počas detstva vykazovali horšie správanie. Pozitívnym zistením bolo, že pri neskoršej náprave sa ich správanie dokázalo zlepšiť. Deti, ktoré napr. chodili nepravidelne spávať v 3 a 5 rokoch, ale v 7 rokoch už zaspávali v rovnakom čase, zaznamenali podľa rodičov i učiteľov viditeľné zlepšenie správania.
Lepšia pamäť, sústredenie a známky v škole
Aj v tomto prípade sa pri nedostatočnom spánku problémy so sústredením a výkonom mozgu začínajú prejavovať už v predškolskom veku. Neurologička Rebecca Spencer z University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov ohľadne spánku. Ten podľa nej ovplyvňuje v tomto veku aj pamäť detí. Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili. Výskum preukázal, že umožnením spánku deťom počas dňa, podporujeme ich neskoršie akademické výsledky a osvojovanie si nových vedomostí.
Viaceré rozsiahle výskumy zároveň potvrdili, že bystrejšie školopovinné deti s vysokým IQ spávali každý deň dlhšie. Deti s lepším spánkom vďaka lepšej pamäti a sústredeniu dokázali v škole robiť menej chýb, čo zlepšovalo zároveň ich prospech.
Deti by mali aj samy vedieť, čo ovplyvňuje spánok
Mária je 19 rokov učiteľka na základnej škole. So svojimi žiakmi má výborný vzťah. Vedela by rozprávať celé hodiny, ako jej žiaci často ponocujú. Jedni sú aj do polnoci pred televíziou, iní pred počítačom alebo v posteli so smartfónom. Rodičia vraj o tom ani nevedia. Výsledok je však taký, že počas vyučovania jej polihujú na lavici. Sami vedia, že sú unavení, no dostatočný spánok si strážiť nedokážu. Ak by vedeli o spánku viac, situácia by mohla byť iná.
V Montreale realizovali za týmto účelom vzdelávací program na 2 skupinách školopovinných detí. Výsledkom experimentu bolo, že tie deti, ktoré boli počas programu vzdelávané o výhodách spánku, si osvojili zdravšie spánkové návyky a spávali dlhšie.
Spánok je podľa vedcov lacná cesta k úspechu a mali by si ju preto u svojich detí všetci zvoliť za svoju prioritu. Autorka kanadskej štúdie Ruth Gruberová rodičom radí: „Buďte zásadoví. Spánok by nemalo byť niečo, o čom sa každý večer dohadujete. Mali by ste mať pevný čas odchodu do postele, ktorý bude každý večer rovnaký.“ K častým výkyvom režimu počas víkendov dodáva: „Počas víkendov by nemal byť rozdiel viac ako hodinu. Ideálne, ak je aj cez víkend tento čas rovnaký, ak je to možné.“
Uvedená tabuľka bola zostavená National Sleep Foundation z viacerých realizovaných výskumov a ukazuje priemerné množstvo času, ktorý ľudia trávia v posteli.
| Vek | Potrebné množstvo spánku za 24 h. |
| 0-2 mesiace | 12-18 hodín |
| 3-11 mesiacov | 14-15 hodín |
| 1-3 roky | 12-14 hodín |
| 3-5 rokov | 11-13 hodín |
| 5-10 rokov | 10-11 hodín |
| 10-17 rokov | 8,5-9,25 hodín |
| Dospelí | 7-9 hodín |
