Z čoho vzniká depresia a ako jej predchádzať?

Depresia
Depresia / Foto: Andrea Piacquadio / Pexels

Depresia je závažným psychickým ochorením. Čo podľa vedcov ovplyvňuje jej vznik a ako jej možno predchádzať?

 

Milióny ľudí po celom svete dnes trpia depresiou. Hovorí sa o nej ako o epidémii 21. storočia. Odborníci varujú, že depresia bude do roku 2030 najrozšírenejším a najčastejším psychickým ochorením. Premieta sa do života človeka tak, že ho dokáže úplne paralyzovať a človek nie je schopný fungovať v súkromnom ani v pracovnom živote. Ochorenie je obrovskou záťažou nielen pre samotných jednotlivcov trpiacich ochorením, ale aj pre ich rodiny a spoločnosť. Napriek tomu je toto ochorenie stále podceňované, čo má za príčinu, že diagnostikovaný a adekvátne liečený je v priemere len jeden z piatich ľudí. Nahráva tomu aj fakt, že až 80 percent ľudí s psychickými problémami sa ich hanbí priznať. 

 

Odborníci rozlišujú 4 základné formy depresie podľa závažnosti prejavov:

  1. ľahká – pacient pri nej vykonáva bežnú prácu a aktivitu s miernymi ťažkosťami,
  2. stredne ťažká – bežnú prácu a aktivity pri nej pacient vykonáva so značnými ťažkosťami,
  3. ťažká bez psychotických príznakov – pacient nie je schopný pokračovať v aktivitách, alebo ich vie vykonávať len veľmi obmedzene,
  4. ťažká s psychotickými príznakmi – pacient zažíva halucinácie, v niektorých prípadoch dochádza aj k úplnému ochromeniu telesnej motoriky.

 

Už pri prvých prejavoch by ľudia mali vyhľadať odbornú pomoc a neignorovať príznaky, ktoré im narúšajú život. A ako depresia u ľudí vzniká? Prečo sa niekto dokáže s problémami vyrovnať ľahšie a depresii neprepadne a iný aj pri menej náročnej situácii končí na kolenách?

 

Chýbajúci serotonín

Donedávna bolo dominantným vysvetlením, že za všetkým stojí nízka hladina serotonínu v mozgu. Túto teóriu nazývali vedci ako „serotonínová hypotéza“. Bola založená na výskumoch na zvieratách a účinkoch antidepresív, ktoré zvyšovali hladiny serotonínu v mozgu. V posledných rokoch ale viacerí vedci spochybnili myšlienku, že práve serotonín zohráva hlavnú úlohu pri depresii. 


Naposledy článok publikovaný v Nature Molecular Psychiatry zhodnotil niekoľko línií dôkazov na tému spojenia serotonín-depresia a dospel k záveru, že „hlavné oblasti výskumu serotonínu neposkytujú žiadne konzistentné dôkazy o existencii súvislosti medzi serotonínom a depresiou a žiadna podpora pre hypotézu, že depresia je spôsobená zníženou aktivitou alebo koncentráciou serotonínu." Čo teda vyvoláva závažnú nerovnováhu v mozgu u miliónov ľudí? Výskumy naznačujú že sú to štyri hlavné systémy, ktoré majú dopad na vznik tohto ochorenia.

 

1. Neuroplasticita mozgu

Jedným z najsilnejších výsledkov skúmania vedcov je dôkaz, že ľudský mozog sa neustále mení. Obzvlášť naše neuróny menia množstvo a silu spojení s inými neurónmi a neneurónovými mozgovými bunkami nazývanými „glia“. Tento proces sa nazýva neuroplasticita a existuje čoraz väčší predpoklad, že práve ona zohráva významnú úlohu pri poruchách nálady, ako je depresia. Základným predpokladom je, že pri depresii môžu nastať problémy s kvalitou, počtom a typom spojení, ktoré vytvárajú naše neuróny, a to môže pomôcť vysvetliť symptómy depresie.

Neželaným zmenám v mozgu môžeme zabrániť aj svojou aktivitou. Výskumy ukazujú, že neuroplasticitu mozgu môžeme pozitívne ovplyvniť napríklad cvičením, učením sa nových vecí či úpravou stravy. Existujú tiež dôkazy, že zmeny štruktúry mozgu môžu ovplyvniť aj antidepresíva.  
 

2. Zápal

Vo svete neurovedy sa imunitná aktivácia, a najmä zápal, považuje za rizikový faktor pre rozvoj stavov, ako je depresia. Vyššia hladina zápalu v našom krvnom obehu totiž súvisí s horšou funkciou mozgu. Keď je v mozgu prítomný nadmerný alebo chronický zápal, podľa všetkého ovplyvňuje množstvo dráh zapojených do vzniku depresie. Môže napríklad narušiť zdravú funkciu neurónov ich fyzickým poškodením a blokovať zdravú neuoplasticitu a viesť k tvorbe toxických molekúl rozkladu, ako je kyselina chinolínová, ktoré by mohli ďalej poškodiť zdravie neurónov a prispieť k depresívnej patológii. 

 

Najnovšie výskumy napríklad potvrdili vysokú úroveň zápalu u starších ľudí trpiacich depresiou. To však zároveň nevylučuje, že depresia môže vzniknúť aj nezávisle od zápalových procesov v tele. Na základe týchto zistení vedci testovali u pacientov s depresiou protizápalové lieky a zistili, že môžu zlepšiť výsledky antidepresívnej liečby, hoci nie u všetkých pacientov. Vedci si myslia, že existujú viaceré podkategórie depresie a niektoré sú spojené so zápalom a iné nie. Pacienti by sa preto mali poradiť so svojím lekárom, aby zistili, či nemajú v tele iné ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť zápal a následne príznaky depresie.

 

Veľká nová štúdia založená na skúmaní dát miliónov pacientov tiež ukázala, že ľudia, ktorí sa nakazili covidom, čelili aj o rok neskôr podstatne vyšším rizikám neuropsychiatrických ochorení, vrátane depresie či mozgovej hmly. U tých, ktorí prekonali covid, bola o 46 % vyššia pravdepodobnosť, že im bola diagnostikovaná niektorá zo 14 neuropsychiatrických porúch ako u kontrolnej skupiny z obdobia pandémie. 

 

A čo dokáže ovplyvňovať zápalový stav? Vyzerá to tak, že je citlivý na kvalitu našej stravy, spánok, cvičenie, aktivity na znižovanie stresu a potenciálne aj pobyt v prírode.
 

3. Spojenie čreva a mozgu

Črevá sú domov miliárd baktérií a väčšiny našich imunitných buniek. Vďaka tomu sú aj hlavným centrom prenosu informácií. Množstvo výskumov naznačuje, že črevá a mozog spolu stále komunikujú a predpokladá sa, že táto výmena informácií môže mať vplyv na všetko od nášho kognitívneho stavu až po našu náladu. Vedci predpokladajú, že stav zdravia našich čriev hrá hlavnú úlohu v našom duševnom zdraví a môže ovplyvňovať prejavy depresie.

Baktérie, ktoré tvoria črevný mikrobióm sú spojené s depresiou. „Predpokladá sa, že tieto baktérie môžu ovplyvňovať funkciu mozgu prostredníctvom svojich účinkov na blúdivý nerv (ktorý prechádza z čreva do mozgu), ich vplyvu na imunitný systém (napr. ovplyvnením úrovne zápalu) a prostredníctvom malých molekúl, ktoré vytvárajú ( mastné kyseliny s krátkym reťazcom), ktoré sa môžu dostať do mozgu cez krvný obeh.“

 

4. Hormonálne zmeny

Pri zdravom fungovaní mozgu zohrávajú dôležitú úlohu aj hormóny. A hoci je ťažké aj vplyvom starnutia zvrátiť hormonálne zmeny, stále je veľa možností, ako si môžeme zlepšiť aj túto oblasť. Pravdepodobne najsilnejšie spojenie endokrinnej depresie, dysregulácia osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) (známy ako stresový systém), významne zvyšuje riziko depresie. 

Problémy s HPA môžu prispievať k depresii negatívnym vplyvom na hipokampus, zvyšovaním zápalu, poškodzovaním neuroplasticity či zabíjaním neurónov. Aj v tomto prípade pri regulácii HPA pomáhajú stratégie ako každodenné meditácie, pravidelné cvičenie či po pobyt v prírode. 

Z hormonálnych zmien sa problémovým javí napríklad aj nízka hladina estrogénu, ktorý plní množstvo funkcií na ochranu mozgu. Jeho klesajúce hladiny v období menopauzy preto môžu vysvetľovať vyššiu mieru depresie u žien v tomto období.

Inzulín je kľúčový metabolický hormón. Predpokladá sa, že v mozgu reguluje hladinu cukru v krvi, ako aj ovplyvňuje pamäť a správanie. Inzulínová rezistencia je čoraz častejším stavom metabolickej dysfunkcie, pri ktorej má naše telo problémy so snímaním inzulínu a využívaním glukózy. Teraz sa tiež spája s vyšším rizikom depresie.

Čítajte viac o téme: Výskum, Depresie, Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku