Laptopy pre bábätká, hračkárske smartfóny, hovoriace farmy – to všetko sú hračky, ktoré dnes bežne nájdete asi v každej detskej izbe. Mnohé z nich by mali povzbudzovať deti, aby hovorili. Nová štúdia však vniesla svetlo do toho, čo hrajúce a hovoriace hračky skutočne spôsobujú.
Viaceré štúdie dokázali, že pre rozvoj detskej reči je veľmi dôležitá komunikácia s deťmi aj v období, keď ešte hovoriť nevedia. Časté odpovedanie a reagovanie rodičov na ich bľabotanie ich napríklad výrazne posúva vo vývoji vpred. Vedci tiež tvrdia, že vývoj jazyka dáva pevné základy skorým sociálnym vzťahom detí. Tie sú dôležité, pretože práve oni sú podľa odborníkov spájané s neskoršími schopnosťami detí čítať a s ich akademickým úspechom.
Aký vplyv môžu mať hračky, ktoré majú deti doma, na rozvoj ich reči?
Štúdia vedcov z Northern Arizona University publikovaná v odbornom časopise JAMA Pediatrics zistila, že keď sa rodičia a bábätká hrajú s elektronickými hračkami, ktoré boli obzvlášť reklamované ako podporujúce pre rozvoj reči, rodičia hovoria menej a menej reagujú na detské bľabotanie, ako keď sa hrali s tradičnými hračkami ako sú napríklad kocky alebo leporelá. Bábätká tiež napodobňujú pri hre s elektronickými hračkami ľudskú reč menej.
„Domnievam sa, že rodičia v skutočnosti nechávajú bábätká spolupracovať s touto hračkou a oni sú vo vedľajšej roli,“ povedala Anna V. Sosaová, profesorka vedy komunikácie a porúch na Northern Arizona University v Flagstaff, ktorá štúdiu viedla.
Štúdia stavala na poznatkoch výskumu, ktorý tvrdil, že elektronické hračky a e-knihy môžu spôsobovať, že medzi rodičmi a deťmi dochádza menej často ku komunikácii, teda verbálnej výmene.
„Keď dáte nejaké prístroje a mechanické mašinky medzi rodičov a dieťa, rodičia prestanú hovoriť,“ povedala Kathy Hirsh-Paseková, profesorka psychológie na Temple University, ktorá nebola v tíme novej štúdie, ale pozorovala podobný efekt pri e-knihách a hovoriacich a hrajúcich hračkách pre batoľatá.
„To, čo sa deťom dostáva viac, sú hlúposti k regulácií ich správania ako „nedotýkaj sa toho“ alebo „nerob to“ alebo nič, pretože knihy a hračky to urobia za teba.“ Dodala, že:
Hračka by mala byť pri hre 10 percent hračkou a 90 percent by malo vytvárať dieťa. Pri všetkých týchto elektronických hračkách však hračka zaberá 90 percent a dieťa zaplní iba zvyšok.
Doktorka Sosaová bola prekvapená výsledkami. Očakávala, že niektorí rodičia budú hovoriť s deťmi viac pri jednom type hračky, iní zase pri druhom. Ale výsledky ukázali, že to bolo takmer všade rovnaké. Keď sa používali elektronické hračky, rodičia hovorili približne 40 slov za minútu. Pri tradičných hračkách to bolo 56 slov za minútu a pri klasickej knihe to bolo až 67 slov za minútu.
Rodičia tiež hovorili menej slov, ktoré sa viazali k obsahu hračky ako napríklad: „Oh, to je krásne mačiatko!“ alebo „Garáž je červená.“ Takéto vety boli povedané rodičmi viac ako 4 krát častejšie pri klasických knihách a 2 krát častejšie pri tradičných hračkách.
Doktorka povedala, že výsledky boli rovnaké odhliadnuc od veku alebo pohlavia bábätka a od toho, či boli matky „zhovorčivé“ typy.
Pri výskume vedci použili bežné elektronické hračky ako hovoriacu farmu, detský laptop alebo telefón. Ako tradičné hračky použili puzzle, kocky a leporelo o farbách, tvaroch a zvieratkách.
Výskum prebiehal 3 dni. Skúmali sa rodičia (zväčša to boli matky), ktorí mali deti vo veku od 10 do 16 mesiacov. Ich hra bola zaznamenaná na hlasovom záznamníku dva krát po 15 minút s každou sadou hračiek.
Táto štúdia priniesla dôležité zistenia, že ak chceme, svoje deti podporovať v ich rozvoji, mali by sme ich čo najviac obklopiť tradičnými hračkami, veľa im čítať a nezabúdať s nimi komunikovať tvárou tvár. Takáto konštelácia je pre ich rozvoj podľa vedcov ideálna. Rovnako tieto zistenia platia aj v používaní technológií ako sú tablety či smartfóny deťmi. Ideálne je nedávať ich batoľatám vôbec. Ak sa tak však už deje, mala by to byť skôr výnimka ako pravidlo.
