Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako by mali predškoláci vnímať priestor a čas?

Žanet Kollárová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Orientácia v priestore a vnímanie času spolu úzko súvisia. U väčšiny detí sa táto schopnosť vyvinie prirodzene, no sú aj také, ktoré majú s vnímaním priestoru mnoho ťažkostí. / Foto: Shutterstock

Orientácia v priestore a vnímanie času spolu úzko súvisia a sledujú sa v rámci vyhodnocovania školskej zrelosti. Vďaka priestorovej percepcii si usporadúvame priestor okolo nás. Umožňuje správne vnímanie vlastného tela a orientáciu v priestore. Predstavy o usporiadaní priestoru získavame počas vývinu z viacerých zdrojov, pričom významnú rolu hrá motorika, hmat, zrak, sluch, a aj reč. U väčšiny detí sa táto schopnosť vyvinie prirodzene, no sú aj také, ktoré majú s vnímaním priestoru mnoho ťažkostí, prípadne sa im niektoré oblasti tejto funkcie nepodarilo vyvinúť vôbec. Práve tieto deti čaká v škole mnoho výziev.

 

Nedostatočne vyvinutá schopnosť priestorového vnímania spôsobuje pri nástupe do školy ťažkosti v:

  • opisovaní z tabule do zošita;
  • odhadovaní vzdialenosti (tabuľa a miesto dieťaťa, hod loptou);
  • chápaní rozdielov medzi písmenami „b“ a „d“, „m“ a „n“;
  • písaní a uvedomovaní si smeru vedenia čiary;
  • pri pohybových aktivitách a športe – kolektívnom aj individuálnom;
  • pri kreslení, skladaní, dodržiavaní línií;
  • pri vymedzovaní priestoru troma osami – hore/dole, doprava/ doľava, vpredu/vzadu;
  • vnímaní pojmov, ktoré súvisia s časom – prvý, prostredný, posledný;
  • matematike – práca s číselnými radmi, geometria;
  • orientácii na mapách a v notových záznamoch;
  • manipulácii s predmetmi, koordinácii pohybov, sebaobsluhe;
  • pravo-ľavej orientácii.

 

Aktivity na rozvoj priestorového vnímania

Šport: Dobrým príklad športovej aktivity, ktorá napomáha rozvíjať priestorové vnímanie sú kolektívne hry ako je futbal alebo basketbal. Deti sa pri nich môžu naučiť lepšie posúdiť, ako ďaleko alebo blízko hodiť loptu do koša alebo kopnúť spoluhráčovi. Tanec a gymnastika umožňujú deťom hýbať sa v priestore a učiť sa vnímať rýchlosť a rytmus. Vďaka takému druhy pohybu môžu lepšie preskúmať okolie a priestor okolo nich.

 

Aktivity na doma: Ak predškolák nie je fanúšikom kolektívnych športov ani tanca, čo tak zahrať si jednoduchú hru na vnímanie priestoru doma. Pri hre „Čo vidím?“ sa pýtame na objekty v miestnosti: „Vidím niečo v tvare štvorca, má to štyri nohy a keď raňajkujeme, sadneš si na to!“. Alebo sa môžeme pýtať na vzdialenosť predmetov a porovnávať ich: „Je bližšie k nám televízor alebo dvere?“. Pri inej obmene hry predmety skrývame a deti sa snažia ich nájsť pomocou našich inštrukcii v priestore. Existuje mnoho variácii takýchto jednoduchých hier, pričom neváhajte zapojiť vlastnú fantáziu. Deti môžu opisovať polohu predmetov pri hre „Povedz, kam som položil/a“, alebo si môžu precvičiť postreh, vizuálnu pamäť a presné určovanie polohy pri aktivite „Hádaj, čo sa zmenilo“. Skúste sa zahrať na vojnu a zadávajte dieťaťu povely: „otoč sa v pravo, zaboč doľava, urob tri kroky vpred, skáč na pravej nohe“. Hra na povely alebo dopravné prostriedky a križovatky podporuje rozvoj pravo-ľavej orientácie, ktorá je jednou z kľúčových pre rozvoj schopnosti čítať a písať.

 

Lego: Populárne Lego stavebnice pomáhajú rozvíjať schopnosť riešenia problémov, ktorá súvisí s priestorovou orientáciou. Postupne sa snažte predkladať pred deti čoraz detailnejšie plány na skladanie.

 

Pred nástupom do školy dieťa zaujíma najmä prítomný čas. Minulosť a budúcnosť pre neho nie je zaujímavá, dôležité je to, čo sa deje teraz. Pri nástupe do školy by ale predškolák mal vnímať čas už na inej úrovni. Dieťa by malo byť do určitej miery samostatné, malo by sa dokázať samo sa obslúžiť a vedieť predpovedať, čo sa bude diať. Potrebuje rozumieť opakujúcim sa činnostiam alebo cyklom, chápať postupnosti niektorých činností a princípu príčiny a následku. V tomto veku začínajú deti rozumieť tomu, že určité udalosti sa odohrávajú len v špecifickej časti dňa, týždňa alebo roka. Dobre rozvinutá schopnosť vnímať čas je nevyhnutná pre správnu organizáciu práce. Dieťa musí vedieť odhadnúť, koľko času strávi pri vypracovávaní úlohy alebo učení. Potom vie lepšie rozvrhnúť vlastnú energiu a utvára si primerané dlhodobé a krátkodobé ciele.

 

Nedostatočná schopnosť vnímať čas a časovú postupnosť sa prejavuje ťažkosťami v:

  • chápaní pojmov označujúcich časové úseky: ráno, večer, leto, jeseň, pondelok, štvrtok;
  • zaradení pojmov označujúcich časové úseky do aktívneho slovníka;
  • používaní pojmov prvý, posledný, predtým, potom,..;
  • čítaní a písaní – zamieňanie a vynechávanie číslic a písmen;
  • predpovedaní nasledujúceho deja, premýšľaní nad dôsledkami;
  • orientácii v hodinách a minútach;
  • hospodárení s časom – pri učení a vypracovávaní úloh, budovaní stratégií;

 

Porozumenie konceptu času môže robiť niektorým deťom problém, pretože je veľmi abstraktný. Zmysel pre čas sa nadobúda postupne počas života najmä vďaka udalostiam, ktoré sa dejú. Deti si začínajú postupne sami tieto životné udalosti spájať s časovými označeniami. Čo možno urobiť pre podporu časového vnímania?

  • Spájajte udalosti s časom: Hoci deti v tomto veku začínajú čoraz viac chápať abstraktným konceptom, je pre ne omnoho jednoduchšie, ak je určitý časovými úsek spojený s konkrétnou činnosťou alebo udalosťou (ráno – raňajky, apríl – narodeninová oslava). V bežnej komunikácii sa snažte zdôrazňovať slová vyjadrujúce čas: skôr, potom, včera, zajtra, o týždeň, budúci mesiac.
  • Pracujte s kalendárom: Prezerajte si spoločne dni a mesiace v kalendári a vysvetlite dieťaťu, na akom princípe funguje. Napríklad si môžete vytvoriť vlastný kalendár, kde budete zaznamenávať počasie každý deň. Dieťa tak pozoruje, ako sa postupne mení počasie a spolu s ním i ročné obdobie. Usilovní môžu vytvárať aj prehľad dní, kedy bolo počasie typické pre dané ročné obdobie.
  • Štruktúra dňa: Samozrejme, dieťa najlepšie pochopí ako plynie čas, ak si uvedomí jednotlivé časti dňa. Vezmite si prázdny papier, spíšte významné časy dňa a požiadajte deti, aby k nim priradili udalosti a činnosti, ktoré sa bežne s nimi spájajú (14,00 – poobedný spánok). Deti si môžu takýto diár vyrobiť aj na niekoľko dní a ozdobiť podľa svojich predstáv.

 


Zdroje:
ilslearningcorner.com, Scholastic.com
Guziová, K., Ďuríková, E., 2014. Stimulačný program pre deti vo veku od piatich do siedmych rokov. Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. ISBN 978-80-565-0374-4
Bednářová, J., Šmardová, V., 2010. Školní zralost: Co by mělo umět dítě před vstupem do školy. Vydavateľstvo Computer Press.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Školská zrelosť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.