Mnoho hovoríme o tom, ako nezlyhať, priviesť deti k úspechu, peniazom, moci, radostnému životu, šťastiu. Ako dosiahnuť, aby malo dieťa veľké sebavedomie a nebálo sa výziev, no už menej hovoríme o tom, aký svet by sme pre tieto deti chceli. Ako by mal vyzerať svet, v ktorom chceme, aby uspeli. A už takmer vôbec nehovoríme o tom, ako vychovať dobrých ľudí, ktorí tento svet vytvoria.
Richard Weissbourd sa zaoberal otázkou, či je sebavedomie a šťastie dieťaťa naozaj legitímnym cieľom výchovy. Dospel k záveru, že nie je. Medzi rodičovské priority však práve tieto ciele patrili. So svojím vedeckým tímom z Harvadu sa rodičov vo svojom výskume pýtali, čo si želajú rodičia pre svoje deti. Väčšina z nich odpovedala, že túžia po tom, aby ich deti mali vlastné ciele, dosahovali ich a boli šťastné. Podľa vedcov však tieto ich odpovede nemajú nič spoločné s láskavosťou a empatiou. Weissbourd si myslí, že posledné roky sú rodičia bombardovaní posolstvom, že ak budú mať ich deti vysoké sebavedomie, budú aj dobrými ľuďmi. Prirovnáva to však k inštrukcii k použitiu kyslíkovej masky v lietadle. „Najprv si nasaďte masku vy, až potom pomôžte svojmu susedovi.“ Silné sebavedomie a šťastie môže v určitej konštelácii viesť ľudí k dobru, ale história ukazuje, že aj všetci násilníci, lídri gangov a agresori pri šikane mali vysoké sebavedomie.
„Ak si myslíte, že existujú v tomto smere skratky, tak neexistujú,“ píše Weissbourd. Dôležitým cieľom rodičov by malo tiež byť vychovať morálne deti, teda ľudí s dobrým srdcom. To sa automaticky nedeje. Uviedli preto niekoľko tipov pre rodičov, ktoré k výchove takýchto detí vedú:
1) Trávte so svojimi deťmi čas
Trávte so svojimi deťmi pravidelne čas a pýtajte sa ich otvorené otázky o nich samých, o svete a ako veci okolo seba vnímajú. Buďte rodičom, ktorý aktívne počúva ich odpovede. Nezabúdajte im zároveň ukazovať starostlivosť a záujem o ľudí okolo seba.
2) Ak na niečom záleží, povedzte to nahlas
Hoci si podľa tohto výskumu rodičia myslia, že je pre ich deti jednou z priorít starostlivosť o iných, deti túto správu často nepočujú. Uistite sa, že im hovoríte, že vám na tom záleží. Kontrolujte, ako sa vašim deťom darí v spolupráci, tímovej práci a vo všeobecnosti dobrom vychádzaní s rovesníkmi u učiteľov a trénerov vašich detí.
3) Ukážte deťom súvislosti
Prejdite si s nimi proces rozhodovania s tým, že vezmete do úvahy ľudí, ktorých rozhodnutia dieťaťa môžu ovplyvniť. Napr. odchod zo športového tímu. Aký bude mať dopad, na ľudí okolo neho, jeho priateľov či rodičov? Deti by sa nemali pozerať iba na svoj záujem, ale zvažovať vždy aj to, ako sa ich rozhodnutie dotkne ľudí okolo nich.
4) Urobte z pomoci iným a vďačnosti rutinu
Výskumníci napísali: „Štúdia ukázala, že tí ľudia, ktorí majú zvyk vyjadrovať vďačnosť sú skôr nápomocní, štedrí, súcitní a odpúšťajúci. Bývajú tiež skôr zdraví a šťastní. Je preto dobré, aby deti pomáhali pri domácich prácach, so súrodencami a ďakovali počas dňa. A pokiaľ sa pristavíme pri odmeňovaní „dobrého správania,“ rodičia by mali skutočne oceňovať len nevšedné skutky láskavosti.“
5) Kontrolujte deštrukčné správanie vašich detí
"Schopnosť starostlivosti o iných často premôže hnev, hanba, nenávisť alebo iné negatívne pocity,“ tvrdia vedci. Pomoc pomenovať deťom tieto emócie, spracovať ich a prejsť k bezpečnému riešeniu, môže predstavovať dlhú cestu k starostlivosti o iných. Je zároveň veľmi dôležité nastaviť jasné a zmysluplné hranice, ktorým deti rozumejú a sú vytvorené za účelom lásky a bezpečnosti dieťaťa.
6) Ukazujte deťom veci z nadhľadu
„Takmer všetky deti sú empatické voči úzkemu kruhu rodiny a priateľov,“ tvrdia vedci. Dôležité však je, priviesť deti k záujmu o ľudí mimo tohto kruhu. O ľudí, ktorí sú sociálne, kultúrne, či geograficky mimo ich kruhu. Môžete ich tak učiť pomocou toho, aby boli dobrými poslucháčmi, povzbudzovať ich k tomu, aby sa vcítili do kože toho druhého a praktizovaním empatie počas správ či zábavy. Štúdia končí slovami:
„Vychovávať starostlivé, rešpektujúce a etické dieťa je a vždy bola ťažká práca. Ale je to niečo, čo dokáže urobiť každý z nás. A neexistuje žiadna dôležitejšia práca a dokonca ani viac záslužná.“
