Články: Pre študentov
O projekte

 

P. Dráľ: Najväčším problémom školstva nie je objem peňazí, ale ich neefektívne rozdeľovanie, neinvestovanie do ľudí a nejasná zodpovednosť za kvalitu

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Školy potrebujú pomoc. Aj preto plánuje Peter Dráľ, spolu so svojím tímom, nasledujúce 3 roky detailne mapovať priamo v školách ich potreby. Výsledkom má byť univerzálny model, ktorý by mal pomôcť všetkým školám. / Foto: Zuzana Gránska

PETER DRÁĽ je známy analytik a lektor v oblasti vzdelávania. Spolupracuje s viacerými mimovládnymi, akademickými a výskumnými inštitúciami na Slovensku aj v zahraničí. Zameriava sa na ľudskoprávne a interkultúrne otázky, inkluzívne vzdelávanie a manažment vzdelávacích reforiem.

Rozprávali sme sa, ako vidí posun v kvalite vzdelávania na Slovensku, prečo plánujú detailne zisťovať priamo v školách ich potreby a o čom je nový dlhodobý projekt Školy pre všetkých.

 

Už celé roky sa venujete prostredníctvom viacerých neziskových organizácii a iniciatív zlepšovaniu slovenského školstva.  Ako ho vidíte dnes? Máte pocit, že sa to aspoň v nejakom smere zlepšuje?

Nepatrím medzi tých, čo hovoria, že všetko je zlé a nič dobré sa od revolúcie v školstve neudialo. To jednoducho nie je pravda. Zároveň však platí, že posledné väčšie zmeny boli v základnom školstve prijaté pred takmer desiatimi rokmi. Boli však vtedy zhora vynútené, nedostatočne odkonzultované a školy nedostali dostatočnú podporu, aby zmenu obsahu vzdelávania pretavili do praxe. Nepriaznivé výsledky žiakov z tzv. reformných ročníkov ukazujú, že zmena sa buď neudiala, alebo jej samotné nastavenie a realizácia priniesli zhoršenie. Aby školstvo dostatočne reagovalo na meniace sa potreby detí, škôl a spoločnosti, musí sa meniť kontinuálne. Ak zmeny odkladáte, aj tak vás to dobehne v podobe zlých výsledkov a nespokojnosti na všetkých stranách. Toto zažívame teraz, keď nedostatky vidno na každej úrovni vzdelávania.

 

Ako vnímate neustále výmeny ministrov na poste ministra školstva?

Nie je to ľahký rezort z hľadiska množstva agendy, riadenia veľkého počtu organizácií a zlaďovania záujmov rôznych aktérov. Už len zabezpečiť normálnu prevádzku bez škandálov si vyžaduje dosť námahy. Ak nemáte politické krytie a výkonný tím, pričom oboje dodnes nemal takmer žiadny minister či ministerka, ľahko sa môžete dostať do stretu s niekým, komu nevyhoviete. A potom to nemusíte politicky ani odborne ustáť. A to ešte vôbec nehovoríme o snahe niečo dobré presadiť. Na to nestačí mať iba politický mandát a nový zákon alebo prijať vyhlášku, ale potrebujete podporu a stotožnenie sa tých, čo majú zmeny zaviesť do praxe, teda najmä učiteľov a rodičov. A keďže ich záujmy a predstavy sú rôzne, potrebujete aj dobre komunikovať a manažovať celý proces. Zďaleka nie každý, kto sa v školstve v niečom vyzná, ho dokáže aj riadiť.

 

Na reformu školstva si asi nejaký čas ešte počkáme. Aké najväčšie problémy vidíte v školách, prečo sa dnes jednotlivé školy neposúvajú viditeľnejšie vpred?

Nemajú dostatočnú podporu, kapacity ani zdroje na systematické zlepšovanie sa. Nedostatočná je metodická, odborná a servisná pomoc, ale aj podpora pri riadení či hodnotení škôl. To nie je otázka kompetencií, tie majú napríklad riaditelia škôl na Slovensku širšie oproti ich kolegom vo väčšine krajín OECD. To je skôr o tom, že riešia príliš veľa vecí, ktoré súvisia skôr s prevádzkou budov namiesto toho, aby sa venovali pedagogickému procesu a podpore učenia. Mnohé školy nemajú dostatok odborného a nepedagogického personálu, pretože naň nedostali peniaze. Na mnohých sa viaceré predmety učia neodborne alebo bez potrebných pedagogických zručností. Mnohé nie sú dobre materiálne a didakticky vybavené. Nedostatočná je aj ponuka ďalšieho vzdelávania, ktoré by malo viac zohľadňovať potreby učiteľov a riaditeľov. Práve na podporu ľudských zdrojov a procesov riadenia v školách sa zameriavame aj v novom projekte Školy pre všetkých, v ktorom chceme školám pomáhať, aby dokázali efektívne pracovať s rozmanitými deťmi.

 

Čo je projekt Školy pre všetkých, ktorý spomínate?

Vyvinuli ho tri organizácie, ktoré sa školstvu a vzdelávaniu dlhodobo venujú. Občianske združenie Nové školstvo ho zastrešuje a koordinuje, Centrum pre výskum etnicity a kultúry zabezpečí výskumnú fázu a Nadácia Milana Šimečku poskytovanie podporných služieb podľa zmapovaných potrieb. Na každej škole budeme najprv skúmať, pýtať sa, pozorovať. Myslíme si, že by bolo trúfalé prichádzať s nejakým „osvedčeným“ receptom na zlepšenie, keď to prostredie detailne nepoznáme. A na to potrebujeme jasne komunikovať, že v škole nie sme na kontrole, ale s úmyslom pomôcť. Zároveň budeme takýto podporný servis tvoriť spoločne s celou školskou komunitou.

 

Čo bude nasledovať po výskumnej fáze?

Budeme zistenia prezentovať zriaďovateľovi, vedeniu školy, učiteľom, rodičom aj deťom. So zapojením všetkých vymedzíme maximálne tri oblasti, na ktoré sa v ďalších rokoch zameriame a v tých budeme poskytovať podporné služby. Posun nebudeme vyhodnocovať prezenčkami, ani priemermi známok, ale poctivým sledovaním napredovania žiakov s rôznymi vzdelávacími potrebami. Na konci to vyčíslime a namodelujeme na školy rôznej veľkosti v celom systéme. Predpokladáme, že to výsledné číslo nebude násobne vyššie ako financie, ktoré na základné školstvo dávame už dnes. Najväčším problémom totiž u nás nie je objem peňazí, ale ich neefektívne rozdeľovanie, neinvestovanie do ľudských zdrojov a nejasné určenie zodpovednosti za kvalitu vzdelávania.

 

Kooperujete na tom aj s ministerstvom?

V tejto fáze s ministerstvom nespolupracujeme, ani sa v projekte neuchádzame o žiadne verejné zdroje. Ak máme školám poskytovať podporu podľa detailne zmapovaných potrieb, nemôžeme už teraz stanoviť úplne konkrétne ciele, k tomu vymyslieť aktivity a ukazovatele, ako si to vyžaduje štandardné nastavenie projektov. Náš prístup je iný a otvorene to komunikujeme aj donorom.

 

Kto vám s projektom pomohol?

Sme radi, že nám Nadácia Orange a Nadačný fond Slovak Telekom prejavili dôveru, pretože bez ich podpory by sme to nemohli rozbehnúť už v tomto školskom roku. No ešte pozitívnejšie vnímame to, že aj donorské prostredie sa začína čoraz viac zameriavať na dlhodobejšie aktivity, ktoré majú ambíciu priniesť systémové zmeny. Projekty, ktoré nedostatky systému iba kompenzujú alebo niečo pekné s deťmi zrealizujú, zmenu neprinesú, aj keď môžu byť v danej chvíli pre školy užitočné. Rovnako ani veľké marketingové projekty, ktoré viac pomáhajú zainteresovaným pri budovaní kariéry ako školstvu, deťom, učiteľom a rodičom.

 

Na akých základných školách projekt plánujete realizovať?

Veľká väčšina žiakov na Slovensku navštevuje a bude navštevovať školy zriadené samosprávami, preto má pre nás najväčší zmysel pracovať práve s nimi. Budú to teda školy zriadené mestami a obcami, pričom pri výbere si dáme pozor, aby bolo zastúpené vidiecke aj mestské prostredie. Fungovanie, ale napríklad aj rozmanitosť žiakov sú totiž iné, ak vo svojej blízkosti nemáte ďalšiu školu a ak ich v okolí máte niekoľko. My chceme pomôcť takým školám, ktoré majú žiakov s najrôznejšími potrebami a zázemím, pretože tam je práca o to náročnejšia. Zároveň chceme, aby školy, s ktorými budeme spolupracovať, boli pripravované aj na prácu s takými vzdelávacími potrebami žiakov, ktoré ešte teraz nemusia riešiť. Vo výbere chceme mať väčšie aj menšie školy so všetkými ročníkmi z rôznych regiónov Slovenska.

 

Školy, ktoré prejavia záujem, sa môžu do výberu prihlásiť vyplnením online formulára. Zisťujeme v ňom základné informácie, ale aj o motivácie na zapojenie sa. Na základe prihlášok urobíme predbežný výber, zohľadňujúc už spomenuté kritériá. V týchto školách si dohodneme osobné stretnutia, kde si vyjasníme svoje očakávania a pravidlá spolupráce. Následne tri školy oslovíme a uzatvoríme s nimi memorandum o spolupráci.

 

Prihláste do projektu Školy pre všetkých cez online formulár vašu školu!

 

Čo konkrétne taká škola získa, ak si ju vyberiete?

Po prvej fáze najmä podrobné spoznanie záujmov, potrieb a predstáv školskej komunity. To považujeme za mimoriadne dôležité, pretože bez vyjadrenia sa rôznych aktérov a ich stotožnenia sa s dvoma, troma prioritami sa ďaleko nedostaneme. Prirodzene, očakávame rozmanité názory na rôzne veci, a tie sa po prezentácii zistení budeme snažiť prepájať a zlaďovať. Stopercentný konsenzus nedosiahneme, no potrebujeme zapojiť dostatočný počet učiteľov a rodičov, ktorí sa s podporou vedenia a zriaďovateľa budú na premene podieľať.

Práve na to poskytneme podporu v podobe konzultácií, školení, pravidelných stretnutí na výmenu informácií a dobrej praxe. Učiteľom poskytneme metodickú pomoc, vedeniu podporu pri riadení. Významnou súčasťou toho, čo školy získajú, bude aj poctivá analýza počiatočnej úrovne, sledovanie pokroku a záverečné vyhodnotenie celkového posunu.

V princípe pre nás nebude dôležité, či sa medzi priority školy dostane zlepšenie čitateľskej gramotnosti, zlepšenie spolupráce s rodinami alebo povedzme nastavenie motivačného systému hodnotenia žiakov alebo učiteľov. Dôležitejšie bude stotožnenie sa s tým, že práve v tej a tej oblasti treba pridať a pričiniť sa o to aj svojím aktívnym zapojením.

 

Kto bude priamo na školách projekt realizovať?

Samozrejme, aj keď naše tri organizácie majú bohaté skúsenosti s prácou so školami, nie sme a ani nebudeme mať odborníkov na všetko. Pri takých oblastiach, ktorým sa na Slovensku dlhodobo venujú iné organizácie, sa ich budeme snažiť zapojiť do podpory našich škôl. Ak bude prioritou povedzme kritické myslenie či práca s nejakou formou zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia, vieme, na koho sa obrátiť o radu, pomoc či poskytnutie služby. Nastavenie celého systému však bude našou zodpovednosťou a vyplynie z plánu, ktorý vypracujeme a schválime v školskej komunite.

 

V akých konkrétnych oblastiach by sa školy napr. potrebovali zlepšovať? V čom im viete byť nápomocní?

Z nastavenia projektu je zjavné, že najprv tie oblasti potrebujeme preskúmať a pre každú školu dobre vymedziť. Nevieme to teda povedať konkrétne už teraz. Je však pravdou, že v niektorých oblastiach majú ťažkosti takmer všetky školy na Slovensku. Veľmi často je to zohľadňovanie špecifických potrieb rôznych žiakov. Ďalším častým problémom je, že v máloktorej škole funguje pedagogický zbor ako zohratý tím. Nedostatočná spolupráca s rodičmi sa tiež veľmi často spomína ako problém, pri ktorom však mnoho prekážok nemusí nutne vyplývať z neochoty či nezáujmu, ale objektívnych dôvodov, na ktoré treba alternatívne riešenia. V každej škole sa dá pracovať aj na zlepšovaní klímy, zmysluplnom a efektívnom zapájaní sa do rozhodovania. Z hľadiska obsahu očakávame, že v niektorej škole, a možno aj vo všetkých, vyjde aj potreba rozvíjať konkrétny typ gramotnosti žiakov.

 

Nebudú mať školy strach vpustiť do svojho vnútra niekoho cudzieho? Nebudú sa báť odhalenia svojich chýb, nedostatkov? Inšpekcie sú pre väčšinu asi utrpením.

Trochu vás poopravím, od našich kontaktov v teréne, od riaditeľov aj učiteľov, dostávame čoraz viac postrehov, že mali pozitívnu skúsenosť s inšpektormi. Inšpekcia omnoho viac ako kedysi radí a pomáha naprávať nedostatky, a nie iba konštatovať pochybenia. To je príklad toho, ako je nutné robiť zmenu zhora aj zdola. Systém, ktorý nastavila pani Kalmárová, hlavná školská inšpektorka, začína prinášať ovocie aj vo väčšej spokojnosti a menšom strachu z inšpekcie na strane škôl.

Vybudovanie dôvery je kľúčové aj pre náš projekt. Podriadime tomu všetko – verejné prezentovanie našich zámerov, intenzívnu osobnú komunikáciu v školách, aj vysoké etické štandardy výskumu. S poznatkami a zisteniami budeme narábať citlivo a diskrétne. V našom záujme je dozvedieť sa, ako sa veci naozaj majú, a nie šíriť ich bez súhlasu zainteresovaných. Až po prezentovaní zistení celej školskej komunite ich budeme v dohodnutej podobe komunikovať aj navonok.

Náš výskumný, servisný aj evaluačný tím prejde tréningami, budeme sa pravidelne stretávať a vymieňať si skúsenosti. Nastavené budú efektívne mechanizmy na komunikáciu so školami. A samozrejme, máme podrobne rozpracovaný kódex na dodržiavanie ľudských práv a práv detí, vrátane procedúry a zodpovedných osôb na riešenie ich prípadného porušenia.

 

Čo by malo byť výsledkom vášho 3-ročného pôsobenia na vybraných školách?

V konečnom dôsledku nám ide o to, aby sme cez dve či tri systematicky zlepšované oblasti v škole nastavili istý štandard na riešenie akýchkoľvek iných výziev. Veríme, že keď ľudí priamo vtiahneme do procesu zlepšovania, prinesie to výsledky nielen v konkrétnej oblasti, ale aj v celkovej klíme školy, vo vzťahoch a procesoch, ktoré v nej bežia. Školu chceme opúšťať s vedomím, že sa dosiahnutý posun len tak ľahko nezvráti a škola sa dokáže preukázateľne zlepšovať aj bez nášho intenzívneho pričinenia. To samozrejme neznamená, že s koncom projektu sa skončí všetka naša komunikácia. V prípade, že zo školy vzíde požiadavka na konkrétnu podporu, podľa našich možností sa jej budeme snažiť vyhovieť.

 

Prečo je vlastne možné vybrať z prihlásených škôl iba tri školy, ktoré takúto podporu dostanú?

Čisto z kapacitných dôvodov. Aby sme tento pilotný projekt urobili naozaj poctivo a dospeli k hmatateľným výsledkom, nemôžeme v tejto chvíli ísť do väčšieho počtu škôl, aj keby sme to veľmi chceli. Už teraz však vieme, že sa neuspokojíme s posunom vo vybraných oblastiach iba v týchto školách, a preto súčasťou vyhodnotenia bude aj namodelovanie a prezentovanie výskumných nástrojov a systému poskytovania podporných služieb pre celú školskú sieť. Všetky školy a v nich všetky deti a všetci učitelia aj ďalší zamestnanci si to zaslúžia.

Ak by sme získali ďalšie zdroje, nič by nám v princípe nebránilo ísť do ďalších škôl. Ozajstným riešením však je presadiť vyskúšaný model podporných služieb do systému. Na tom sa chceme podieľať a priniesť odskúšané postupy. Naše tri organizácie si neurobili biznis plán na financovanie služieb školám, ale majú ambíciu vytvorený model presadiť do systému.

 

Ako by to malo fungovať neskôr? Navrhnete, aby na to vyčlenilo nejaký rozpočet ministerstvo?

Ozajstný posun v školstve nepríde ani iba „zhora“, ani iba „zdola“. Tie úrovne sa musia prepojiť. V iných našich aktivitách, napríklad pri analýzach a hodnotení školského systému alebo pri pripomienkovaní reformných dokumentov, prispievame k tomu, aby sa systém menil zhora – zmenami koncepcií, zákonov, posilňovaním analytických kapacít či podporných inštitúcií. Ďalšími aktivitami, napríklad kampaňou Chceme vedieť viac, sme fungovanie systému najprv mapovali zdola, medzi žiakmi, rodičmi, učiteľmi a širokou verejnosťou, aby sme naše výsledky následne predstavili odbornej verejnosti aj tvorcom politiky.

Školy pre všetkých sú prirodzeným pokračovaním našej práce priamo v školskom teréne, pretože len jeho detailným poznaním môžeme niečo zmysluplné presadzovať aj v celom systéme. Chceme prispieť k tomu, aby všetky školy dostávali účinnú podporu na zlepšovanie svojej práce s rozmanitými žiakmi a chceme, aby táto podpora bola významnou súčasťou verejných výdavkov na školstvo.

 

Peter Dráľ

Študoval sociálne vedy na Univerzite Komenského v Bratislave, Bard College v New Yorku a Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

Je riaditeľom OZ Nové školstvo. Vyše osem rokov pracoval pre Nadáciu Milana Šimečku, kde sa venoval vzdelávacím programom pre mládež, učiteľov a ľudí rôznych iných profesií zameraných najmä na otázky interkultúrneho vzdelávania a ľudských práv. V roku 2014 spoluinicioval kampaň Chceme vedieť viac, ktorá sa usiluje rozvíjať zmysluplnú verejnú diskusiu o budúcnosti vzdelávania na Slovensku so zapojením všetkých, ktorých sa to týka. Pôsobí tiež ako analytik v tíme projektu To dá rozum.


Čítajte viac o téme: Rozhovory, Neziskové organizácie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.