Pri nástupe do školy sú na dieťa kladené v oblasti reči vysoké nároky, preto sa jej úroveň zisťuje aj v rámci určovania školskej zrelosti. Reč má pri fungovaní v škole zásadný význam a ovplyvňuje celkový rozvoj a kvalitu učenia. Okrem výučby je reč potrebná aj na sociálne fungovanie v rámci triedy alebo celej školy. Deti sa potrebujú vedieť medzi sebou dorozumieť, zdieľať vlastné myšlienky, vypočutie tie cudzie a tak si formovať vzťahy si rovesníkmi.
Úroveň reči a komunikačných schopností dieťaťa pri nástupe do školy je výsledkom dlhodobého procesu, na ktorý vplýva:
Motorika
Hrubá motorika ako samotné pohybovanie sa v prostredí spolu s jemnou motorikou zabezpečujú dieťaťu príjem obrovského množstva podnetov a informácií. Dieťa vníma svoje okolie, pozoruje, manipuluje s predmetmi, skúša nové veci a tým obohacuje svoju poznatkovú základňu. Výskumy dokazujú, že u detí s narušeným vývinom motoriky spravidla možno pozorovať narušenie komunikačnej schopnosti a takisto u detí s poruchou alebo oneskorením reči sa vyskytuje znížená úroveň motorických zručností.
Vnímanie
Sluchové a zrakové vnímanie má veľký vplyv na vývin reči. Rovnako ako pri motorike, výskumy dokázali, že u detí s poruchou v niektorej z týchto oblasti sa vyskytujú problémy v komunikačnej schopnosti. Malé dieťa začína postupne vyčleňovať zo zvukov prostredia materinskú reč, neskôr začína zámerne počúvať a napodobňovať prvé hlásky. Prvé slová dieťaťa sú väčšinou označenia predmetov alebo osôb v jeho okolí. Zrakové podnety motivujú dieťa k vokalizácii.
Sociálne prostredie
Z vonkajších faktorov je najdôležitejšie rodinné zázemie, výchovný štýl. Rodičia sú pre deti komunikačným vzorom, deti sa veľa učia prostredníctvom načúvania, tvorby dialógu, odzerajú neverbálne prvky komunikácie členov rodiny. Nedostatok podnetov alebo presýtenie nárokov môže viesť k oneskoreniu reči, zajakávaniu a pod.
Reč má niekoľko jazykových úrovní
Predškoláci by mali byť schopní nielen bežnej komunikácie, ale takisto chápať výklad učiteľa alebo zadanie. Dôležité je vedieť sa vyjadriť správne a zrozumiteľne, byť schopný vysvetliť svoje myšlienky a popritom dodržiavať všetky pravidlá komunikácie. Pri nástupe do školy by mal mať predškolák zvládnuté všetky 4 jazykové úrovne reč, pretože v opačnom prípade mu hrozia ťažkosti pri čítaní a písaní.
1. Foneticko-fonologická
Čo sledujeme: sluchové rozlišovanie hlások, výslovnosť, artikulačná obratnosť, plynulosť
Rozlišovanie hlások je v úzkom vzťahu k výslovnosti – dieťa nielen musí rozlišovať hlásky ale i byť schopné identifikovať správne alebo nesprávne znenie. Ak výslovnosť dieťaťa nie je správna do 5-7 rokov, je potrebné sa na túto oblasť zamerať a vyhľadať odborníka. Pri diagnostike je potrebné sledovať prirodzený rečový prejav dieťaťa – zaznamenávame, ktoré hlásky vyslovuje nesprávne, za aké ich zamieňa, či nevhodne hlásky nespodobuje.
2. Lexikálno-sémantická
Čo sledujeme: chápanie inštrukcií, úroveň a šírka pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, tvorba protikladov alebo synoným, orientácia vo významoch, prísloviach, metaforách
Táto rovina zahŕňa porozumenie reči v bežnom rozhovore, kedy dieťa používa svoju aktívnu slovnú zásobu a vyjadruje to, čo prežíva alebo si myslí, prípadne popisuje zážitok, situáciu, obrázok.
3. Morfologicko-syntaktická
Čo sledujeme: používanie slovných druhov, dodržiavanie gramatických pravidiel, vetná stavba, schopnosť rozlíšiť medzi správnou a nesprávnou vetou
Pri skúmaní tejto roviny si všímame najmä spontánny prejav dieťaťa a to, ako presne sa pritom riadi gramatickými pravidlami - ako časuje slovesá, skloňuje, ako dodržiava stavbu vety, aké slovné druhy používa. Do 4 rokov sú gramatické chyby v prejave prirodzené, no v prípade že výrazné nedostatky pretrvávajú , môže ísť o signál narušeného vývinu reči alebo celkového zaostávania.
4. Pragmatická
Čo sledujeme: nadväzovanie verbálneho kontaktu, schopnosť viesť dialóg (pýtať sa a odpovedať), udržiava očný kontakt, schopnosť povedať meno seba a rodiny, adresu
Pragmatická rovina sa týka najmä sociálneho kontextu. Dieťa pomocou nej dokáže o niečo požiadať, vyjadriť svoje pocity. Patrí sem i schopnosť tvorby dialógu a používanie mimiky a gestikulácie.
Ako sa prejavuje dieťa, ktorého reč nie je zrelá na školskú dochádzku?
- Nezáujem až vyhýbanie sa komunikácii, nezáujem o hovorené rozprávky;
- ťažkosti v porozumení;
- veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou;
- malá slovná zásoba;
- používanie jednoduchých krátkych viet;
- neobratnosti v slovotvorbe a tvorbe viet;
- neschopnosť sa súvisle a zmysluplne vyjadriť;
- zlá artikulácia;
- neschopnosť popísať obrázok;
- neschopnosť doplniť chýbajúce slovo do príbehu;
- ťažkosti pri chápaní hádanky alebo vtipu;
- ťažkosti pri zapamätávaní si krátkych básní a piesní;
- neschopnosť nadviazať kontakt s rovesníkom alebo dospelým.
Zdroje:Chlebeková, J., Rozvoj komunikatívnych kompetencií dieťaťa v spolupráci materskej školy a rodiny, Bratislava, 2014Baranovská, A., Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania, Metodicko-pedagogické centrum, 2014Bednařová, J., Šmardová, V., Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy, Brno, 2011