Robotické bábätká majú za úlohu zvýšiť pôrodnosť. Prinášajú však mnoho otázok

Robotické bábätko Kirobo Mini je vybavený umelou inteligenciou a kamerou, aby dokázalo rozpoznať, kto s ním hovorí.
Robotické bábätko Kirobo Mini je vybavený umelou inteligenciou a kamerou, aby dokázalo rozpoznať, kto s ním hovorí. / Foto: Toshifumi Kitamura/AFP/Getty Images

V Japonsku sa v dôsledku klesajúcej populácie objavil trend vývoja robotických bábätiek, ktoré majú povzbudiť mladé páry stať sa „rodičmi.“ Tento trend však so sebou prináša množstvo otázok, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu a nie je v tejto chvíli jasné, či skutočne môžu robotické deti plniť účel svojich tvorcov a teda zvyšovať pôrodnosť v týchto krajinách.

Dôvodom vývoja týchto robo-detí je naliehavá potreba podporovať rast populácie v Japonsku. Problém vychádza z neprimeraného počtu starších ľudí. Predpovede naznačujú, že v roku 2050 bude ľudí po dovŕšení 70 rokov dva krát viac v porovnaní s vekovou skupinou od 15 do 30 rokov. Obviňovaná je najmä skupina nevydatých žien, nedostatok imigrácie a skupina ľudí nazývaná „slobodní paraziti“ – ľudia vo veku od 35 do 44 rokov, ktorí zostávajú žiť so svojimi rodičmi, nie sú zosobášení a časť z nich dokonca ani nepracuje.

 

Čo všetko dnes nájdete na trhu s robotickými bábätkami?

Široké výber začína pri robotoch s detskou mimikou a správaním dieťaťa až po robotov, ktorí vyzerajú ako živí. Inžinieri z neuatomobilovej sekcie Toyoty nedávno uviedli na trh Kirobo Mini, robotické bábätko, ktoré by malo s novými "rodičmi"„nadviazať emocionálne spojenie.“ Kirobo Mini je vybavený umelou inteligenciou a kamerou, takže dokáže rozoznávať tváre ľudí, ktorí s ním hovoria a odpovedať. Robot síce nevyzerá ako dieťa a zmestí sa vám do dlane, no namiesto toho ovláda správanie typické pre dieťa, vrátane rozpoznania ľudí, získavania pozornosti vysokým tónom hlasu a nestálosti v pohyboch. Jeho cena sa pohybuje okolo 300 libier.

Na druhej strane spektra je čudne vyzerajúci a proporčne omnoho väčší robotický detský simulátor Yotaro, ktorý by sa mal svojim správaním dieťaťu podobať viac. Pochádza z dielne Tsukuba University. Používa zobrazovaciu techniku pre tvár, takže dokáže simulovať aj emócie a výrazy tváre. Simulátor taktiež reaguje na dotyk, náladu a dokonca chorobu, ktorú odhalíte pomocou jeho zabudovaného usmrkaného nosa. Vie sa chichotať, kýchať i plakať s reálnymi slzami. Jeho nálady sa menia podľa toho, ako často sa ho dotýkate. Jeho výzor však nepôsobí tak, že by ste ho radi objali, napriek tomu vedci veria, že si k nemu jeho „noví rodičia“ vytvoria vzťah. Japonci sú v tejto veci ďaleko otvorenejší a k robotom mali vždy blízko.

 

 

Naozaj dokážu povzbudiť, alebo skôr odradia?

Dôkazy z minulých rokov môžu naznačovať, že obdarovávanie párov simulátormi detí povzbudzuje ich túžbu po dieťati. Nedávne edukačné experimenty s robotickými bábätkami a teenagermi v USA a Austrálii preukázali zaujímavé závery. Aj keď malí roboti boli zostrojení na zastrašenie a zabránenie skorým tehotenstvám, v skutočnosti zvýšili počet tehotenstiev v skupinách, kde boli roboti pridelení v porovnaní s kontrolnou skupinou bez týchto „bábätiek“. Samozrejme, bolo by veľmi zjednodušujúce povedať, že také isté výsledky nastanú pri všetkých majiteľoch robotických bábätiek. Dôležitú úlohu zohráva vek, príjem a kultúrne odlišnosti.

Pri tejto nezvyčajnej pomôcke zvyšujúcej rast populácie však vedci zašli ešte ďalej. Zamerali sa aj na prípravu mladých párov aj na potreby dieťaťa, keď bude staršie. Zostrojili robotov, ktorí reprezentujú ich potreby aj v období, keď budú batoľatá. Roboti boli vyvinutí tak, aby reprezentovali deti v rozhraní od 9-mesačného“ Nobyho po „dvojročné“ batoľaťa menom CB2.

 

 

Zatiaľ čo najviac pozornosti bolo venované tomu, čo dať do vnútra robota, existujú potenciálne emočné problémy aj na strane „rodičov“. Bolo zrealizovaných mnoho štúdií, ktoré skúmali vzťah medzi ľuďmi a robotmi. Autori zistili, že sa medzi nimi môže vyformovať vysoký stupeň puta, a toto spojenie je ešte silnejšie pokiaľ má zariadenie sociálne črty, vyzerá ako človek alebo sa podobne správa.

Momentálne je vývoj jednostranný, teda taký, v ktorom ľudia premietajú ľudské vlastnosti do robotov. V plnom prúde sú projekty týkajúce sa robotov, ktorí môžu použiť techniky umelej inteligencie, takže si môžu formovať ich vlastné vzťahy s ľuďmi.

To vedie k etickým dopadom používania robotov. Etika výskumov sa zaoberá najmä tým, či používanie zariadenia akceptovateľné, či sa samo o sebe zariadenie správa eticky. Čo sa týka robotických bábätiek, sú prítomné očividné otázky: Môžu si „rodičia“ zvoliť vlastnosti zariadenia? Ako postupovať v prípade, že chcú ich „dieťa“ vrátiť? Môže byť tento robot znovu použitý v tej istej forme? Môžeme z robota urobiť staršie dieťa s potrebnými charakteristikami a pamäťou prostredníctvom update-ov ako používane dnes pri aplikáciách na smartfónoch?

Používanie sociálnych robotov prináša mnoho etických i technologických otázok. Problém klesajúcej populácie je reálny a to nielen v Japonsku. Robotické bábätká sa nezdajú byť priamym riešením situácie, no môžu viesť výskum k lepšiemu porozumeniu problematiky klesajúcej pôrodnosti.

 


Zdroj: theconversation.com
Zdieľať na facebooku