RENÁTA KRÁLIKOVÁ pôsobí ako manažérka projektu MESA10 TO DÁ ROZUM a ako členka tohto expertného tímu sa venuje vysokoškolskému vzdelávaniu. Ich nedávno realizovaný prieskum ukázal, že viac ako 70 percent Slovákov si myslí, že „Slovensko má málo vysokoškolských absolventov technických odborov (ako napr. elektrotechnika, strojárstvo, stavebníctvo, architektúra) a naopak príliš veľa absolventov spoločenských a humanitných odborov (ako napr. sociálni pracovníci, politológovia a pod.).“
S Renátou Králikovou sme sa rozprávali, aká je reálne situácia v týchto odboroch, prečo sú pre nás dôležité spoločenské a humanitné vedy, ako aj o tom, že kvóty na humanitné predmety alebo povinná maturita z matematiky nie sú riešením našich problémov.
Vo vašom prieskume viac ako 70 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že máme málo vysokoškolských absolventov technických odborov. Je to realita, alebo len ďalší mýtus?
Pracovné portály aj zamestnávatelia momentálne pociťujú nedostatok technických pracovníkov, ale ide skôr o momentálny jav. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, tak Slovensko je v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami sveta na tom s množstvom absolventov porovnateľne. Neodchyľujeme sa významne od toho, čo sa deje v iných krajinách. Aj na základe situácie vo vyspelejších krajinách sa dá predpokladať, že dopyt po technikoch sa skonsoliduje, pretože ekonomika sa viac posunie k službám.
Máme veľa študentov týchto odborov v zahraničí?
Máme tam relatívne veľa študentov. Len v Čechách je viac ako 3 000 študentov informatiky a ďalších viac ako 2000 na iných technických odboroch.
Takže nie je pravda, čo sa hovorí, že mladí ľudia sa stále menej zaujímajú o štúdium technických odborov?
Spomínané množstvo študentov v Čechách sú prakticky dve väčšie fakulty plné slovenských študentov študujúcich technické odbory. Takže nie je to len o tom, že by mladí ľudia nechceli študovať tieto odbory. No to, že odchádzajú, je zlou vizitkou aj pre naše školy. Mali by sme sa zamyslieť, prečo odchádzajú v takom veľkom počte, prečo sa tak rozhodli, prečo o týchto študentov prichádzame. My sa tomuto chceme hlbšie venovať a pýtať sa študentov, aké sú ich dôvody na odchod a za akých okolností by sa po skončení školy vrátili na Slovensko.
Hovoríte, že absolventov technických odborov máme primerane, no rozdiel medzi množstvom absolventov humanitných a technických odborov sa za posledné roky zväčšuje. Je to v poriadku?
Starší ľudia si pamätajú, že pred rokom 1989 a nejakú dobu aj po ňom bolo na technických odboroch ďaleko viac študentov ako na humanitných. Myslia si, že to bolo správne. To však vyplývalo z nastavenia režimu a ten nechcel mať spoločenských a humanitných vedcov, ktorý by mohli kritizovať jeho nedostatky. Ale práve to bola vlastne anomália. V roku 1992 sa robila správa OECD a ich odborníci boli zaskočení, že ten pomer bol u nás obrátený oproti iným krajinám. Prirodzene sa to potom muselo otočiť. Humanitných a spoločenských vedcov sme potrebovali. Týmto opačným pomerom nie sme teda v medzinárodnom porovnaní na teraz nijak výnimoční.
Ako je potom možné, že podľa prognózy rezortu školstva bude v roku 2023 na Slovensku chýbať až 20 tisíc mechanikov, elektrotechnikov či energetikov, ak máme dosť absolventov?
To je len prognóza. Veľká švajčiarska firma Adecco tvrdí, že my dnes nepoznáme až 6 z 10 pracovných pozícií, na ktoré budú nastupovať absolventi v roku 2025. Ak je trend takýto, tak je ťažké povedať, či nám budú práve tieto povolania chýbať. Zároveň na jeseň vyšla štúdia OECD a tom, že veľká časť rutinných pracovných miest sa bude automatizovať a na každé takéto miesto súvisiace s obsluhou stroja, či počítača vznikne ďalších 5 miest v podporných službách, ktoré budú vyžadovať mäkké zručnosti ako flexibilita, kreativita, líderstvo a dobré komunikačné zručnosti. Tieto širšie trendy mi preto hovoria, že prognóza ministerstva nie je presná. Napríklad v Británii je už v súčasnosti podľa Britskej akadémie spoločenských a humanitných vied až zhruba 8 % HDP tvorená kultúrnym, kreatívnym a digitálnym biznisom. Ide aj o to, kam sa krajina v priebehu pár rokov posunie.
Minimálne automobilový priemysel však naznačuje, že tu tie technické smery potrebovať budeme vo veľkom počte, nie?
To je pravda a ich súčasný dopyt i tak neuspokojí dnešné školstvo, pretože sa nestihne dostatočne rýchlo prispôsobiť týmto požiadavkám. Jedným z dôvodov je aj to, že predmety (nielen) v tvrdých vedách sa učia tak, že deti k nim nezískavajú pozitívny vzťah a to sa len veľmi ťažko mení vo veku 18 – 19 rokov, keď sa mladý človek rozhoduje, kam si dá prihlášku na vysokú školu. V krátkodobom horizonte vnímam dve možné riešenia tejto situácie. Jednak automobilové firmy a IT firmy poskytnú Slovákom v zahraničí také podmienky, ktoré ich prilákajú späť. Zároveň by štát mal zmeniť svoju imigračnú politiku a otvoriť náš pracovný trh pracovníkom zo štátov z mimo EÚ. Pokiaľ sa otvorí náš pracovný trh a budú u nás môcť legálne pracovať ľudia z tretích krajín, tak sa tým zúži priestor aj pre neľudské podmienky za akých u nás dnes ľudia napríklad zo Srbska pracujú.
Zároveň treba ešte podotknúť, že aj v technických odboroch sa zamestnávatelia sťažujú na absenciu mäkkých zručností technikov. To je jedna z oblastí, ktorú by vzdelávanie malo významnejšie rozvíjať.
O humanitných a spoločenských odboroch sa hovorí ako o niečom nepotrebnom, čoho je na trhu prebytok. Vymykáme sa v porovnaní s inými krajinami počtu takýchto absolventov?
Určite nie a zároveň humanitné a spoločenské vedy majú pre nás rovnako veľký význam a máme ich tiež v porovnaní s ostatnými krajinami OECD porovnateľné množstvo. Napr. aj v spomínanej automobilovej oblasti nepotrebujú len technikov. Je tu dôležitý tiež dizajn a ten nevymyslí technik. Steve Jobs bol v tomto prepájaní oboch vied úžasným inovátorom, keď ako prvý hovoril, že nemôžeme mať oddelené humanitné a technické vzdelanie. Ako prvý povýšil dizajn na úroveň informatikov a aj vďaka tomu v podstate uspeli.
V čom všetkom by nám mohli byť absolventi humanitných a spoločenských odborov v tomto rýchlo meniacom sa prostredí obzvlášť prospešní?
Mnohé firmy si na Slovensko vozia pracovnú silu z iných krajín. To napríklad vytvára nové sociálne vzťahy na pracovisku a niekto sa tým bude musieť vážne zaoberať, lebo v nejakom bode to už nebude sranda. Aké problémy to môže so sebou prinášať už riešili pred časom aj manažéri z KIE. Medzikulturálne nedorozumenia sú niečo, čo neriešia technici, či informatici. Aby moderná firma fungovala, musí mať zvládnuté aj tieto procesy.
Cudzinci sú aj pre našu krajinu v rámci pracovného trhu dôležití a musíme v tomto smere začať niečo robiť. Naša migračná politika je nulová. Naši absolventi sa k nám vracať nechcú a iných tu nechceme. Potom sa len sťažujeme, že máme problémy. Nedávno bol publikovaný zaujímavý rozhovor s nemeckou profesorkou Carmen Bachmann z Leipzig University. Hovorila o tom, že utečenci, ktorí k nim prichádzajú do utečeneckých táborov, sú prevažne ľudia, ktorí niečo v krajinách, ktoré opustili, znamenali. Mnohí sú to vzdelaní a kvalifikovaní ľudia a sú medzi nimi aj vedci a vysokoškolskí pedagógovia. Tí najväčší chudáci, bohužiaľ, nemajú šancu utiecť. Hovorila o tom, že by mali využiť ich potenciál a mať programy pre kvalifikovaných ľudí, ktorí k nim prišli. Ak už nechcú vidieť v tejto situácii ľudskosť, mali by vidieť aspoň tie ekonomické benefity.
Ako vyprofilovaní ľudia by mali riadiť krajinu?
Mali by to byť práve ľudia s humanitným a spoločenským vzdelaním, ktorý by napr. dobre rozumeli aj problematike migrácie. Aby sme mali dobrý právny štát, potrebujeme kvalitných právnikov, aby nám dobre fungovala ekonomika, musíme mať dobrých ekonómov. Tvorba politík nie je doménou technických odborov. Britský historik Diarmaid MacCulloch z Oxfordskej univerzity to veľmi pekne vystihol, keď povedal, že krajina nemôže byť zdravá, ak v nej nie sú zdravé humanitné a spoločenské vedy. Dôvodom podľa MacCullocha je, že tvrdé vedy vedia napríklad vyskúmať liek na nejakú biologickú chorobu, ale nevedia liečiť problémy spoločnosti a vysvetliť, prečo sa ľudia k sebe správajú istým spôsobom. Sú riešenia, ktoré sa laikovi zdajú jednoduché a jasné, ale musíme uvažovať v širšom kontexte, aby sme problémom v spoločnosti porozumeli.
Nedávno podpísalo asi 400 vedcov Memorandum spoločenských a humanitných vedcov na Slovensku. Ako toto memorandum vnímate?
Chceli tým verejne poukázať na to, že humanitní a spoločenskí vedci sú dôležití, ale nemyslím si, že toto je dobrá cesta. Mali by pravidelne verejne vystupovať, formovať aktuálny verejný diskurz, napríklad vstupovať odborne do otázok migrácie, čo všetko to znamená alebo ako pracovať s marginalizovanými skupinami. Zároveň však by školy nemali byť iba v závese toho, čo prax a trh práce potrebuje, ale majú ich aj formovať. Ak by aktívnejšie vstupovali do diskusií a hovorili o problémoch a možných riešeniach, aj to by bol spôsob, ako by prax formovali. Ak by boli viac viditeľní, boli by aj prirodzene inak vnímaní. Problém vidím aj v tom, že i keď máme veľký počet univerzít, tak tieto sa len veľmi marginálne zúčastňujú na tvorbe analýzy problémov v spoločnosti, ktoré by sme vedeli využiť.
Taktiež nie som presvedčená, že keď Slováci skúmajú nejaké špecifické veci o Slovensku, tak to má byť zaujímavé len pre nás. Ak robia naši vedci výskum napr. aj o Veľkej Morave, mali by vedieť v niečom prehovoriť k medzinárodnej komunite a to či už v oblasti prínosu pre metódy skúmania alebo nejaký teoretický rámec. To znamená, že by z toho mali vyplývať aj širšie implikácie. Môže sa zdať, že spoločenské a humanitné vedy na Slovensku by si mali skúmať len svoje problémy, ale ono by to malo mať širší dosah pre vedu.
Dá sa povedať, že vzájomné dopĺňanie technických, humanitných a spoločenských vied bude teda v budúcnosti najdôležitejšie?
Bude to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Keď sa opäť vrátim do Británie, tak Britská akadémia pre spoločenské a humanitné vedy vydala vynikajúci dokument Múdre prosperovanie o tom, ako by mali tieto vedy existovať v symbióze. Geológ vám povie, kde je najlepšie postaviť studňu pre ľudí v nejakom africkom štáte, ale to je len prvý krok. Ak bude táto studňa stáť na posvätnom mieste, kam sa nesmie ísť tak ju ľudia pre ktorých bola postavená nebudú používať. Čiže, kde studňu postaviť by mal navrhovať geológ minimálne s antropológom. Iný príklad je, že informatik vie vymyslieť program pre automaticky riadené auto. Ale to ako má naprogramovať počítač auta v prípade hroziacej zrážky s chodcom, kedy počítač musí rozhodnúť či zraziť dieťa na prechode alebo či zabije vodiča auta, tak na to vám technik neodpovie. Tu sa dostávame do domény etiky. To sú ukážky toho, že tvrdé a mäkké vedy musia spolupracovať.
Nízke počty absolventov technických odborov podľa prognóz ministerstva by nás teda nemali vôbec trápiť?
Väčší problém ako počty je určite to, čo sa študenti v školách učia. Ak by sme sa už mali venovať nejakým počtom, tak potom určite tomu, prečo nám študenti odchádzajú a nevracajú sa a prečo nevieme prilákať zahraničných študentov v rovnakej miere ako nám študenti odchádzajú. Nevieme presne, aký počet študentov s technickým zameraním sa nám nevracia, ale keď sa pozrieme na celkové dáta, tak až 60 percent absolventov vysokých škôl v zahraničí sa na Slovensko nevráti.
Nie je predsa len problém, ak počet absolventov humanitných a spoločensko-vedných odborov rastie, a potom v tomto odbore vôbec nepracujú? Podľa CVTI je takých absolventov až polovica.
Žiadne kvóty na tento problém nie sú riešenie. Vždy, keď sme si spravili na nejakom stretnutí prieskum, kto pracuje v odbore, ktorý vyštudoval, tak takých ľudí bolo minimum. Nemyslím si, že je problém, že ľudia pracujú v inom odbore ako vyštudujú, lebo trh práce sa rýchlo mení a už dávno sú preč časy keď človek celý život strávil na jednom mieste. Dôležitejšie je, aby boli zamestnateľní a vedeli sa prispôsobiť zmenám. Nemáme dlhodobú nezamestnanosť ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Problém skôr je, ak sa vysokoškoláci zamestnávajú na stredoškolskej pozícii. Do akej miery je toto reálny problém a čo sú jeho príčiny chceme podrobne skúmať v najbližších mesiacoch.
Nedávno slovenskí matematici opäť otvorili problematiku povinnej maturity z matematiky, čo by malo smerovať okrem iného aj k väčšiemu záujmu o štúdium STEM odborov. Myslíte si, že by to mohlo pomôcť?
Profesor matematiky Hejný, mimochodom jeden zo zarytých odporcov povinnej maturity z matematiky, raz trefne k tejto téme povedal, že ak raz dieťa neznáša krupičnú kašu a vy mu v tej krupičnej kaši podržíte hlavu dlhšie, neznamená to, že mu začne chutiť. Otázkou teda nie je to, či máme mať povinnú maturitu alebo nie a koľko hodín matematiky by študenti mali mať, ale to, čo sa na tých hodinách matematiky robí a ako ju dnes deti a mladých ľudí učíme. Zásadnou vecou, prečo zlyhávame v medzinárodných testovaniach je to, že oni nechcú, aby sme vedeli naspamäť vzorce, ale aby sme vedeli rozmýšľať. Keď vidíme tabuľku, aby sme ju vedeli interpretovať a aby sme vedeli využiť v praxi matematické zručnosti. To sa neučíme. Zároveň deti potrebujú vedieť, prečo sa veci učia a nie je tu snaha vysvetľovať im to. To však mohlo fungovať za komunizmu, ale nie dnes, keď majú deti okolo seba množstvo podnetov napríklad vo forme sociálnych sietí a informácie si vedia nájsť v priebehu niekoľkých sekúnd. Nevidia potom dôvod na ich memorovanie. Vzdelávanie bojuje s obrovskou konkurenciou iných možností a my ho musíme urobiť takým, aby v ňom videli zmysel. Inak im tú hlavu v kaši môžeme držať ako dlho chceme a efekt bude skôr opačný – budú tú kašu neznášať ešte viac.
Mali by sme u nás prepájať viacej všetky predmety už na školách, aby ten zmysel deti chápali?
To by im určite pomáhalo vnímať všetky problémy komplexne. Ani v živote sa nerozhodujeme podľa jednotlivých predmetov. Ak si ideme stavať garáž, tak nepoužívame iba matematiku, aby sme si vyrátali koľko nás to bude stáť, ale musíme vymyslieť aj to, ako bude vyzerať, akej farby bude, aké materiály použijeme, urobiť si prieskum trhu, dohodnúť sa so susedmi, na tom, kedy ich môžeme zaťažovať hlukom a pod. Vzdelávanie by sme mali priblížiť určite reálnemu životu, tak aby bolo pre naše deti užitočné a zmysluplné, čím sa pre ne stane aj atraktívnejšie.
