Ste s dieťaťom na ihrisku, je vcelku pekný deň, všetko ide ako má. Nálada je skvelá, deti sa hrajú, no po čase treba ísť domov. Prvá výzva, druhá, tretia. Nič sa nezmení. Dieťa vás vytrvalo ignoruje.
„Nie, nejdem domov! Nikdy mi nič nedovolíš, si zlá! Všetky deti sú ešte tu.“ Ozýva sa ihriskom krivé obvinenie vášho potomka. Oduté dieťa ešte niečo zamrmle a uteká si svojou cestou späť za kamarátmi.
Tento scenár sa asi máloktorej mamičky nedotkne po tom, čo sa jej celodenný program točil iba okolo jej dieťaťa a okrem návštevy ihriska, prechádzky a bicyklovania v parku nestihla navariť večeru, ani upratať domácnosť pred tým, čo sa manžel vráti z roboty.
„Nejdem s tebou nikde, Lenkina mama bude so mnou!“ Otočí sa namosúrené dieťa chrbtom a pokračuje v ignorácii. Samozrejme, ani Lenkina mama nesúhlasí, že by si zobrala na krk vaše dieťa, ale nechce neúctivo zasiahnuť do vašej výchovnej taktiky, a tak riešenie situácie necháva na vás.
„Ok, mám toho dosť. Odchádzame a týždeň žiadna televízia.“ Dieťaťu sa, samozrejme, takýmto riešením nálada nijak nepolepšila, a tak s krikom a slzami odchádzate ruka v ruke domov.
Aj vás hnevá vás, keď sa vaše dieťa chová neúctivo?
Pohovorte si o rešpekte
Nerešpektujúca komunikácia nie je v poriadku, ani keď je dieťa malé. Je však potrebné o tom s deťmi hovoriť v správnu chvíľu. Nie vtedy, keď stojíte s uplakaným dieťaťom na ihrisku a potrebujete ho dostať domov. Táto chvíľa to nie je. Hovorte o tom doma, keď je dieťa v pohode a nemáte žiadny konflikt. Hovorí sa to iste ľahko, pretože na tom ihrisku sa to priam žiada, ale vydržte. Nemalo by to v ten okamih žiadny pozitívny efekt, navyše by ste napätie ešte vystupňovali. Mozog dieťaťa sa pri takomto strese v hneve pripraví na reakciu prežitia tzv. úteku alebo útoku. Jeho mozog chce situáciu vyriešiť, aby upokojil svoje silné emócie. Nie je však v danom momente schopný racionálneho myslenia. Vaše emócie plné hnevu, zákazov a trestov v tento okamih jeho nerešpektujúce správanie nezlepšia. Ako si teda poradiť s nerešpektujúcim správaním?
1) Zostaňte pokojní
Možno sa to v danej chvíli zdá nemožné, ale všetko je to len sila zvyku. Najlepšie, čo môžete v danej chvíli urobiť, je nepodľahnúť emóciám. Skúste napočítať do 10, zhlboka dýchať a určite to ustojíte. Žiadny krik a opätovanie dieťaťu to, ako sa správa ono samé. Vy ste v tejto dvojici ten dospelý. Nebojujte rovnako ako ono. Buďte jeho učiteľom, ako sa správať rešpektujúco. To je v tejto chvíli vaša úloha.
Občas býva najlepšie riešenie, ak sa vyhnete akýmkoľvek reakciám. Určite tie dni poznáte, keď to s dieťaťom vo vypätých situáciách nejde ani do ľava, ani do prava. Nemusíte sa báť zostať bez reakcie, na riešenie situácie budete mať dostatok času, keď sa doma dieťa upokojí.
2) Pochopte situáciu dieťaťa
Skúste sa pozrieť na situáciu z detskej perspektívy. Možno ste ho prerušili v tej najlepšej časti hry s deťmi, s ktorými sa na ihrisku dlho zoznamovalo, kým sa spolu začali naplno hrať. Možno ste dva dni neboli poriadne spolu vonku, na ihrisku, lebo bolo škaredé počasie a jemu to chýbalo. Možno má pocit, že len vy môžete určovať, čo sa bude diať a ono nemá žiadne práva. Reakcia dieťaťa je iba odrazom toho, čo cíti vo svojom vnútri. Ak reaguje zúrivo, s plačom a nerešpektujúco, je v jeho vnútri iba zmätok. Stačí, ak si v daný moment na ihrisku budete jednoducho opakovať, že toto jeho správanie nie je namierené voči vám. Nevie si len poradiť so situáciou a svojimi emóciami
3) Nezabúdajte na energiu
Mnohé deti sú veľmi citlivé na pokles cukru v krvi, hlad alebo smäd. Iné sú citlivé na nedostatočný spánok, ktorý v noci mali. Sledujte si čas, aby ste nenechali dieťa vyhladovať, či veľmi vyčerpať. V opačnom prípade sa ľahko dostane do amoku a nebudete s ním vedieť pohnúť. Nie vždy môžu deti za svoje neprimerané správanie. Občas aj rodičia zabúdajú pri trávení času s inými rodičmi na ihrisku na svoje povinnosti a manažovanie času dieťaťa. Je dnes mnoho detí, ktoré si jesť či piť nepýtajú, ale nervozita a agresia, ktorá vznikne z tohto dôvodu, môže byť veľmi nepríjemná pre vás i pre dieťa.
4) Objímte sa
Hoci je vo chvíľach hnevu vášho dieťaťa tá najposlednejšia vec, na ktorú myslíte láskanie, skúste to zmeniť. Práve v takýchto chvíľach potrebujú deti pevné objatie, aby sa upokojili a skrotili svoje emócie. Nádych, výdych a uvedomenie si, že dieťa nenávidí situáciu a nie vás, vám pomôžu sa k dieťaťu priblížiť aj vtedy, ak sa nespráva práve ukážkovo.
Aj vysvetľovanie má svoj čas
To, že budete reagovať na správanie dieťaťa neskôr neznamená, že to dieťa nepochopí a bude pokračovať v svojom nerešpektujúcom správaní voči vám. Znamená to len, že ste dospelý človek, ktorý vie, kedy je na čo ten správny čas. Ak vám prekáža, že si môžu iní rodičia myslieť, že si „necháte skákať po hlave“, pokojne im svoju stratégiu vysvetlite.
Komunikáciu s dieťaťom môžete začať aj takto:
Chcela by som sa s tebou porozprávať. Dnes sa mi zdalo, že si bol veľmi nahnevaný na ihrisku, keď sme museli odísť skôr ako tvoji kamaráti.
- Myslíš, že si sa správal pekne?
- Ako by sme mohli odchádzať domov?
- Môžeš mi povedať, čo ťa tak veľmi nahnevalo? Hrali ste sa už dlho.(Podporte následne jeho pocity.)
- Povedal si slová, ktoré maminku zaboleli, bola som z toho veľmi smutná. Ľudia, ktorí sa ľúbia si také veci nehovoria. Sľúbme si, že takéto veci si hovoriť nebudeme ani my.
Vy ste ten, kto v rodine nastavuje pravidlá i vedie deti k vzájomnému rešpektu. Ak sa tak budete za každých okolností správať, deti to veľmi rýchlo pochopia a budú vás v tejto skvelej práci nasledovať.
