Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.
Nástup do školy je veľká udalosť. Dovolím si tvrdiť, že nie len pre deti. Čo by sme o tejto udalosti mali vedieť? Podľa mňa niečo o jej prežívaní a o tom, ako prispieť k jej pohodovému priebehu.
Prichádza to postupne. Stále častejšie sa škola dostáva do centra našej pozornosti. Okolie sa pýta: "Tak čo, tešíš sa už do školy?", no odpoveď sa vášmu dieťaťu môže hľadať ťažko. Čo teda môže pomôcť?
Rozprávajte sa o škole
Ja viem, že je vám to vlastne jasné. Však, čo iné by sa malo robiť. Predsa len sa pri tom pozastavím. To ako tieto rozhovory vyzerajú, môže byť rôzne.
Podľa mňa pomáha najmä jedna vec. Z neznámej predstavy o škole spraviť, čo najkonkrétnejšiu predstavu. Hovorte, ako to v škole vyzerá. Aký má škola rytmus. Aký je rozdiel oproti škôlke. Niekedy sa deti obávajú, či zvládnu učenie. Dodajte im sebadôveru aj tým, že im poviete o tom, že mnoho vecí sa už naučili v škôlke. Poznajú už niektoré písmená, číslice, vedia kresliť, poznajú geometrické tvary. Uistite ich, že v škole budú len pokračovať v tom, čo sa naučili doteraz.
Prechádzajte sa okolo vašej novej školy. Skúmajte trasy, ktorými sa do školy dá ísť. Pozrite si obrázky školy na internete. Pozrite si fotku pani učiteľky. Ak poznáte niektorých budúcich spolužiakov vašich detí, skúste spoločne tráviť čas vonku. A nezabudnite na kamošov – školákov. Je dobré, ak deti, ktoré už chodia do školy, môžu o škole porozprávať tým vašim. Je to iné, ak zrazu o škole nerozprávajú len dospelí.
Pred prvým dňom sa rozprávajte, ako bude vyzerať. Spoločne ho plánujte. Čo si oblečiete, ako tam pôjdete. Ako dlho tam asi budete a čo budete robiť po škole.
Môžete si čítať príbehy o škole alebo si vymyslieť vlastný. Spomínajte aké to bolo pre vás ísť do školy. Ak máte, prezrite si vaše fotky zo školy. Môžete hovoriť o tom, čo je rovnaké a iné oproti vašim školským rokom.
Druhou významnou oblasťou rozhovorov je prebádanie emócii a otvorené rozhovory o nich. To už môže byť ťažšie. Asi najviac sa tu ponúka podporiť svoje dieťa pomocou tzv. reflektívneho počúvania. Teda potvrdzovať jeho emócie a vyhýbať sa vysvetľovaniu, či nebodaj bagatelizovaniu emócií. S veľkou pravdepodobnosťou dieťa cíti, že je škola nový míľnik. Môže byť zvedavé, plné očakávaní. Môže cítiť smútok za škôlkou, ktorú dobre pozná a obavy nad školou, ktorá je nepoznaná. V konečnom dôsledku to môže byť slušný náklad celkom protichodných emócií.
Myslím, že je dôležité dať vedieť dieťaťu, že je v poriadku, ak sú jeho emócie protichodné.
"Vidím, že sa aj tešíš, ale zároveň cítiš obavy." "Je v poriadku, ak to tak cítiš."
Ťažké je ustáť, ak dieťa cíti viac obavy a strach zo zmeny ako radosť a zvedavosť. Ak to trvá dlho, tak nám dochádza trpezlivosť, nápady, čo s tým a možno aj my rodičia začneme cítiť obavy. Ja som presvedčená, že ak negatívnym emóciám dovolíme dať priechod, tak ich dokážeme uvoľniť.
"Vidím, že si znepokojená z toho ako to tam bude." "Netešíš sa na školu." "Nerád o škole rozprávaš." "Niečo sa ti na tej predstave nepáči."
Všimnite, si, že sú to vety bez "ale", pretože to "ale", ktorým sa snažíme dať deťom vedieť, že to bude dobré, častejšie spôsobuje, že deti majú pocit, že im nerozumieme.
Často je nápomocné, ak deti vedia, že nie sú jediné, ktoré sa netešia do školy. V podstate môžete povedať, že väčšina detí cíti obavy, keď idú prvýkrát do školy. A predpokladám, že sa nebudete mýliť. Avšak nakoniec každý školák prvé dni zvládne, a potom sa pre nich škola stane bežnou súčasťou. Ako to bolo aj so škôlkou. Môžete si pomôcť tým, že si spomeniete spolu na pocity v prvé dni škôlky. Alebo si spomeniete na svoje vlastné obavy a na to, ako ste to zvládli.
Ak dostatočne dlho vydržíte len reflektovať emócie, máte väčšiu šancu dozvedieť sa viac o tom, čoho vlastne sa vaše dieťa obáva. Potom je jednoduchšie hľadať riešenia, ako dieťaťu strachy a obavy pomôcť prekonať. Ľahšie sa potom hľadá odpoveď na otázku "Čo by ti pomohlo, aby sa ti tam ľahšie išlo?"
Súčasťou emócií môže byť aj smútok za škôlkou, za pani učiteľkami a kamarátmi. Ak vaše dieťa rado chodilo do škôlky, tak je to len prirodzené. Ak ostanete reflektovaním v smútení, pomôžete vášmu dieťaťu smútiť za tým, že niečo pekné končí. Možno sa vám podarí vymyslieť niečo ako rozlúčku so škôlkou. Možno zistíte, že sa vášmu dieťaťu uľaví, ak ešte niečo naposledy vykoná. Možno chce ešte naposledy ísť pozdraviť pani učiteľku, niečo jej darovať alebo darovať nejakú hračku do škôlky, aby po ňom ostala pamiatka.
Spoločné nákupy pre prváka
Je samozrejmé, že výnimočnosť tejto udalosti podporuje aj nákup tašky, prezúviek a pomôcok. Je úžasné, ak tento nákup alebo aspoň jeho časť, môžete absolvovať spolu.
Výnimočnosť môžete podporiť aj tým, že dieťaťu kúpite nejakú drobnosť ako osobitý dar súvisiaci so školou. Súčasťou nákupu môže byť aj kúpa oblečenia na prvý deň do školy. Avšak tieto veci by mali byť odložené a čakať na svoj veľký prvý deň spolu s dieťaťom. Poprípade s nástupom do školy môže dieťa získať nejaké nové privilégium, pretože už nebude škôlkarom. Niečo, čo ako škôlkar ešte nemohol.
Podporte jeho samostatnosť
Už pri nákupoch myslite na to, že potrebujete podporiť samostatnosť dieťaťa. Veci do školy, oblečenie i obuv by mali byť vyberané tak, aby ich dieťa vedelo samostatne používať.
Ak je vaše dieťa schopné a isté si vo všetkých potrebných sebaobslužných činnostiach, bude prežívať menej stresu. Využite prázdninový čas na tréning. Obliekanie, vyzliekanie, prezúvanie, otváranie peračníka, tašky či používanie toalety. To sú základné veci, ktoré bude musieť vaše dieťa v škole samostatne zvládnuť.
Plánujte nový život prváka
Pokiaľ plánujete robiť dieťaťu vlastné desiaty, tak premyslite, aké budú. Využite to ako príležitosť na hľadanie nových inšpirácií. Skúste si tieto desiaty robiť spolu už teraz a ochutnávať tie najlepšie. Majte na pamäti, že dózy, fľašky či desiata, majú byť také, aby sa dieťa vedelo samostatne obslúžiť. Myslite aj na estetickú stránku. S nástupom do školy často začína porovnávanie sa so spolužiakmi.
Naplánujte si rutinu. Je dôležité pred nástupom do školy nastavovať sa aj na režim. Myslite na to, že deti potrebujú spať približne 10 hodín. Je to pre ne prospešné. Vypočítajte si, kedy budete vstávať a začnite nastavovať spánkový režim v predstihu. Najneskôr týždeň pred školou, ideálne dva až tri týždne. Pomôže to i vám nastaviť sa na túto rutinu.
Od septembra vám pribudne nová povinnosť. Tou bude príprava na školu. Ako to vlastne zmení vaše dni?
Prvou úlohou bude vytvorenie priestoru. Je výhodou, ak nájdete pokojné miesto a vytvoríte útulný priestor na učenie a veci súvisiace so školou. Od začiatku podporujte samostatnosť dieťaťa pri balení si školskej tašky a pri príprave na školu. Vaša prítomnosť bude s vysokou pravdepodobnosťou nutná. Je však výhodou, ak myslite na to, že máte pomôcť vytvoriť vášmu dieťaťu systém, ktorý mu bude pomáhať zvládať tieto povinnosti, čo najsamostatnejšie. Dôležité je mať premyslený aj čas, kedy sa dieťa bude učiť. Vytvorenie rituálu pomáha nastaviť dieťa na robenie úloh. Dôležité je, aby sa dieťa nepripravovalo príliš neskoro. Zvlášť, ak zistíte, že príprava do školy vám zaberá veľa času a spôsobuje stresy, myslite aj na logistiku toho celého. Možno v takom prípade oceníte tvorbu kontrolného zoznamu alebo systému na ukladanie zošitov a pomôcok.
Súčasťou plánovania je aj výber krúžkov. Je dôležité zvážiť ich počet, aby dieťaťu aj s novými povinnosťami stále ostával voľný a neštrukturovaný čas na hru. V dnešnej dobe sa stáva, že i deti vykazujú známky stresu a vyčerpania z dôvodu prílišných povinností.
Pokiaľ nemáte istotu, že vaše dieťa bude ráno samostatné, skúšajte i rannú rutinu. Začnite ráno tak, ako to budete očakávať aj od začiatku školského roku. Pomôžte si kartami tzv. daily routine cards. Nie je pravda, že sú len pre malé deti. Premyslite detaily napr.: kde bude prichystané oblečenie, či sa dieťa najskôr umyje alebo oblečie. Podporujte samostatnosť dieťaťa, aby ste sa vyhli ranným stresom.
Prvý deň v škole
Je samozrejme výnimočný. Snažte sa naň pripraviť, aby ste ráno neboli v časovom strese. Vďaka tomu dokážete ten deň precítiť a dokážete citlivo reagovať na potreby vášho dieťaťa. Snažte sa byť pre svoje dieťa oporou. Nervozita je namieste a v podstate aj slzičky k tomu patria. Ak máte pocit, že slová stav vášho dieťaťa zhoršujú, skúste menej rozprávať. Podporu mu dávajte cez silné objatia. Počas cesty môžete dieťa držať za ruku a občas mu ju silnejšie stisnúť. Niekto stíska 3 krát po sebe a vysiela tajný signál "ľú-bim-ťa".
Je to silná udalosť aj pre rodičov. Napriek tomu je fajn, ak rodičia zvládnu ten deň bez sĺz. Ak to však nejde, kľudne hovorte o dojatí.
Môžete si pripraviť svoj vlastný rozlúčkový rituál. Rodičia sa stále lúčia so svojimi deťmi. Školské lúčenie môže byť iné ako tie ostatné "obyčajné" a môže byť len a len vaše. Vďaka nemu podporíte emočné spojenie. Myslite na to, že rozlúčka by mala byť krátka. Mala by mať jasný a definitívny koniec, kedy bez váhania odchádzate.
Prajem vám, aby začiatok školského roka bol pre vašu rodinu čo najpokojnejší. Aby ste pre svoje deti boli oporou. A pevne verím, že nejaký tip z článku pri tom využijete.
