Odísť do lona prírody z centra zhubnej spoločnosti, v ktorej už nedokážete žiť dokonale podľa vlastných predstáv, riešili v minulosti už viacerí ľudia. Túžba zariadiť si život absolútne po svojom odviedla do divočiny aj rodinu Cashovcov vo filme Toto je náš svet (Captain Fantastic).
Ide o film režiséra Matta Rossa, ktorý od svojho uvedenia do kín v januári 2016 získal väčšiu pozornosť publika i kritikov a je možné, že ho čaká viacero ocenení. Po premiére v Sundance dostal pozvánku na festival do Cannes a v Karlových Varoch vyhral cenu divákov.
Absurdný stret dvoch svetov
Je to americká komediálna dráma o živote jednej netradičnej rodiny. Chytí vás za srdce a možno privedie i k slzám, ak sa dokážete skutočne pozrieť očami úplne inak zmýšľajúceho človeka na svet okolo seba.
Ide o kontroverzný a svojím spôsobom úžasný príbeh izolovanej rodiny. Ben Cash (Viggo Mortensen) je autoritatívnym otcom 6 detí vo veku od 6-18 rokov, ktorý neznáša kapitalistickú spoločnosť a považuje ju za zlo. Spolu so svojou manželkou Leslie (Trin Miller) sa preto rozhodne vychovávať svoje deti kdesi ďaleko v nedotknutej prírode štátu Oregon. Ich snom je návrat k prírode so všetkým, čo k tomu patrí. Žiadne chodenie do práce, do školy, každodenné nákupy v bežných obchodoch, žiadne vymoženosti dnešnej doby ako elektrina, kanalizácia či kúrenie. Iba oslava skutočného života a blízkosti ľudí, ktorí sa milujú. Tento životný experiment však odsúdila celá ich rodina, a preto nežijú izolovaní len od cudzích ľudí, ale i od najbližšej rodiny.
Ben je charizmatický milujúci otec a vynikajúci líder. Celú rodinu vedie k režimu, aký si deti z normálneho sveta možno ani nedokážu predstaviť. Jeho hodnoty sú úplne iné a napriek tomu, že učí deti zručnostiam potrebných pre svet, ktorý je dávno zabudnutý, deti každodenne vzdeláva aj o svete, ktorý prakticky vôbec nepoznajú. Sveta za hranicou lesa, v ktorom žijú. Jeho snaha o ideál sa však v určitých momentoch ukazuje ako posadnutosť, ktorá z príťažlivosti ideálneho života v raji v určitých situáciách uberá.
Príbeh rodiny podivínov začína tým, že deťom zomrie matka, ktorá sa už niekoľko mesiacov liečila na psychiatrii. Trpela bipolárnou poruchou. Jej manžel bol presvedčený, že sa vylieči. Retrospektívne sa však ukazuje, že ak by tak dokonale neveril sile prírody, jeho žena mohla možno ešte žiť. Celý príbeh sa odohráva ako ich cesta na pohreb matky do civilizácie a spoznávanie života, ktorý bol Benovým deťom odopretý. Počas tejto cesty vychádza na svetlo množstvo absurdít, ktoré vyplývajú zo stretu dvoch svetov. Skôr ako sa vydajú na dlhú cestu za svojou mamou, režisér priblíži divákovi ich doterajší život v lese a vzťahy rodiny. Ich cesta na mamin pohreb však nie je úplne jednoznačným rozhodnutím. Bena nenávidí celá rodina, pretože priviedol svoju rodinu žiť do lesa a vychováva podľa nich zo svojich detí podivínov. Navyše mu jeho svokor nedokáže odpustiť smrť svojej dcéry. Ich spoločná cesta je riziková aj preto, že Ben by mohol skončiť vo väzení kvôli nechodeniu jeho detí do školy a mohol by o ne prísť. Nakoniec sa predsa rozhodnú, že na pohrebe svojej milovanej matky nesmú chýbať.
Vieme, čo je pre deti správne?
Ben je veľmi zodpovedným a sebavedomým mužom. Je to láskavý, starostlivý, no zároveň prísny otec. Deti deň za dňom učí byť silnými a múdrymi ľuďmi, ktorí majú na všetko vlastný názor. Každé ráno sa ich deň začína tvrdou vojenskou rozcvičkou behom cez les a posilňovaním, ktoré robia všetky deti bez ohľadu na vek. Po nej nasleduje dôležitá meditácia. Učí ich loviť zvieratá, pestovať zeleninu, založiť oheň i pripraviť jedlo pre celú rodinu. Vždy všetko robia spoločne a nikto nikdy nenamieta, prečo by mal priložiť ruku k dielu a pomôcť. Vyzerajú ako neuveriteľne zohratý tím a čo povie ich otec, je sväté.
V rámci učenia sa všetky deti bez ohľadu na vek zúčastňujú aj na nebezpečných veciach ako lozenie po strmých skalách či narábanie s ostrými loveckými nožmi. Bojovnosť a odvaha sú pre prežitie v prírode dôležité.
Ben u svojich detí nezanedbáva ani ich intelektuálny rozvoj. Vďaka tomu, že sú oslobodené od tabletov a televízie, majú omnoho viac času ako ich rovesníci žijúci v civilizácii. Jeho deti každý deň čítajú hrubé knihy od filozofie až po fyziku. Ben ich precízne kontroluje, čo prečítali a čo sa dozvedeli. Na všetko musia deti prezentovať svoj vlastný názor a ak niečomu nerozumejú, vysvetľujú si to. Či už ide o beletriu alebo niečo náučné. Po večeroch pri ohni hrajú na hudobných nástrojoch a tancujú. Vyznajú sa v klasike, o ktorej ich rovesníci ani netušia. Vďaka tomu všetkému majú pred svojimi vrstovníkmi v intelektuálnej aj fyzickej úrovni poriadny náskok. Vyzerá, že množstvo času, ktoré spolu trávia nikoho z nich neotravuje. Práve naopak, všetci držia spolu a majú sa radi.
Režisér Mat Ross vo svojom príbehu necháva svojich hrdinov prejsť ťažkými skúškami a kľúčovými otázkami detstva, dospievania, rodičovstva a vzťahov. V absurdných situáciách sa tu mieša humor i dráma a je len ťažké povedať, čo z toho, s čím všetkým sa vo výchove svojského a sebavedomého otca stretneme, je dobré a čo zlé. Neraz by sa dalo o správnosti jeho výchovy polemizovať. Žije však v presvedčení, že robí pre svoje deti maximum, dáva im to najlepšie, čo dokáže. Režisér umožní divákovi aj priamo porovnať, ako sa k rôznym otázkam výchovy stavia on a rodina jeho zosnulej manželky žijúcej v civilizácii.
Ben svojim deťom napr. nikdy neklame. Dokonca ani vtedy, keď im v úvode filmu oznamuje pre deti tú najtragickejšiu správu a to smrť ich matky. Oznámi im to všetkým naraz a úplne na rovinu. Prezradí im šokujúco dokonca i to, že si podrezala na psychiatrii zápästie. Nechá ich plakať a žialiť ako dlho potrebujú, aby tú bolesť dostali zo seba von a vyrovnali sa s tým. Na ceste na pohreb pri spoločnej večeri u rodiny oznámi detaily smrti svojej ženy priamo aj svojim synovcom, ktorí sa o okolnosti jej smrti zaujímali. Tu dochádza ku konfliktu medzi dospelými, čo všetko by deti mali počuť a prečo Ben nedokáže rešpektovať nejaké pravidlá. Pri tejto príležitosti mu švagriná opäť vyčíta, že deti zanedbáva a ochudobňuje ich tým, že nechodia do školy. Hovorí, že ich nedokáže pripraviť na reálny život a že si nikdy nedokážu nájsť prácu. Ben zavolá ich deti v tínedžerskom veku a prosí ich, aby mu vysvetlili, čo je to Listina ľudských práv. Ani jeden z nich to nedokáže. Na to zavolá svoju najmladšiu 6-ročnú dcéru Zoju a tá okrem vysvetlenia tohto dokumentu dokonca dokáže recitovať jej časti. Rodina s porozumením stíchne a nechá Bena s deťmi odísť žiť ďalej ich podivný život.
V príbehu sa divák stretne so šialenými situáciami ako napr. že Ben s jeho deťmi v noci vykope svoju manželku z hrobu, aby splnil jej závet, kde žiadala, aby bola spopolnená a aby sa na jej pohrebe tancovalo, pretože je budhistka. Jej zámožní rodičia s tým nesúhlasili a napriek tomu jej vystrojili tradičný kresťanský pohreb. Oni ju vykopú a slávnostne spália na okraji útesu presne tak, ako si to želala. Ben sa zároveň dostane do smutnej situácie, kedy predsa len uzná, že druhý svet bude pre jeho deti lepší a vzdáva sa ich v prospech starých rodičov. Pochová tak všetko, za čo bojoval. A hoci sa deťom v mnohých veciach nový svet pozdáva, takúto prehru nepríjmu.
Nedozviete sa, aký život je lepší
Viacerí kritici režisérovi vyčítali, že sa v závere snímky po krásne zvládnutých situáciách vo filme, nepostavil na jednu stranu. Necháva diváka premýšľať, kto z filmu má pravdu, aký štýl života je ten lepší a či je vôbec možné si medzi takýmito dvoma svetmi vybrať. Toto vám hrdinovia vo svojom príbehu nepovedia. Snímka ponúka len námet na premýšľanie, ako sme sa veľmi vzdialili od prírody a ako radikálne nás dokáže systém ovplyvňovať v dobrom i zlom. Ukazuje nám dva svety, z ktorých každý má svoje plusy i mínusy a je len na nás, čo z nich si vyberieme.
