Články: Pre študentov
O projekte

 

Karol Mikula: Úroveň matematiky dnešných študentov je alarmujúca. Povinná maturita z matematiky je nevyhnutná

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Z. Gránska
Karol Mikula je profesor na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie na Slovenskej technickej univerzite a je predsedom Slovenskej matematickej spoločnosti. / Foto: Z. Gránska

KAROL MIKULA je predsedom Slovenskej matematickej spoločnosti. Hovorí, že je veľká chyba, že sme v minulosti pristúpili k zrušeniu povinnej maturity z matematiky. Mladým ľuďom dnes vážne chýbajú vedomosti z matematiky. Štát by mal dať ľuďom podmienky, aby získali základné zručnosti potrebné pre život. "Matematika nemusí ľudí baviť, ale majú jej rozumieť," tvrdí.

 

Pred pár dňami vydala Slovenská matematická spoločnosť (SMS) výzvu o opätovné zaradenie matematiky ako povinného maturitného predmetu. Predstavitelia SMS, dekani a rektori vysokých škôl STEM odborov podporili túto výzvu a upozorňujú na stále klesajúcu úroveň matematiky u študentov. „V minulom školskom roku si vybralo maturitu z matematiky iba 15 percent študentov. Úspešnosť externej časti bola 45,7 percenta. Približne 18 percent neprospelo a 10 percent gymnazistov nezmaturovalo v riadnom termíne. A to sú štatistiky študentov, ktorí si matematiku dobrovoľne vybrali,“ hodnotí alarmujúci stav v podpornom liste SMS dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity Ján Šajbidor.

 

Bojujete za to, aby sme opäť zaviedli povinnú maturitu z matematiky. Sme na tom naozaj tak zle?

Matematici na všetkých úrovniach vzdelávania hovoria, že sme sa dostali na veľmi zlú úroveň. Vidieť to hlavne na vysokých školách. Záujem o štúdium tzv. STEM odborov (ekonomické, technické, informatické a prírodovedné odbory) nám klesá a študenti, ktorí na vysoké školy s týmto zameraním prichádzajú, sú na tom horšie a horšie.

 

Čo to znamená?

No napríklad aj to, že takýto študent vysokej školy má na písomke problém s percentami alebo zlomkami. To je učivo základnej školy. Na vstupných testoch na našej Stavebnej fakulte je 65 percent študentov neúspešných, keďže z 11 pomerne jednoduchých stredoškolských príkladov nedokážu vypočítať ani 6. A to nie je problém iba našej školy. Nemôžeme sa venovať tomu, čo mali dávno vedieť. Úroveň vedomostí študentov nám klesá a to je alarmujúca skutočnosť. Musíme na to reagovať.

 

Čím to je?

Mám dojem, že kladieme na deti stále nižšie nároky, lebo chceme byť „dobrí“. Problém sa kumuluje, keď deti prechádzajú na stredné školy, ktoré musia znížiť latku, lebo deti majú nižšie vedomosti a tak sa to posúva až na vysokú školu. Tam to vyvrcholí a vzniká najväčší problém. 70 percent študentov potrebné vedomosti jednoducho nemá a nevieme s nimi pracovať. Preto sme opakovane prišli s touto výzvou.

 

Čo je primárne zodpovedné za problémy, na ktoré dnes narážate?

Nedostatočný počet hodín matematiky. Študenti, ktorí nematurujú z matematiky, majú omnoho nižší počet hodín. Za ten čas nie je možné naučiť ich to, čo by mal stredoškolák vedieť. Nedávno sme schvaľovali cieľové požiadavky na maturantov. Len veľmi málo sa líšia od tých spred 36 rokov. Vtedy sme mali matematiku každý deň. Dnes sa tomu učivu venuje polovica času. Je nemožné v tejto kombinácii dosiahnuť potrebné výsledky. Ak by sa z matematiky maturovalo, všetci by ju trénovali viac.

 

Tiež si myslím, že matematika by nemala byť výhradne zábava, hoci sa dnes o tom veľa hovorí. Človek jednoducho nerobí v živote iba to, čo ho baví. Musí sa veľa ráz zaprieť. Aj športovec trénuje bežne veci, ktoré nemá rád, aby ich nakoniec mohol využiť až v zápase a uspieť. Rovnako aj matematika je občas výpočtovo náročná a nie je možné vždy žiakovi hneď ukázať, ako danú látku v živote využije. Túto fázu treba len prekonať tak ako v iných oblastiach.

 

Nie sú do určitej miery za tento zlý stav zodpovední aj učitelia?

Všade máme šikovných učiteľov. Problém vidím možno v tom, že vychovávame učiteľov matematiky pre základné a stredné školy spolu. Toto je nutné oddeliť a inovovať metodológiu výuky. Každý z nich potrebuje priniesť do praxe iné skúsenosti, iný prístup.

 

Koľko študentov dnes dobrovoľne maturuje z matematiky?

Je to asi 13 percent. Študenti z toho majú strach, lebo ako jediný voliteľný predmet má matematika aj externú časť, ktorej výsledok ovplyvňuje výsledok celej maturity. Tak si zvolia cestu ľahšieho odporu a vyberú si iný voliteľný predmet. Navyše si už v druhom ročníku vyberajú semináre, ktoré rozhodujú o tom, z čoho budú maturovať. Vtedy ešte často nevedia, kde sa budú hlásiť na vysokú školu. A dostalo sa ku mne, že niekde aj učitelia odhovárajú študentov, aby si matematiku ako maturitný predmet vybrali.

 

Prečo?

Ten externý test dáva celoslovenský obraz o tom, čo sa na ktorej školy naučili a niektorým to nemusí vyhovovať. Podľa niektorých bol ten test v predchádzajúcich rokoch aj zle nastavený a príliš náročný. To je však otázka diskusie.

 

Každopádne nebude mať záujem každý študent študovať STEM odbory. Voľakedy sa hovorilo o dvoch úrovniach náročnosti povinnej maturity. Myslíte na to i teraz?

Taký je dnes všeobecný trend. To by sme chceli presadiť aj u nás. Ide o vyššiu úroveň, ktorú si môže študent vybrať, ak plánuje študovať STEM odbory a nižšiu úroveň, ktorú by museli absolvovať takmer všetci. V Rakúsku majú aj túto nižšiu úroveň ešte prispôsobenú k jednotlivým typom škôl či ide o ekonomické zameranie alebo technické a pod. Myslím, že to je rozumný model a funguje dobre.

 

Ako to majú iné okolité krajiny? Musia u nich žiaci maturovať z matematiky?

Povinná maturita bola zrušená v Poľsku, Česku a u nás. Na Slovensku bola povinnou do začiatku deväťdesiatych rokov. V Rakúsku a Maďarsku sa povinnej maturity nikdy nevzdali. Poliaci sa k dvojúrovňovej povinnej maturite z matematiky vrátili v roku 2010. Česi tento rok v parlamente schválili, že sa k tomu tiež vrátia. Všetci zistili, že tento experiment nebol dobrým krokom. V Česku budú existovať študijné odbory, kde tá maturita povinná nebude a kde bude. Podľa aktuálnych informácií to vychádza, že by tu malo maturovať zhruba 70-80 percent stredoškolákov.  O toto sa momentálne snažíme aj my.

 

Čo očakávate, že prinesie povinná maturita z matematiky do praxe?

Myslíme si, že by to mohlo zvýšiť záujem študentov o STEM odbory. Dnes sa boja matematiky, lebo ju nevedia a nerozumejú jej. Ak ju budú trénovať viacej, je väčšia šanca, že ju pochopia. Úspešným maturantom z matematiky sa darí uspieť aj na vysokých školách. Učitelia na univerzitách nedokážu vrátiť čas u tých, ktorí sa matematike zo strachu na strednej vyhli. Potom sa tu u nás trápia. Maturita sa nikdy nemala zrušiť. Je nepochopiteľné, že sa tak stalo.

 

Teraz sa tvorí Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Oslovili ste už ministra ohľadne zavedenia povinnej maturity z matematiky?

Ministra sme oslovili so žiadosťou o stretnutie. Zatiaľ sa ale nič oficiálne neuskutočnilo. Keďže sa v školstve plánujú strategické zmeny, myslím, že je práve teraz ten správny čas napraviť chyby z minulosti.

 

Nedávno boli investované obrovské finančné prostriedky z eurofondov na popularizáciu vedy a techniky a plánuje sa v tom pokračovať. Vy ste efekt tejto aktivity ako matematici nejak v praxi pocítili?

V podpornom liste k povinnej maturite uviedol aj rektor Univerzity J.Selyeho János Tóth, že je zbytočné, ak vláda vynakladá prostriedky na popularizáciu vedy a techniky v takejto „protirečivej konštalácii.“ Nevedomosť študentov v oblasti matematiky a táto obrovská kampaň sú dnes jednoducho v rozpore. Na strednej škole študenti teraz nezískajú potrebnú úroveň, aby tú vedu a techniku išli študovať. Z 13 percent maturantov nám ešte odchádza veľké percento na univerzity do Čiech a na Moravu a inde do zahraničia. Ten zostatok kvalitných študentov je veľmi malý a kampaň to nevyrieši. Problémy musíme riešiť inde.

 

 

Foto: Z. Gránska

prof. RNDr. KAROL MIKULA, DrSc.

Je profesor na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie na Slovenskej technickej univerzite a predseda Slovenskej matematickej spoločnosti.

Získal viaceré ocenenia – napríklad cenu ministra školstva "Osobnosť vedy a techniky 2012" alebo ocenenie Vedec roka Slovenskej republiky 2011 v kategórii Za výsledky v programoch EÚ.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Matematika
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.