Organizácia MESA10 spolu s prieskumnou agentúrou FOCUS realizovala reprezentatívny prieskum, čo si Slováci skutočne myslia o vzdelávaní. Jednou zo zaujímavostí bolo zistenie, že viac ako polovica vysokoškolsky vzdelaných ľudí si myslí, že „Slovensko prijíma dostatok zahraničných vysokoškolákov, vysokoškolských učiteľov a vedcov.“ Naozaj máme na Slovensku na pôdach univerzít dosť cudzincov?
O tom, koľko cudzincov dnes študuje a pracuje na slovenských univerzitách, s čím sa u nás cudzinci po príchode na Slovensko stretávajú, prečo študenti po získaní cenovo výhodného vysokoškolského vzdelania odchádzajú do iných krajín a ako by to ideálne malo vyzerať, rozprával STANISLAV LUKÁČ, ktorý pôsobí ako analytik pre oblasť vysokého školstva a vysokoškolskej vedy v projekte MESA10 TO DÁ ROZUM.
Zistili ste, že Slováci veria, že máme na Slovensku dostatok zahraničných vysokoškolákov. Je to naozaj tak?
Žiaľ, nie je. Päťpercentné zastúpenie zahraničných študentov na celkovej populácii vysokoškolských študentov u nás je v porovnaní s priemerom krajín OECD, ktorý sa pohybuje okolo hodnoty 9 percent, ako aj v kontexte možností EÚ priestoru, skutočne nízke. Je paradoxné, že pri testovaní tohto mýtu na reprezentatívnej vzorke sme zistili, že mu majú tendenciu veriť najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí mali priamy kontakt s národnostne homogénnym prostredím na vysokých školách. Myslím si však, že Slováci a Slovenky doteraz nemali dostatok možností byť vystavení skutočne medzinárodnému prostrediu a ich predstava, že poznať vo svojom okolí jedného alebo zopár študentov zo zahraničia znamená, že slovenské vysoké školy majú vo svojich radoch dostatok ľudí zo zahraničia, je do určitej miery obrazom nízkej internacionalizácie slovenských škôl.
Rastie u nás tento počet študentov za posledné roky?
Pri tak nízkej miere zastúpenia zahraničných študentov, ktorá bola v systéme po roky zaužívaná majú, samozrejme, tie čísla kam rásť. Jedným zo stimulov bolo zapojenie sa do programu Socrates (neskôr Erasmus) a následne aj vstup do EÚ, ktorý umožňuje zahraničným študentom u nás študovať za rovnakých podmienok ako naši študenti. No pri Erasme sa bavíme o študentoch, ktorí prichádzajú na Slovensko krátkodobo, za účelom študentskej výmeny, ktorej výstupom je často najmä medzikultúrne poznávanie, ale po jej ukončení sa vracajú späť na svoje domovské univerzity. Ak sa pozeráme na počet cudzincov, ktorí študujú na slovenských verejných vysokých školách v dennej forme, ku koncu minulého roka školy evidovali takmer 6000 študentov. V porovnaní s rokom 2008 to predstavuje dvojnásobok vtedajšieho počtu. Ďalších 3500 študentov, prevažná časť z Českej Republiky, študovala na súkromných vysokých školách.
Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami OECD?
Spomínaný priemer 9 percent dosahujú krajiny ako Kanada, Dánsko a Holandsko, ktoré sa svojou vysokoškolskou politikou stále viac a viac otvárajú zahraničným študentom. V porovnaní s našimi susedmi (ktorí sú zároveň členmi OECD) má nižšiu mieru podielu zahraničných študentov len Poľsko. Naopak, Rakúsko, spolu so Švajčiarskom a Veľkou Britániou patria medzi európske krajiny s najväčším podielom zahraničných študentov, ktorí tvoria až 17 percent na celkovej študentskej populácii.
Čo dokážeme zahraničným študentom ponúknuť? Máme na každej vysokej škole aspoň jeden program vyučovaný v angličtine alebo ako to funguje?
V prvom rade dokážeme študentov prilákať na stále pomerne nízke školné a nižšie životné náklady v porovnaní s krajinami smerom na Západ. Čo sa týka ponuky študijných programov, na Slovensku je len malá časť študijných programov ponúkaná v celom rozsahu a dĺžke v anglickom jazyku. Pre porovnanie, v Holandsku sa univerzity rozhodli reagovať na silnejúci medzinárodný aspekt vo vysokoškolskom vzdelávaní zvýšením počtu programov vyučovaných v angličtine. V súčasnosti je až 70 percent programov magisterského štúdia vedených plne v anglickom jazyku.
Ak to porovnáme s možnosťami štúdia pre zahraničných študentov v iných krajinách, sme na tom porovnateľne napr. so servisom, aký im tu dokážeme ponúknuť?
Podmienky pre zahraničných študentov nie sú u nás optimálne a to v zmysle počtu programov v angličtine ako aj v zmysle podporných služieb. Nie je bežné, aby administratívni pracovníci VŠ vedeli po anglicky, či aby boli na školách dvojjazyčné nápisy, ktoré by študentom pomáhali sa v budove orientovať.
Existujú nejaké prieskumy, ako sa u nás cudzincom študuje, aká je ich spokojnosť s úrovňou štúdia u nás a životom na Slovensku?
SAIA, ktorá administruje štipendiá zozbierala informácie od prichádzajúcich študentov. Podľa jej zistení problémy majú najmä študenti prichádzajúci z krajín mimo EÚ a EHS. Ide najmä o problémy s vybavovaním víz a pobytu po príchode na Slovensko. Procesy študenti označili ako zdĺhavé, komplikované a finančne nákladné. Pozitívnemu obrazu Slovenska neprispeli ani dlhé rady na cudzineckej polícii, neochota policajtov cudzineckej polície študentom poradiť, či hovoriť s nimi iným ako slovenským jazykom, i keď oni slovensky nevedeli.
Existuje prieskum, koľko z nich tu zostáva žiť? Je bežné, že v cudzích krajinách študenti po škole zostávajú. Ako je to u nás?
Je pravda, že ak si počas štúdia študenti vybudujú silné sociálne väzby a vzťah ku krajine, v ktorej študujú, môžu sa rozhodnúť v krajine ostať žiť aj po ukončení štúdia. V Českej Republike je to až viac ako 30 percent absolventov, väčšina z nich Slovákov.
Na Slovensku nemáme o tomto presné údaje. Avšak v roku 2011 Európska migračná sieť zistila, že len 27 absolventov VŠ z tretích krajín si zmenilo dôvod pobytu zo štúdia na zárobkovú činnosť alebo sa u nás rozhodli zostať z iných dôvodov. Inými slovami títo absolventi sa po skončení školy rozhodli zostať na Slovensku.
I keď momentálne nemáme relevantné štatistiky, tak vieme, že podľa medzinárodného indexu MIPEX, ktorý sa pozerá na to ako je krajina schopná integrovať cudzincov je Slovensko jednou z najmenej prívetivých krajín (34. z 38). Index meria napríklad dostupnosť zdravotnej starostlivosti, politických práv, prístup na trh práce, možnosť získania občianstva a s tým spojené práva a podobne.
Ďalším problémom pre absolventov VŠ zo zahraničia je aj to, že cudzinci-absolventi VŠ štúdia majú na nájdenie si zamestnania u nás len 30 dní po skončení štúdia zatiaľ čo v susednom Rakúsku je to šesť mesiacov. 30 dní je jednoznačne krátka doba. Za takýto krátky čas si prácu nenájde ani veľká časť slovenských absolventov VŠ, tak prečo niečo také žiadame od cudzincov?
Prečo je problém, ak strácame zahraničných študentov, ktorých sme k nám už dostali študovať?
To, že u nás absolventi VŠ neostávajú, je problém nielen preto, že strácame ich intelektuálny potenciál ale aj preto, ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, zahraniční absolventi prispievajú do štátnych rozpočtov svojimi daňami ako aj peniazmi, ktoré použijú na svoje živobytie. Navyše tvoria aj nové pracovné miesta, keďže požadujú nové služby a produkty.
Rovnako ľudia veria, že máme dostatok vedeckých pracovníkov a pedagógov zo zahraničia. Aká je realita?
Realita sa značne od predstavy verejnosti odlišuje. Na Slovensku máme momentálne takmer 14 000 pedagogických a vedeckých pracovníkov na VŠ, no z nich je len zhruba 840 pracovníkov s iným ako slovenským občianstvom. Podiel zahraničných vedcov a pedagógov teda činí len 6 percent.
Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami OECD?
Významné zahraničné univerzity majú oveľa vyšší počet akademikov zo zahraničia, čo potvrdzuje aj prestížny rebríček QS World University Rankings. Podľa tohto rebríčka má 10 najlepších škôl (MIT - Massachusetts Institute of Technology, Stanford, Harvard, Cambridge, Caltech, Oxford, UCL, ETH Zurich, Imperial College London, University of Chicago) v priemere takmer 50 percent pedagógov zo zahraničia, pričom ôsmy EHT Zürich ich má niečo cez 76 percent.
Prečo majú najprestížnejšie školy taký vysoký podiel zahraničných vedcov a pedagógov, v čom je tá pridaná hodnota prijímania ľudí z iných krajín?
Zahraniční akademici predstavujú predovšetkým prepojenie s vedou na medzinárodnej úrovni, ktorá u nás chýba. Expertíza a skúsenosti, ktoré si so sebou prinášajú z predošlých krajín a pracovísk otvára nové možnosti spolupráce a otvára aj slovenskú komunitu novým vedomostiam a príležitostiam. Skutočne kvalitná veda a vzdelávanie sa neohraničuje po národnej línii, no dáva priestor združovať ten najlepší ľudský kapitál, ktorý má potenciál generovať pozitívne zmeny a posúvať nás za hranice dnešného poznania.
Zároveň s príchodom zahraničných vedcov majú naši vedci možnosť stať sa súčasťou medzinárodných vedeckých tímov, kde získavajú prístup k aktuálnym poznatkom vo svojej vednej oblasti. Tiež sa prostredníctvom spolupráce s ľuďmi zo zahraničia môžu ľahšie zapojiť do medzinárodných grantových súťaží, kde je potrebné mať zahraničných partnerov. V medzinárodných tímoch sa naši vedci môžu nielen dostať k ďalším finančným zdrojom, ale hlavne sa môžu naučiť pripravovať úspešné žiadosti o granty. Pri medzinárodných súťažiach je písanie takýchto žiadostí dosť náročný proces. Taktiež sa môžu naučiť publikačné zručnosti, keď budú písať s kolegami zo zahraničia články do medzinárodných akademických časopisov. Opäť ide o pomerne sofistikované zručnosti.
A akým prínosom sú zahraniční pedagógovia pre samotných študentov?
Je pre nich tiež plusom, pretože si vďaka nemu môžu zdokonaliť cudzí jazyk a učia sa komunikovať s niekým z inej kultúry, čo je dôležité pre ich budúcu kariéru v dnešnom globalizovanom svete. Taktiež získajú nové vedomosti.
Čo nám bráni v prijímaní zahraničných vedcov a pedagógov na univerzity?
Tých bariér je viacero. Od imigračných pre vedcov a pedagógov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ po vysokoškolskú legislatívu, ktorá nerozpoznáva zahraničné tituly na úrovni profesorov a docentov a tým pádom, pre čisto formálne, neobjektívne dôvody, degraduje skúsených a výkonných pedagógov a vedcov na nižšie pozície v akademickom rebríčku. V neposlednom rade máme medzery v profesionalizácii podporného aparátu pre pedagógov a vedecko-výskumných pracovníkov priamo na mieste. Tým mám na mysli nielen jazykovú nevybavenosť, ale i systém procesov, ktoré majú pracovníkom pomáhať ich prácu robiť efektívne a nie ich frustrovať prehnanou byrokraciou a ťažkopádnosťou systému.
Tak ako vláda nedávno pripravila projekt na podporu návratu slovenských vedcov a odborníkov zo zahraničia, máme pre cudzincov nejaké programy, ktoré by boli pre nich atraktívne prísť k nám na univerzity? Majú niečo také na zahraničných univerzitách?
Nemáme takýto program pre vedcov a pedagógov. Pre študentov máme štipendiá. Čo sa týka vedcov, tak niektoré organizácie získali granty, ktoré sú ale podporené Európskou komisiou a nie sú to programy slovenskej vlády. Napríklad SASPRO projekt Slovenskej akadémie vied alebo ERA Diet projekt Žilinskej univerzity. Oba tieto projekty sú zamerané na budovanie výskumnej kapacity a angažujú vedcov zo zahraničia.
V zahraničí je lákanie zahraničných vedcov tiež skôr v réžii univerzít. Čo však vlády pre vedcov a pedagógov robia sú dobré imigračné podmienky a tiež dostatočné financovanie výskumu, ktoré je pre vedcov kľúčové.
Budete niečo navrhovať na zlepšenie tohto stavu, aby sme na Slovensku mali viac zahraničných študentov, pedagógov i vedcov?
Jednoznačne budeme navrhovať zlepšenie imigračných podmienok a procesov vrátane lepšej jazykovej prípravy policajtov z cudzineckej polície. Taktiež budeme navrhovať odbúranie administratívnych prekážok vo forme nevyhnutnosti mať slovenské tituly profesorov a docentov na to, aby človek z cudziny mohol u nás zastávať seniornú vedecko-pedagogickú pozíciu, či zvýšenie financovania vedy a vzdelávania na VŠ, tak aby bolo atraktívne pre zahraničných vedcko-pedagogických precovníkov u nás pôsobiť. Výpočet nami navrhovaných opatrení však pravdepodobne bude rozsiahlejši a budeme ho stavať na našich zisteniach z terénu na Slovensku a na príkladoch dobrej praxe zo zahraničia.
STANISLAV LUKÁČ absolvoval štúdium na University of Aberdeen vo Veľkej Británii a na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde získal magisterský titul MA zo sociológie a sociálnej antropológie. Popri štúdiu pracoval ako výskumný asistent pre Dr. Lynne Haney, americkú profesorku na Inštitúte pre vyšší výskum CEU. Po skončení štúdia koordinoval v Centre pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) projekty zamerané na boj s radikalizáciou a pravicovým extrémizmom. Stanislav tiež spolupracoval s Nadáciou Milana Šimečku. Dnes pôsobí ako analytik pre oblasť vysokého školstva a vysokoškolskej vedy v projekte MESA10 TO DÁ ROZUM.
