http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Neskorší nástup do školy môže zmeniť budúcnosť vášho dieťaťa. Starším deťom sa darí lepšie

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock
Váhate, či zapísať vaše dieťa do školy? Odborníci tvrdia, že starším deťom sa v škole darí lepšie. / Foto: Bigstock

Každoročne sa milióny rodičov na celom svete rozhodujú, kde zapíšu svoje dieťa do základnej školy a podľa čoho si tú správnu školu pre svoje dieťa vyberú. Niektorí z nich však majú ešte ťažšiu dilemu: Mám alebo nemám dať môjmu dieťaťu odklad povinnej školskej dochádzky?

 

Výhoda času môže rozhodnúť o úspechoch i spokojnosti dieťaťa

Thomas Dee zo Stanfordovej univerzity a Hans Henrik Sievertsen z Dánskeho národného centra pre sociálny výskum realizovali štúdiu pod názvom Dar času? Vek začiatku školy a mentálne zdravie. Výsledky hovoria, že deti sa do školy ponáhľať nemusia. Podľa ich zistení aj malé oneskorenie v nástupe do školy, môže mať za následok lepšie výsledky v škole a neskôr i lepšie finančné príjmy.

Viaceré štúdie potvrdili, že deti, ktoré nastúpili do školy neskôr, mali lepšie kognitívne schopnosti, čo ukázali aj ich lepšie výsledky testov v matematike, čítaní a v štandardizovaných testoch. Tieto deti pripravené na školu sa z nej podľa vedcov po celý čas dokázali obohacovať viac ako deti mladšie. Tento „dar času“ vedci neodporúčajú využiť jedine v prípade detí žijúcich v sociálne slabých rodinách.

 

Aj v športe sa rovnako ukázal pár mesačný rozdiel medzi deťmi ako významný benefit, ktorý starším deťom nedával krátkodobú, ale celoživotnú výhodu. V knihe Výnimoční opisuje Malcom Gladwell zistenie, že v Kanade sa do hokejových reprezentačných tímov dostávali deti, ktoré boli narodené v prvých 3 mesiacoch roka ( január, február, marec). To znamenalo, že boli nielen fyzicky najvyspelejšie, ale aj najstaršie vzhľadom na termínu zápisu. V úvodnom okamihu ich síce delilo od ostatných detí, ktoré sa tiež chceli stať profesionálnymi hráčmi iba to, že boli o niekoľko mesiacov staršie, no tento čas sa v konečnom dôsledku ukázal ako rozhodujúci. Tieto deti sa vďaka svojmu dátumu narodenia dostali k lepším trénerom, mali lepších spoluhráčov, viac tréningových hodín a odohrali neporovnateľne viac zápasov. Stali sa najlepší z najlepších vďaka malej výhode, ktorá ich v detstve postretla.

 

K rovnakému záveru dospel aj výskum z roku 2006, ktorý prišiel k záveru, že prevažná väčšina futbalových hráčov, ktorí sa prebojovali na majstrovstvá sveta vo futbale v Nemecku v roku 2006, sa rovnako narodili v prvých mesiacoch roka.

 

Na tento fenomén relatívneho veku upozornil po prvý krát psychológ Roger Bransley. Ako sám priznal: „Za všetky tie roky, čo pôsobím v psychológii, som nikdy nenarazil na takýto silný efekt.“ Bransley tvrdí, že takéto asymetrické vekové rozloženie existuje všade tam, kde dochádza k 3 veciam: výberu, deleniu podľa schopností a rozdielnym skúsenostiam.

„Ak v ranom veku rozhodnete, kto je dobrý a kto nie, ak oddelíte talentovaných od netalentovaných a ak talentovaným umožníte získavať skúsenosti na vyššej úrovni, v konečnom dôsledku poskytnete obrovskú výhodu malej skupinke ľudí narodených najbližšie k hraničnému termínu,“ vysvetľuje vo svojej knihe Výnimoční Malcom Gladwell, ako pár mesačný rozdiel v dátume narodenia môže spôsobiť, či sa z vás jedného dňa stane úspešný športovec alebo nie.

 

Máme radi veci, v ktorých sme dobrí

Švédsky profesor psychológie Anders Ericsson, ktorý realizoval výskum o spomínaných futbalových hráčoch tvrdí, že úspech je len v minimálnej miere o talente. Talent je podľa neho vec, ktorá je preceňovaná. Všetky úspechy, ktoré ľudia mali či už v športe, ekonómii alebo chirurgii neboli vrodené, ale nadobudnuté hodinami, rokmi práce. Väčšina ľudí podľa neho nemá rada to, čo robí a to je problém, prečo sa nestanú v niečom výnimoční. Podľa Ericssona je prirodzené, že ľudia majú radi to, čo im ide dobre a v tom sa potom ďaleko ľahšie zdokonaľujú.

Ak teda aj deti nastúpia do školy dostatočne zrelé nielen akademicky, ale aj osobnostne, ich zanietenie pre prácu a nakoniec i výsledky budú oveľa lepšie. Z tohto nadšenia a náskoku v porovnaní so svojimi mladšími rovesníkmi môžu potom čerpať výhody po celý život.

 

Výhoda času môže rozhodnúť aj o priateľstvách a sebavedomí

Výhoda času môže byť kľúčová nielen po akademickej stránke a v športe, ale aj pri nadväzovaní vzťahov s rovesníkmi. V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s rodičmi „letných detí“ (prevažne sú to chlapci), ktorí ľutujú, že svojmu dieťaťu odklad nedali. Hoci psychologické testy detí ukázali, že sú na školu pripravené a po akademickej stránke nemajú v škole žiadne problémy ani po pár rokoch školskej dochádzky, problémy sa vyskytli vo vzťahoch v triede. Niekoľkomesačný až takmer ročný rozdiel medzi ich deťmi a spolužiakmi ukázal, že k sebe deti nemajú veľmi blízko. Mladšie deti si tak ťažšie hľadajú priateľov a získavajú svoj pevný status v kolektíve. Prijatie v partii detí je v tomto veku veľmi dôležité, aby malo dieťa pozitívny obraz o sebe i dobrý vzťah k škole. Aj takáto „drobnosť“ môže byť prekážkou, aby dieťa neoslabovalo svoje sebavedomie, ak je svojím okolím denne odmietané.

 

Na druhej strane sú i takí rodičia, ktorí odporúčania psychológa na odklad dobrovoľne nerešpektovali. Zdalo sa im neopodstatnené. Keď ich dieťa vedelo počítať, kresliť a všetky ostatné potrebné veci, dieťa do školy dali. Problémy s pozornosťou a zvládaním inštrukcií odignorovali. Po pár mesiacoch zistili, že dieťa zďaleka na denné povinnosti pripravené nie je a škola je preň utrpením. Cesta späť však pre väčšinu ambicióznych rodičov nie je prijateľná, a tak sa problémy so školou nabaľujú od prvého ročníka.

 

Ako to vidí s nástupom detí Európa?

V rámci európskych krajín patríme podľa prieskumu National Foundation for Educational Research k väčšine krajín, kde deti nastupujú do školy vo veku 6 rokov. Len v zopár krajinách je vek nástupu ešte nižší. Osem krajín si nástup do školy stanovilo na vek 7 rokov. Patrí medzi ne napríklad Fínsko alebo Švédsko.

Experti na vývin detí stále upozorňujú, že začínať školu vo veku 4 alebo 5 rokov je absolútne neprimerané. Hra je v živote detí veľmi dôležitým prvkom pre ich rozvoj. Aj práca doktora Davida Whitebreada z Cambridgeskej univerzity zdôrazňuje potrebu hry u detí v predškolskom veku.

Hra nie je len zábava, je to niečo viac. Hra je podľa Whitebrada úzko spojená s vývojom poznávacích schopností, ale aj ich emocionálnym zdravím. Deti si nielen hru užívajú, ale sa z nej zároveň učia.

 

Vek nástupu do školy v európskych krajinách

Krajina Vek
Severné Írsko 4
   
Cyprus 5
Anglicko 5
Malta 5
Škótsko 5
Wales 5
   
Rakúsko 6
Belgicko 6
Chorvátsko 6
Česko 6
Dánsko 6
Francúzsko 6
Nemecko 6
Grécko 6
Maďarsko 6
Island 6
Írsko 6
Taliansko 6
Lichtenštajnsko 6
Luxembursko 6
Holandsko 6
Nórsko 6
Portugalsko 6
Rumunsko 6
Slovensko 6
Slovinsko 6
Španielsko 6
Švajčiarsko 6
Turecko 6
   
Bulharsko 7
Estónsko 7
Fínsko 7
Litva 7
Lotyšsko 7
Poľsko 7
Srbsko 7
Švédsko 7
 
Zdroj: National Foundation for Educational Research

 

Na Slovensku sa zápis do škôl posunul

Kým doteraz sa na Slovensku konal zápis v období od 15. januára do 15. februára, po novom to je od 1. do 30. apríla. V tomto veku je aj podľa ministerstva každý mesiac navyše pre deti veľkým posunom vpred. Z toho dôvodu sa snažili posunúť termín zápisu čo najneskôr, aby bolo možné deti čo najlepšie otestovať a prichádzali na zápisy čo najzrelšie v porovnaní s termínom nástupu do školy. Každoročne u nás požiadajú rodičia o odklad povinnej školskej dochádzky približne pre 8 percent detí, čo predstavuje asi 5000 detí.

 

Žiadosť o odklad povinnej školskej dochádzky na stiahnutie.

 

Počet detí s odkladom povinnej školskej dochádzky v SR

Rok Počet zapísaných spolu z toho 1/odklad PŠD Deti s odkladom PŠD %
       
2005 59782 4859 8,13
2006 58968 4725 8,01
2007 56261 4625 8,22
2008 53791 4630 8,61
2009 54445 4329 7,95
2010 55741 4744 8,51
2011 57213 4870 8,51
2012 56766 4872 8,58
2013 57089 4565 8,00
2014 58793 4751 8,08
2015 60980 5033 8,25

 

Zdroj: CVTI SR
Poznámka: 1) Vrátane detí, u ktorých v čase zisťovania údajov nebolo rozhodnuté, či budú zapísané
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Odklad povinnej školskej dochádzky, Zápis do školy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.