Dale Carnegie napísal jednu z najpredávanejších kníh na svete. Hovorí v nej o jednoduchých, no napriek tomu veľmi dôležitých životných pravidlách, čo sa za mnohé roky naučil a pochopil, ako si človek dokáže ľudí okolo seba získať. Táto kniha pomohla miliónom ľudí na svete a dokonca ľudia ako Warren Buffett o nej hovoria, že im zásadne zmenila ich život.
Nielen v súkromí, či v práci by sa dnes ľudia mali snažiť o vytváranie pozitívnej atmosféry, rovnako dôležité je vytvárať takúto atmosféru aj v školách. To, že sa v nich cítia deti nešťastné bezpochyby súvisí i s tým, že spojenie žiaka a učiteľa nie je také silné. Aj z toho dôvodu si učitelia môžu vziať k srdcu niektoré z Carnegieho slov a preniesť ich na pôdu školy, do tried plných detí. Získať si ich srdcia, aby im chceli načúvať.
Aké pravidlá pokladá Carnegie vo svojej knihe Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí za tie najdôležitejšie, ak chceme u druhých ľudí naozaj uspieť?
1) Nekritizujte a nesúďte
Kritizovanie žiakov a študentov je jednou z častých aktivít, ktoré sa v práci učiteľa objavujú. Dôvody bývajú rôzne a často aj opodstatnené ako nepríprava na hodiny, zlé známky či správanie. Carnegie však tvrdí, že kritizovať druhých je úplne zbytočné, pretože kritika zraňuje ľudskú hrdosť, ničí pocit vlastnej dôležitosti a vyvoláva v ľuďoch odpor. Rovnako to platí i na deti.
Upozorňuje, že kritika takmer nikdy neprinesie do vzťahu cudzích ľudí nič pozitívne. Vždy vyvoláva obranný postoj, ktorý zvyčajne prekáža človeku, aby dokázal posúdiť vyčítané veci nestranne.
Psychológ B.F.Skinner dokázal, že ak boli ľudia za svoje dobré správanie odmeňovaní, učili sa rýchlejšie, lepšie udržiavali svoje nadobudnuté vedomosti v porovnaní s tými, ktorých za zlé správanie kritizovali či trestali. Kritika len málokedy spôsobí trvalé pozitívne zmeny, no najčastejšie vyvolá odpor.
Psychológ Hans Selye tvrdí, že: „Rovnako, ako túžime po uznaní, tak sa bojíme i odsúdenia.“ Najčastejšie preto kritika vo vzťahoch vyvolá odpor a naruší vzťahy. Postoj odsúdeného nevyrieši.
Aj Benjamin Franlklin povedal, že jeho úspech vo vzťahoch s ľuďmi spočíval práve v tom, že sa nevyjadroval o ľuďoch zle. „Skôr hľadám na ľuďoch to dobré,“ povedal. Podľa mnohých veľkých ľudí je „chápať“ a „odpúšťať“ práve známkou veľkého charakteru a sebakontroly.
2) Ak chcete, aby ľudia niečo urobili, oceňujte ich
Existuje iba jediný spôsob, ako dokážete reálne niekoho donútiť niečo urobiť bez toho, aby vás nemal rád. Spočíva len v tom, že človeka presvedčíte, že si to on sám želá urobiť. To isté platí aj v škole. Hoci sa to v škole môže zdať ťažké, aj tam je mnoho spôsobov, ako prijateľnejšie komunikovať povinnosti žiakom a nestratiť pritom ich sympatie. Mnohokrát záleží len od vášho prístupu, ako vymotivujete deti k aktivite a záujmu o váš predmet.
Podľa Carnegieho existuje niekoľko želaní, ktoré si ľudia nedokážu odoprieť a vnútorne presvedčia sami seba, že chcú nejakú požiadavku splniť. Najsilnejšia z nich je túžba byť dôležitým.
Pred mnohými desiatkami rokov realizoval psychológ Robert Rosenthal veľmi dôležitý a výskum, pri ktorom zistil, že ak učitelia žiakom na základnej škole prejavovali vyššiu pozornosť, lebo verili v ich potenciál, výsledky detí boli potom bez ohľadu na ich IQ omnoho vyššie.
Výskum vedcov spočíval práve v skúmaní vplyvu učiteľa na žiaka, ak učiteľ bude vedieť, že niektoré z jeho detí v triede sú jednoducho povedané „odsúdené na úspech.“ Vedci učiteľom povedali, že majú dať svojim deťom špeciálny IQ test, hoci to bol obyčajný IQ test, akurát ho nazvali Harvadský test časom nadobudnutých schopností. Učiteľom povedali, že tento test z Harvardu má špeciálnu schopnosť predpovedať, ktoré deti sú veľmi nadané, teda zažijú dramatický nárast svojho IQ. Po testovaní vedci úplne náhodne vybrali niektoré z detí bez ohľadu na ich IQ alebo iné danosti a učiteľom povedali, že tieto deti sú tie výnimočné. Dva roky ich sledovali a zistili, že očakávania učiteľa naozaj ovplyvnili pozitívne rast IQ u vybraných detí.
Rosenthal takto zistil, že očakávania učiteľa ovplyvňujú jeho momentálne reakcie v triede, keď učí mnohými spôsobmi. Dáva týmto žiakom napríklad viac času na odpovedanie, viac spätnej väzby a pozitívnych signálov ako dotyky, súhlasné prikývnutia alebo úsmevy.
Preto, ak máte napríklad v triede problémovejšie deti, skúste im venovať túto zvýšenú pozitívnu pozornosť. Ak budú cítiť, že sú pre vás dôležité, ich správanie sa začne meniť. „Nie je to žiadny zázrak. Je to všetko spôsobené s veľkou pravdepodobnosťou práve týmito tisíckami rozličných spôsobov prístupu k žiakom rôznymi drobnosťami každý jeden deň,“ myslí si Rosenthal.
Je to teda len na mysli a myšlienkach učiteľov, ako sa na 25 žiakov vo svojej triede budú pozerať, ako s nimi hovoriť a pristupovať k nim. Ak dokážete dávať deťom pocit dôležitosti, ich snaha bude mať úplne iný výsledok.
Chareles Schwab bol jedným z najúspešnejších amerických obchodníkov minulého storočia a o svojom úspechu vo vedení zamestnancov povedal: „Za svoju najväčšiu prednosť považujem schopnosť nadchnúť ľudí. Myslím si, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo v sebe majú.“
„Každý, koho v živote stretávam, ma v niečo prevyšuje. A tak sa od neho učím.“
3) Pravda je taká, že každý sa stará iba sám o seba. Presne tak, ako vy.
Neexistuje iná možnosť, ako skutočne zapôsobiť na druhých ľudí iba tá, že budete hovoriť o tom, čo ich zaujíma, čo sa spája s ich vlastným životom. Práve preto sa zdá, že sa školy stali tak strašne pre deti nezaujímavé a nudné, lebo to, čo ich učitelia učia, si nedokážu spojiť s ich vlastným životom. V tomto smere sa na prvý pohľad zdá, že majú učitelia ruky zviazané. Sú však cesty, ako aj zdanlivo neatraktívne témy žiakom a študentom priblížiť zaujímavo. Napr. spoznať odstredivú silu priamo na detskom kolotoči a dať deťom presné zadanie na výpočet z toho, akú modelovú situáciu zažili. Áno, nedá sa to vždy, ale aspoň pri najťažších témach by učitelia zábavnejšie a zaujímavejšie cesty mohli hľadať. Henry Ford povedal:
„Ak existuje nejaké tajomstvo úspechu, tak potom spočíva v schopnosti postaviť sa na miesto toho druhého a vidieť všetko tak svojimi, ako aj jeho očami.“
4) Úsmev dokáže zázraky
Charles Schwab raz povedal, že jeho úsmev má cenu milión dolárov. A možno to bolo i viac. Schwab mal naozaj geniálnu schopnosť získať si ľudí okolo seba. Medzi jeho najtypickejšie črty patril práve neodolateľný úsmev.
Skutky hovoria presvedčivejšie ako slová a váš úsmev hovorí: mám vás rád, robíte mi radosť, rád vás vidím. Úsmev je dokonca nákazlivý. Obzvlášť deti sa ním dokážu nakaziť veľmi rýchlo. Tak prečo ho nepriniesť so sebou vždy, keď vstúpite do triedy? Aj náročné témy alebo skúšky sa zvládajú ľahšie, ak za katedrou sedí človek, ktorý má príjemné vyžarovanie a pôsobí povzbudivo.
5) Vlastnú chybu si priznajte rýchlo
Ak máme pravdu, pokúsme sa ľudí okolo seba presvedčiť láskavo. Ak sa mýlime, bez váhania to rýchlo a ochotne priznajme. Táto stratégia prináša obzvlášť pri deťoch ohromujúce výsledky. Jedno staré príslovie hovorí:
„Bojom veľa nezískaš, ale ak ustúpiš, získaš oveľa viac, ako si očakával.“
Deti vždy vedia, ak sa učiteľ pomýlil, rady vás na to i upozornia. Ak si chybu priznáte, ste zase v detských očiach o kúsok spravodlivejší človek.
6) Buďte priatelia
Ak ste nahnevaní a uľavíte si na svojich žiakoch, určite si v danej chvíli vydýchnete. Ale čo tá druhá strana? Myslíte si, že ak ste vykričali hoci aj pravdu, druhá strana s vami bude súhlasiť? V žiadnom prípade. Pamätajte, že ak vám niekoho srdce nie je naklonené, nezískate si ho žiadnymi logickými argumentmi. Lincoln pred sto rokmi povedal:
Existuje staré a pravdivé príslovie, ktoré hovorí: „Kvapka medu priláka viac múch ako celý sud žlče.“ Takže, ak chcete ľudí presvedčiť o svojej pravde, najskôr ich presvedčte, že ste ich úprimný priateľ. To je tá pravá kvapka medu, ktorá ich chytí za srdce. A hovorte si, čo chcete, to je tá najlepšia cesta k ich rozumu.
7) Sokratovo tajomstvo kladných odpovedí
Ak hovoríte so žiakmi o nejakej téme a potrebujete ich "získať na svoju stranu", nezačínajte o veciach, v ktorých sa vaše názory líšia. Začnite s tým, že opakovane zdôrazníte veci, v ktorých sa zhodujete. Zdôrazňujte to dovtedy, pokiaľ sa zhodnete, že vám ide o rovnakú vec.
Snažte sa dosiahnuť, aby dieťa od začiatku odpovedalo "áno, áno" a vyhnite sa nesúhlasu. Ak takto začínate váš dialóg, celý organizmus je pripravený na otvorený a ústretový postoj. Získajte teda hneď na začiatku od druhej strany čo najviac kladných odpovedí. Odmietavý úvodný postoj je u ľudí len ťažké zmeniť.
Sokratova metóda teda spočívala v tom, aby poslucháčovi vždy kládol také otázky, na ktoré musel odpovedať súhlasne. V závere nakoniec poslucháč prijme závery, ktoré pred chvíľou ešte sám odmietal.
Možno ste sa s týmito technikami stretli u rôznych podomových predavačov tovarov, ktorí využívajú asi všetky majstrovské psychologické techniky presviedčania, no ani ste o tom nevedeli.
Ak budete potrebovať svojich žiakov najbližšie presvedčiť o čomkoľvek, vyskúšajte túto metódu. Napríklad pri šikanovaní spolužiakov budete potrebovať žiakove myslenie zmeniť čo najskôr. Rozhovor môžete začať aj takto: „Myslíš si, že je ubližovanie iným zlé? Je podľa teba udieranie iných zlé? Môže to bolieť? Môže bolieť, ak hovoríš o niekom inom, že je škaredý? atď.
8) Prebuďte túžbu vyniknúť
Schwab mal vo svojej oceliarskej hute vedúceho, ktorého podriadení neplnili plán. „Ako to, že taký schopný vedúci ako ty nedokáže zariadiť, aby jeho podriadení naplnili plán?“ pýtal sa Schwab svojho vedúceho zmeny. „Neviem,“ odpovedal. V ten deň napísal Schwab na zem číslicu 6, ktorá znamenala počet tavieb, ktoré posledná zmena urobila. Zamestnanci ďalšej zmeny si to všimli a keď skončili, napísali číslo 7. Boli v ten deň lepší. A takto pokračovali každý deň. Schwab v nich vyvolal touto drobnosťou takú formu súťaživosti, že táto huta, ktorá bola zo všetkých najslabšia, stala sa zo všetkých najlepšia.
„Ak chcete, aby práca išla od ruky, musíte rozvinúť súťaživosť. Nemám teraz na mysli naháňačku za väčším výsledkom, ale vyprovokovať v ľuďoch túžbu vyniknúť.“
Prebuďte v deťoch túžbu vyniknúť a ony sa budú snažiť ako nikdy predtým.
