Každoročne sa milióny rodičov na celom svete rozhodujú, kde zapíšu svoje dieťa do základnej školy a podľa čoho si tú správnu školu pre svoje dieťa vyberú. Niektorí z nich však majú ešte ťažšiu dilemu: Mám alebo nemám dať môjmu dieťaťu odklad povinnej školskej dochádzky?
Výhoda času môže rozhodnúť o úspechoch i spokojnosti dieťaťa
Thomas Dee zo Stanfordovej univerzity a Hans Henrik Sievertsen z Dánskeho národného centra pre sociálny výskum realizovali štúdiu pod názvom Dar času? Vek začiatku školy a mentálne zdravie. Výsledky hovoria, že deti sa do školy ponáhľať nemusia. Podľa ich zistení aj malé oneskorenie v nástupe do školy, môže mať za následok lepšie výsledky v škole a neskôr i lepšie finančné príjmy.
Viaceré štúdie potvrdili, že deti, ktoré nastúpili do školy neskôr, mali lepšie kognitívne schopnosti, čo ukázali aj ich lepšie výsledky testov v matematike, čítaní a v štandardizovaných testoch. Tieto deti pripravené na školu sa z nej podľa vedcov po celý čas dokázali obohacovať viac ako deti mladšie. Tento „dar času“ vedci neodporúčajú využiť jedine v prípade detí žijúcich v sociálne slabých rodinách.
Aj v športe sa rovnako ukázal pár mesačný rozdiel medzi deťmi ako významný benefit, ktorý starším deťom nedával krátkodobú, ale celoživotnú výhodu. V knihe Výnimoční opisuje Malcom Gladwell zistenie, že v Kanade sa do hokejových reprezentačných tímov dostávali deti, ktoré boli narodené v prvých 3 mesiacoch roka ( január, február, marec). To znamenalo, že boli nielen fyzicky najvyspelejšie, ale aj najstaršie vzhľadom na termínu zápisu. V úvodnom okamihu ich síce delilo od ostatných detí, ktoré sa tiež chceli stať profesionálnymi hráčmi iba to, že boli o niekoľko mesiacov staršie, no tento čas sa v konečnom dôsledku ukázal ako rozhodujúci. Tieto deti sa vďaka svojmu dátumu narodenia dostali k lepším trénerom, mali lepších spoluhráčov, viac tréningových hodín a odohrali neporovnateľne viac zápasov. Stali sa najlepší z najlepších vďaka malej výhode, ktorá ich v detstve postretla.
K rovnakému záveru dospel aj výskum z roku 2006, ktorý prišiel k záveru, že prevažná väčšina futbalových hráčov, ktorí sa prebojovali na majstrovstvá sveta vo futbale v Nemecku v roku 2006, sa rovnako narodili v prvých mesiacoch roka.
Na tento fenomén relatívneho veku upozornil po prvý krát psychológ Roger Bransley. Ako sám priznal: „Za všetky tie roky, čo pôsobím v psychológii, som nikdy nenarazil na takýto silný efekt.“ Bransley tvrdí, že takéto asymetrické vekové rozloženie existuje všade tam, kde dochádza k 3 veciam: výberu, deleniu podľa schopností a rozdielnym skúsenostiam.
„Ak v ranom veku rozhodnete, kto je dobrý a kto nie, ak oddelíte talentovaných od netalentovaných a ak talentovaným umožníte získavať skúsenosti na vyššej úrovni, v konečnom dôsledku poskytnete obrovskú výhodu malej skupinke ľudí narodených najbližšie k hraničnému termínu,“ vysvetľuje vo svojej knihe Výnimoční Malcom Gladwell, ako pár mesačný rozdiel v dátume narodenia môže spôsobiť, či sa z vás jedného dňa stane úspešný športovec alebo nie.
Máme radi veci, v ktorých sme dobrí
Švédsky profesor psychológie Anders Ericsson, ktorý realizoval výskum o spomínaných futbalových hráčoch tvrdí, že úspech je len v minimálnej miere o talente. Talent je podľa neho vec, ktorá je preceňovaná. Všetky úspechy, ktoré ľudia mali či už v športe, ekonómii alebo chirurgii neboli vrodené, ale nadobudnuté hodinami, rokmi práce. Väčšina ľudí podľa neho nemá rada to, čo robí a to je problém, prečo sa nestanú v niečom výnimoční. Podľa Ericssona je prirodzené, že ľudia majú radi to, čo im ide dobre a v tom sa potom ďaleko ľahšie zdokonaľujú.
Ak teda aj deti nastúpia do školy dostatočne zrelé nielen akademicky, ale aj osobnostne, ich zanietenie pre prácu a nakoniec i výsledky budú oveľa lepšie. Z tohto nadšenia a náskoku v porovnaní so svojimi mladšími rovesníkmi môžu potom čerpať výhody po celý život.
Výhoda času môže rozhodnúť aj o priateľstvách a sebavedomí
Výhoda času môže byť kľúčová nielen po akademickej stránke a v športe, ale aj pri nadväzovaní vzťahov s rovesníkmi. V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s rodičmi „letných detí“ (prevažne sú to chlapci), ktorí ľutujú, že svojmu dieťaťu odklad nedali. Hoci psychologické testy detí ukázali, že sú na školu pripravené a po akademickej stránke nemajú v škole žiadne problémy ani po pár rokoch školskej dochádzky, problémy sa vyskytli vo vzťahoch v triede. Niekoľkomesačný až takmer ročný rozdiel medzi ich deťmi a spolužiakmi ukázal, že k sebe deti nemajú veľmi blízko. Mladšie deti si tak ťažšie hľadajú priateľov a získavajú svoj pevný status v kolektíve. Prijatie v partii detí je v tomto veku veľmi dôležité, aby malo dieťa pozitívny obraz o sebe i dobrý vzťah k škole. Aj takáto „drobnosť“ môže byť prekážkou, aby dieťa neoslabovalo svoje sebavedomie, ak je svojím okolím denne odmietané.
Na druhej strane sú i takí rodičia, ktorí odporúčania psychológa na odklad dobrovoľne nerešpektovali. Zdalo sa im neopodstatnené. Keď ich dieťa vedelo počítať, kresliť a všetky ostatné potrebné veci, dieťa do školy dali. Problémy s pozornosťou a zvládaním inštrukcií odignorovali. Po pár mesiacoch zistili, že dieťa zďaleka na denné povinnosti pripravené nie je a škola je preň utrpením. Cesta späť však pre väčšinu ambicióznych rodičov nie je prijateľná, a tak sa problémy so školou nabaľujú od prvého ročníka.
Ako to vidí s nástupom detí Európa?
V rámci európskych krajín patríme podľa prieskumu National Foundation for Educational Research k väčšine krajín, kde deti nastupujú do školy vo veku 6 rokov. Len v zopár krajinách je vek nástupu ešte nižší. Osem krajín si nástup do školy stanovilo na vek 7 rokov. Patrí medzi ne napríklad Fínsko alebo Švédsko.
Experti na vývin detí stále upozorňujú, že začínať školu vo veku 4 alebo 5 rokov je absolútne neprimerané. Hra je v živote detí veľmi dôležitým prvkom pre ich rozvoj. Aj práca doktora Davida Whitebreada z Cambridgeskej univerzity zdôrazňuje potrebu hry u detí v predškolskom veku.
Hra nie je len zábava, je to niečo viac. Hra je podľa Whitebrada úzko spojená s vývojom poznávacích schopností, ale aj ich emocionálnym zdravím. Deti si nielen hru užívajú, ale sa z nej zároveň učia.
Vek nástupu do školy v európskych krajinách
| Krajina | Vek |
| Severné Írsko | 4 |
| Cyprus | 5 |
| Anglicko | 5 |
| Malta | 5 |
| Škótsko | 5 |
| Wales | 5 |
| Rakúsko | 6 |
| Belgicko | 6 |
| Chorvátsko | 6 |
| Česko | 6 |
| Dánsko | 6 |
| Francúzsko | 6 |
| Nemecko | 6 |
| Grécko | 6 |
| Maďarsko | 6 |
| Island | 6 |
| Írsko | 6 |
| Taliansko | 6 |
| Lichtenštajnsko | 6 |
| Luxembursko | 6 |
| Holandsko | 6 |
| Nórsko | 6 |
| Portugalsko | 6 |
| Rumunsko | 6 |
| Slovensko | 6 |
| Slovinsko | 6 |
| Španielsko | 6 |
| Švajčiarsko | 6 |
| Turecko | 6 |
| Bulharsko | 7 |
| Estónsko | 7 |
| Fínsko | 7 |
| Litva | 7 |
| Lotyšsko | 7 |
| Poľsko | 7 |
| Srbsko | 7 |
| Švédsko | 7 |
Na Slovensku sa zápis do škôl posunul
Kým doteraz sa na Slovensku konal zápis v období od 15. januára do 15. februára, po novom to je od 1. do 30. apríla. V tomto veku je aj podľa ministerstva každý mesiac navyše pre deti veľkým posunom vpred. Z toho dôvodu sa snažili posunúť termín zápisu čo najneskôr, aby bolo možné deti čo najlepšie otestovať a prichádzali na zápisy čo najzrelšie v porovnaní s termínom nástupu do školy. Každoročne u nás požiadajú rodičia o odklad povinnej školskej dochádzky približne pre 8 percent detí, čo predstavuje asi 5000 detí.
Žiadosť o odklad povinnej školskej dochádzky na stiahnutie.
Počet detí s odkladom povinnej školskej dochádzky v SR
| Rok | Počet zapísaných spolu | z toho 1/odklad PŠD | Deti s odkladom PŠD % |
| 2005 | 59782 | 4859 | 8,13 |
| 2006 | 58968 | 4725 | 8,01 |
| 2007 | 56261 | 4625 | 8,22 |
| 2008 | 53791 | 4630 | 8,61 |
| 2009 | 54445 | 4329 | 7,95 |
| 2010 | 55741 | 4744 | 8,51 |
| 2011 | 57213 | 4870 | 8,51 |
| 2012 | 56766 | 4872 | 8,58 |
| 2013 | 57089 | 4565 | 8,00 |
| 2014 | 58793 | 4751 | 8,08 |
| 2015 | 60980 | 5033 | 8,25 |
Zdroj: CVTI SRPoznámka: 1) Vrátane detí, u ktorých v čase zisťovania údajov nebolo rozhodnuté, či budú zapísané
