Túto knihu napísal jeden z najznámejších detských spisovateľov súčasnosti, britský spisovateľ, David Walliams. V Británii bola vyhlásená ako „Najobľúbenejšia detská kniha roka 2013.“ Je určená skôr pre chlapcov približne od 7-11 rokov, ale ani dievčatá by sa pri nej určite nenudili. Je plná humoru deťom blízkeho tomuto veku, ale aj smutných momentov.
Keď ju môj 8-ročný syn čítal, na jej konci sa od dojatia rozplakal. Také sú takmer všetky knihy Davida Walliamsa. Vyčaria deťom na tvári nielen úsmev, ale ich aj dojmú a čo je najdôležitejšie, krásnym spôsobom učia premýšľať deti o pocitoch iných.
Príbeh Babka Gaunerka je o 11-ročnom chlapcovi Benovi a jeho nudnej osamelej babke.
Ben sa cíti ukrivdený, lebo jeho rodičia ho takmer každý týždeň nechávajú v piatok u jeho babky. Mávajú rande. Chodia do kina, zabávať sa, do reštaurácií alebo iba doma pozerajú svoje obľúbené programy. Bena vtedy „odložia“ k babke. Na tom by nebolo nič zlé, ak by bola jeho babka akčná, zábavná, no jednoducho cool. Bohužiaľ taká nie je.
Má biele vlasy, protézu, načúvací strojček a zopár bielych chlpov na brade. Podľa Bena je však najhoršie, že smrdí ako kapustová polievka a stále prdí. Celé dni je sama a iba pozerá z okna, kedy ju príde navštíviť aspoň Ben.
Dokonca ani Benovi rodičia ju nechodia veľmi pozrieť. Len Bena nechajú vystúpiť z auta a už aj ufujazdia preč.
Babka mala pre Bena vždy s láskou nachystané scrabble, čaj a kapustovú polievku. Benovi však na nej vadilo už asi všetko. Babka bola neuveriteľne nudná, ale jedna vec bola na nej naozaj zvláštna. Mala neuveriteľné množstvo kníh o gauneroch a zlodejoch. Táto záležitosť bola pre Bena viac ako podozrivá. Až mu raz jeho priateľ, predavač sladkostí, Raj povedal: „To, že je tvoja babka stará, neznamená, že je nudná. Aj ja starnem....Všetci zostarneme. Dokonca aj ty. A som si istý, že tvoja babka má svoje tajomstvá. Starí ľudia ich mávajú...“
V jeden piatkový večer, keď boli Benovi rodičia na predstavení, Ben im v domení, že babka spí zavolal, aby po neho prišli, že to tam z duše neznáša. Babka však tento rozhovor započula. Ben si tým nebol istý, ale z ranného správania babky to pochopil. „Bola tichšie. Vyzerala akosi staršie. Trochu skľúčene. Oči mala opuchnuté akoby plakala.“
Bena to zamrzelo, uvedomoval si, že babka nie je zlý človek, akurát je neuveriteľne pre dieťa nudná. A keďže sa s tým však nechcel zmieriť a v mysli mu zneli Rajove slová o tajomstvách, rozhodol sa, že príde na to, aké tajomstvá sú tie jej. V tomto príbehu nakoniec spoločne zažijú nezabudnuteľné gaunerské dobrodružstvo, ktoré si Ben a jeho babka ponesú v srdci ako ich spoločné tajomstvo.
V tomto príbehu je opísané, ako si hľadajú k sebe cestu iné generácie. Dieťa sa zamyslí, aké je ťažké žiť osamelý život v starobe a aj to, že aj vnúčatá a starí rodičia môžu mať k sebe nakoniec úžasne blízko. Príbeh sa končí smrťou Benovej babky počas Vianoc. Jej odchod niesol najťažšie práve Ben. Na jej pohrebe túži zakričať a povedať všetkým, aká bola jeho babka skutočne úžasná! Výnimočná! Stačilo ju lepšie spoznať.
V ten večer, keď babka zomrela, Ben zliezol po odkvape dole, nasadol na svoj bicykel a ponáhľal sa k jej domu. Sneh mu vŕzgal pod kolesami. Z diaľky hľadel na jej okno a tajne dúfal, že ju tam uvidí stáť, tak ako vždy. S jemným úsmevom plným nádeje. Nebola tam.
