Emocionálny vývoj predškolákov v kocke

Škôlkári nerastú ako z vody iba do výšky. Vyvíjajú sa extrémne rýchlo aj emocionálne. Prečítajte si, čo je typické pre tento vek a ako im byť čo najviac nápomocný.
Škôlkári nerastú ako z vody iba do výšky. Vyvíjajú sa extrémne rýchlo aj emocionálne. Prečítajte si, čo je typické pre tento vek a ako im byť čo najviac nápomocný. / Foto: Shutterstock

Deti v predškolskom veku prechádzajú náročným odbobím, kedy sa z malých plne závislých človiečikov na rodičoch stávajú o kúsok samostatnejší ľudia. Opúšťajú svoje domovy, aby takmer polovicu svojho dňa strávili v predškolskom zariadení. Prechádzajú obrovským vývojovým skokom v myslení a nie je to pre nich vždy jednoduché všetko spracovať. Pozrite sa, čo vaši škôlkari prežívajú a ako im pomôcť.

 

1) Chcú sa páčiť dospelým

Rodičia sú pre škôlkarov centrom vesmíru. Mnoho detí má intenzívnu túžbu páčiť sa dospelým.  Chcú poznať pravidlá a tiež ich dodržiavať, aby si získali ich pozornosť aj touto cestou.

Čo by ste mali robiť: Jasne stanovovať pravidlá deťom a hovoriť im tiež ako si predstavujete, že ich budú vykonávať. Nebuďte v šoku, ak má vaše dieťa problémy nasledovať pravidlá a pomôžte mu akceptovať jeho zlyhania.

 

2) Chcú nezávislosť

Škôlkari sú pohltení myšlienkou rastu, dokonca aj keď sa zanietene spoliehajú na rodičov, že ich povedú. Pozerajú sa dopredu, aby zaujali ostatných svojimi schopnosťami a zrelším správaním. Chcú robiť veci pre seba. Tešia sa z každého okamihu, že sú opäť o kúsok väčší.

Čo by ste mali robiť: Buďte starostliví pri výbere, kedy dovolíte byť vaším deťom samostatnými. Buďte trpezliví, ak sa dlho rozhodujú alebo konajú nelogicky.


3) Porušujú pravidlá, no nevedia prečo

Deti v tomto veku vo všeobecnosti potrebujú pravidlá, ale z času na čas ich rady porušujú. Niekedy dokonca aktívne potvrdzujú, že pravidlá existujú. Inokedy ich skúšajú nasledovať a jednoducho zlyhajú.

Čo by ste mali robiť: Pevne trvajte na pravidlách. Netrestajte dieťa, ak poruší pravidlá náhodou. Neberte ako samozrejmosť, že dieťa nasleduje pravidlá, pretože to vyžaduje jeho veľkú námahu. Chváľte ho vždy, keď sa vám naskytne príležitosť.

 

4) Klamú a žalujú

Predškoláčikovia občas klamú a možno ešte častejšie obviňujú iných zo svojich chýb. Nedokážu si uvedomiť, aké jednoduché je pre dospelého odhaliť klamstvo. Nemajú ešte schopnosi, vďaka ktorým by mohli akceptovať svoju vinu.

Čo by ste mali robiť: Bude to znieť možno divne, ale nemali by ste byť pri odhaľovaní klamstiev v tomto veku puntičkári. Nemajte obavy, že z vášho dieťaťa vyrastá krivý človek. Vždy si pri riešení nejakého klamstva uvodomte jednu vec: deti najčastejšie klamú, aby neznepokojili dospelých. Veďte ich k tomu, aby dokázali časom akceptovať svoju vinu a prijať zodpovednosť.

 

5) Majú iracionálny strach

Pre deti v tomto veku je typické, že majú strachy rôzneho druhu. Bývajú vydesené z tmy, psov, padania. Niektoré deti objavia aj strach zo „zlých ľudí.“ Časté obavy mávajú zo straty rodičov. Strachujú sa, že sa niekde stratia alebo že ich rodičia nikdy neprídu pre nich do škôlky, domov, prípadne na nich zabudnú.

Čo by ste mali robiť: Nezľahčujte detský strach akokoľvek sa vám môže zdať iracionálny či nepodstatný. Nikdy nehrešte dieťa za jeho strachy, lebo mu tým spôsobujete niekoľko násobne väčší stres, ktorý prežíva.

 

6) Ľahko sa zahanbia

Deti v tomto období majú obavy, či robia veci správne alebo nesprávne. Cítia sa zahanbené, ak prídu na to, že konali nesprávne.

Čo by ste mali robiť: Pomôžte deťom, aby sa zbavili obáv robiť chyby. Buďte aktívni v odpovediach na detské otázky ako veci správne robiť v škôlke, ale i mimo nej.

 

7) Majú fyzické prejavy emócií, nervozity a stresu

Deti, čo nemajú radi škôlku sa môžu cítiť vo veľkom strese počas pobytu v nej. Ak sú nepokojné, môžu si hrýzť nechty, cmúľať prsty, posmrkávať a upevniť si v tomto čase mnoho iných zlozvykov.

Čo by ste mali robiť: Nepanikárte. Je to pre deti normálne prispôsobovanie sa ich novej role v živote. Pokúste sa pomôcť im cítiť sa komforntnejšie pomocou hier a zábavy, radšej ako upriamovať pozornosť na jeho zlozvyky z nervozity.

Odlúčenie od rodičov môže spôsobovať rôzne stavy úzkosti, nervozity a iného, s čím sa dieťa musí vyrovnať v nasledujúcom období. Dajte mu čas a netlačte naň. Každý z nás potrebuje iný čas, aby sa vyrovanl so zmenami vo svojom živote.

 

Nielen doma, ale aj v škôlke potrebujú tieto detičky oporu a pochopenie. Tou sú im počas dňa učitelia. Rokmi sa materská škola mení na základné školy, no deti stále potrebujú hru, na ktorú im mnohokrát v množstve učenia počítania či prvého čítania, povinného maľovania a ďalších mimoškolských aktivít nezostáva dostatok času. Nepreťažujme detičky za každú cenu a nájdime pre toto krásne obdobie zdravú rovnováhu.



Zdroj: education.com

Čítajte viac o téme: Výskum, Emocionálna inteligencia
Zdieľať na facebooku