5 inšpirácií zo zahraničných škôl, ktoré zlepšia vzdelávanie kdekoľvek na svete

Všade vo svete hľadajú učitelia možnosti, ako zlepšiť vzdelávanie detí. Často sú to drobnosti, ktoré spravia obrovský rozdiel.
Všade vo svete hľadajú učitelia možnosti, ako zlepšiť vzdelávanie detí. Často sú to drobnosti, ktoré spravia obrovský rozdiel. / Zdroj: swns.com, bigpicture.org, BBC

Chcete zlepšiť vašu školu? Ak hľadáte inšpiráciu, možno vás nadchne niektorý z týchto vzdelávacích projektov či prístupov. V prípade, že máte v hlave už vlastný plán na zlepšenie vzdelávania vo vašej škole, ale chýbajú vám financie, teraz môžete získať finančný príspevok od Raiffeisen banky v hodnote 1000 €.


1 | Kanadský program proti šikane priniesol do škôl bábätká

Ak v triedach prevládajú dobré vzťahy, rastie u detí aj pozitívny vzťah ku škole a ich akademické výsledky sa zlepšujú. Nájsť v každom jednom človeku ľudskosť a porozumenie, je cieľom programu, ktorý priniesla do základných škôl Kanaďanka Mary Gordon.

Malá Naomi má len 7 mesiacov, ale už má aj serióznu prácu. Raz týždenne sa stretáva s 10-ročnými žiakmi na kanadskej základnej škole Market Lane School v Toronte a učí ich, ako byť empatickejší. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou kanadského programu, ktorý prináša bábätká do tried a jeho cieľom je budovanie empatie a prevencia proti šikane.

„Náš dlhodobý cieľ je budovanie starostlivejšej a mierumilovnejšej spoločnosti. Takej, kde sa každý bude cítiť prijatý,“ hovorí zakladateľka programu Mary Gordon.

Inštruktorka programu Kathy, ktorá je prítomná na týchto neobyčajných hodinách empatie, vysvetľuje: „Učíme sa s deťmi, že Naomi komunikuje, ako sa cíti aj bez slov presne tak ako my všetci. Vyjadruje sa cez svoje telo a tóny hlasu“. Počas hodín Kathy upozorňuje deti na jej reakcie, aby boli neskôr schopné presnejšie vnímať emócie ľudí okolo seba aj bez slov.

Program Roots of Empathy vyvinula Mary Gordon už v roku 1996 a odvtedy sa dostal do 11 krajín sveta.

 

 

2 | Denná míľa pre zdravie a lepšie sústredenie

Deti dnes majú stále menej pohybu. Máme autá, vyučovanie v škole je sedavé a voľný čas mnohé deti trávia s tabletmi či mobilmi v rukách. Zdravie a šťastie však idú ruka v ruke aj s pohybom na čerstvom vzduchu. Odborníci hovoria, že malé deti by mali stráviť pohybom aspoň 60 minút denne.

Základná škola St. Ninians v Škótsku spustila v roku 2012 revolučný projekt Denná míľa, ktorý má deťom denne dopriať radosť z pohybu. Stretol sa s veľkým nadšením učiteľov i detí a dosiahol výborné výsledky. Denná míľa je veľmi jednoduchá. Počas bežného vyučovacieho dňa dajú učitelia svojim žiakom kedykoľvek, keď sa im to zdá vhodné, signál, ktorý symbolizuje začiatok jednej míle. Žiaci v tú chvíľu jednoducho odložia perá, postavia sa zo svojich lavíc a spoločne absolvujú 15 minút behu alebo chôdze okolo školy či parku. Každý deň tak prejdú najmenej 1 míľu, čiže približne 1,6 kilometra. Je na učiteľoch, či umožnia deťom ranné osvieženie alebo si dajú pauzu v priebehu dňa. „Zobrali sme deťom z vyučovania 15 minút, ale dali sme im ďaleko viac – schopnosť sústrediť sa, šťastie a zdravie,“ hovorí zakladateľka programu Elaine Wyllie.

Táto pravidelná aktivita zlepšuje deťom fyzickú kondíciu, správanie a sústredenie na vyučovaní. Od vzniku programu sa dostala do škôl v Austrálii, Anglicku či na Jamajke.

 

Foto: Murdo Macleod

 

 

Máte aj vy nápad, ako zlepšiť vašu školu? Prihláste svoj projekt do 15. mája 2018 a môžete získať na jeho podporu 1000 €!

 

 

3 | Najúspešnejšie školy sveta ťažia pri učení z chýb detí

Žiadne zlé známky či trestanie detí za to, že pochybili. Chybám sa dáva na hodinách priestor, dokonca omnoho väčší ako čomukoľvek inému a ťaží sa z nich pri napredovaní detí.  Stratégia, kedy sa pri učení pomýlite a následne zistíte správne riešenie, má ďaleko silnejší dopad na osvojenie si nových vedomostí. Vedci potvrdzujú, že je rozhodujúce, ako sa k chybám svojich žiakov učitelia postavia a či ich využijú v ich prospech alebo deti ešte viac paralyzujú strachom.

Carol Dwecková, svetoznáma psychologička, ktorá veľkú časť svojho výskumu venuje vplyvu chýb na naše učenie, hovorí, že zakaždým, keď sa študent pomýli, vznikne v jeho hlave nové synaptické spojenie. Jednoducho povedané, ak sa mozog stretne s problémom, vynakladá väčšie úsilie, a preto rastie. Rovnaký efekt chýb opisuje vo svojej knihe Matematické cítenie aj profesorka matematiky Jo Boalerová zo Stanfordskej univerzity, ktorá sa venuje osvete matematiky a snaží sa ju robiť zaujímavou pre všetky deti. Navštívila šanghajskú školu, kde dosahujú študenti najlepšie výsledky v rámci krajiny, ale aj celého sveta v medzinárodných testovaniach OECD. Chcela zistiť, v čom sú hodiny matematiky týchto detí iné, a prečo sú ich výsledky také výnimočné. Počas pozorovania vyučovania dospela k záveru, že rozdielom bol práve učiteľov prístup ku chybám.

Boalerová opísala, že v Šanghaji učiteľ matematiky zadával študentom náročné abstraktné problémy a zatiaľ, čo niektorí nadšene správne odpovedali, učiteľ si vyberal zámerne študentov, ktorí robili chyby. Študenti hrdo prezentovali svoje omyly, pretože ich učiteľ vedel oceniť a ďalej s nimi pracoval.

Ak si chcú učitelia koncept osvojiť, profesorka odporúča, aby na chyby nereagovali negatívne ani slovne: „Nikdy študentom nehovorte, že to je zle.“ V každom postupe študenta je nejaká logika a úlohou učiteľa je objaviť ju. „Aha, chápem, ako na to ideš, snažíš sa využiť to, čo sme sa naučili minule... Toto sú však zlomky a pri nich sa musíme sústrediť na ...,“ môže znieť učiteľova motivačná reakcia.

Ľudia sa domnievajú, že v Číne je učenie matematiky o rýchlosti a bifľovaní. Boalerovej pozorovanie vo viacerých čínskych školách však odhalilo čosi celkom iné. Počas žiadnej hodiny sa deti s učiteľom nevenovali viac ako 3 zadaniam. Učitelia tu učili všetky koncepty formou skúmania a bádania, a to dokonca aj tie najvšeobecnejšie. Sústredili sa na náročnejšie úlohy a vyzývali študentov, aby kládli otázky. Potom o problematike dlho diskutovali. Učitelia dokonca v diskusii žiakov zavádzali a nútili ich tým uvažovať o probléme ešte viac.

 

Zdroj: Stanford University

 

4 | Študenti tvoria svoje vlastné kurikulum

Desiatky škôl v USA a po celom svete sa rozhodli zmeniť tradičný model vzdelávania a motivujú študentov k učeniu tým, že sa môžu učiť to, čo ich baví.

„Často počúvame o vysokých očakávaniach, aké majú školy od študentov. Ale čo očakávania, ktoré majú študenti od škôl?“ pýtajú sa tvorcovia programu Big picture.

Big picture model program vznikol v roku 1995 a rúca tradičný model stredoškolského vyučovania. Projekty, na ktorých študenti pracujú, sú prepojené na ich záujmy a dostávajú pritom pomoc skúsených mentorov. Študenti nie sú hodnotení na základe žiadnych štandardizovaných testov, namiesto toho ich hodnotia podľa výsledkov ich práce, motivácie a zvykov, ktoré odrážajú hodnotenie v skutočnom svete a všetci mu čelíme v každodennom živote.

Ako prvá sa podujala tento program otestovať škola Metropolitan Regional Career and Technical Center v Rhode Island v USA. Už jej prví maturanti v roku 2000 dosiahli vynikajúce výsledky. O rok na to si získala škola pozornosť verejnosti, keď ju Melinda a Bill Gates označili za ich najobľúbenejšiu školu v Amerike. Cez svoju nadáciu poskytli grant, aby sa tento vzdelávací program mohol dostať do mnohých škôl naprieč Amerikou. V roku 2010 označil prezident tento program za inovatívny vzdelávací model, ktorý sa oplatí kopírovať. Dnes je v USA 65 takýchto škôl a omnoho viac po celom svete.

 

Foto: Big picture model

 

5 | Vlastná farma učí deti dôležité životné lekcie

Anglická základná škola Ashleigh Primary School v Nortfolku patrí medzi tie, ktoré si za prioritu svojej výuky zvolili návrat k prírode. Pri škole vybudovali vlastnú malú farmu a deti sa vďaka tomu môžu učiť o chove zvierat či pestovaní zeleniny a ovocia každý deň. Tieto vzácne životné lekcie dnes mnohým mladým ľuďom chýbajú. Nevedia, ako vypestovať jedlo, ktoré denne jedia alebo čo potrebujú zvieratá, aby dobre prospievali.

Na farme majú deti 6 jahniat, sliepky a skleník s paradajkami, šalátom, fazuľou, paprikou či jahodami i kúsok poľa so zemiakmi. Deti sú zodpovedné za kŕmenie zvierat a zúčastňujú sa pravidelne farmárskeho trhu, kde predávajú vajcia a zeleninu.

Farmársku činnosť zahrnuli učitelia do svojho kurikula, a tak sa deti učia napr. aj matematiku, keď vážia zvieratám jedlo, pri starostlivosti o rastliny sa učia zase biológiu a predajom svojich plodín so ziskom sa učia podnikať.

Škola je partnerom programu Countryside Classroom, ktorý poskytuje učiteľom informácie, školenia a rôzne možnosti, ako naštartovať svoje vlastné vzdelávanie detí spojené s prírodou v triede i mimo nej.

 

 

Chceli by ste podobné alebo lepšie projekty realizovať vo vašej škole či škôlke aj vy? Potrebujete na to financie?

Prihláste do 15. mája 2018 svoj projekt na zlepšenie vzdelávania na www.gestopremesto.sk a tie najlepšie podporíme sumou 1000 €.

Čítajte viac o téme: Zahraničné školské systémy, Granty
Zdieľať na facebooku