Je nevyhnutné začať sa venovať cudziemu jazyku pred dovŕšeným určitého veku? Dá sa naplno zvládnuť osvojenie si druhého jazyka aj vo vyššom veku? Ľudia zvyknú hovoriť o tom, že pre malé deti je jednoduchšie učiť sa ako pre dospelých. Existuje vo vývine dieťa fáza, ktorú možno označiť ako kritické obdobie pre osvojovanie si jazyka?
Doposiaľ bolo náročné tieto laické názory dokázať, no nedávno sa o dôkazy k týmto tvrdeniam pokúsil nový výskum publikovaný Monikou S. Schmidtovou z University of Essex, Nienke Meulmanom a ich kolegami z Centra jazyka a kognície na University of Groningen v Holandsku. Snímky mozgu a inovatívne štatistické metódy, ktoré použili skutočne naznačujú, že naša mozgová kapacita učiť sa nový jazyk postupne s narastajúcim vekom klesá.
Deťom sa učí ľahšie
Hovorí sa, že deti vystavené určitému jazyku ho „nasajú ako špongia“. To však ako dôkaz existencie kritického obdobia pre osvojovanie jazykov nestačí. Bolo dokázané, že pre deti je ľahšie a zároveň dôležitejšie rýchlo sa naučiť druhý jazyk, ktorým sa okolo nich hovorí. Deti môžu stráviť s viac času a vynaložiť viac úsilia na učenie sa cudzieho jazyka, zatiaľ čo dospelí už vo svojom bežnom živote čelia mnohým ďalším požiadavkám ako práci či starostlivosti o domácnosť. Motivácia detí zapadnúť je tiež omnoho väčšia v porovnaní s dospelými. Zvyky vo výslovnosti a gramatike pochádzajúce z prvého jazyka sú u detí menej zakorenené, preto je ľahšie ich prekonať. Samozrejme, učenie akéhokoľvek typu je s narastajúcim vekom náročnejšie. Žiadny z týchto faktorov ale nehovorí o špecifickom kritickom období vo vývine dieťaťa, v ktorom je preň ľahšie učiť sa druhý jazyk.
Ku všetkým týmto výhodám, vďaka ktorým malé deti ľahko porazia starších, sa pripája jeden kvalitatívny rozdiel: I veľmi šikovný starší študent cudzieho jazyka sa výrazne odlišuje od mladšieho keď dôjde k potrebe správneho a konzistentného používania gramatiky. Profesorka Schmidt hovorí: „Vždy, keď hodnotím písomné práce od mojich starších študentov, ktorí nepochádzajú z anglicky hovoriacich krajín, všímam si, že aj keď sú úžasne dobrí v používaní širokého rozsahu slovnej zásoby, vhodného štýlu a komplexnej gramatiky, často im robia problém jednoduché gramatické pravidlá.“ Ako je to možné, že jednoduché a často vyskytujúce sa pravidlá je zjavne nemožné sa naučiť, zatiaľ čo slová, s ktorými sa stretli starší študenti len niekoľko krát, zapadli úplne bez problémov?
Myšlienka kritického obdobia vo vývine
Zdá sa, že existujú určité „priečinky“ gramatiky, pri ktorých v správnom používaní aj pokročilý študent jazyka neprestajne zlyháva. Avšak malé deti ich zvládnu ľahko a pohodlne. Toto zistenie tvorí základ myšlienky kritického obdobia vo vývine – časovo obmedzené okno, zvyčajne trvajúce do nástupu puberty, počas ktorého je ľudský mozog špeciálne senzitívny na jazykové vstupy, vrátane gramatiky. Po tom, ako sa toto „okno“ uzatvorí, je potrebné učiť sa pravidlá gramatiky explicitne a pre ľudí je omnoho ťažšie si ich zvnútorniť.
Tradičné štatistické metódy sú dobré na zachytenie pomalého úpadku v jazykových zručnostiach u starších študentov. No pomocou nich je náročné pozorovať celkový vekový rozsah a odhaliť náhly pokles, ktorý bude naznačovať prítomnosť kritického obdobia. „Práve preto sme v našej nedávnej štúdii použili pomerne novú metódu analýzy nazývanú Generalizované sčítavacie modelovanie. Efektívne sprístupňuje výsledok učenia sa jazyka naprieč celého vekovéhu rozsahu, pričom ráta aj s faktormi ako je množstvo času stráveného používaním jazyka,“ popisuje podrobne profesorka Schmidt.
Výskum EEG signálov mozgu
Autori výskumu analyzovali aktivitu mozgu u 29 prirodzene nemecky hovoriacich participantov a u 66 študentov, ktorý sa učili nemecký jazyk ako druhý v poradí. Výskumníci sledovali EEG vlny počas toho, ako participanti počuli správne vety v nemčine a slovné spojenia, ktoré obsahovali gramatickú chybu. V nemčine sa k podstatnému menu priraďuje člen – mužský (der Garten – záhrada), ženský (die Brille – okuliare) a stredný (das Haus – dom). U rodených nemecky hovoriacich participantov, ktorí počuli nesúlad medzi členmi a podstatnými menami ako napríklad das Garten, bolo možné zachytiť silnú reakciu mozgu na túto chybu. U ostatných participantov sa často neukazovala žiadna odpoveď na takúto chybu alebo to považovali za chybu výberu slova a nie chybu gramatickú.
Čím skôr, tým lepšie
Špeciálne sa to týkalo ľudí, ktorí sa začali učiť jazyk v neskoršom období života. Tieto zmeny boli ale počas celého vekového rozsahu postupné – autori nezaznamenali žiaden veľký skok. „Naše výsledky naznačujú, že neexistuje žiadne kritické obdobie vo vývine, preto je dôležité najmä neodkladať začiatok štúdia druhého jazyka na príliš neskoro,“ hovorí profesorka lingvistiky Monika Schmidt. Autori priznávajú, že ich výskum má mnoho limitácii, ktoré je potrebné v budúcnosti preskúmať.
Zdroj: theconversation.com
