Posmeľovanie detí používať gestá pri myslení im môže pomôcť tvoriť kreatívne nápady, tvrdia vedci.
Posmeľovanie detí používať gestá pri myslení im môže pomôcť prísť na kreatívne nápady, tvrdí výskum uverejnený v časopise Association for Psychological Science. Táto štúdia hovorí o tom, že gestá môžu pomôcť ľuďom pri riešení určitých typov úloh. Vedkyňa Carine Lewis z Univerzity of Hertfordshite vyslovila hypotézu, že konkrétne sa to môže týkať kreatívnych a alternatívnych spôsobov narábania s každodenne používanými predmetmi.
„Naše zistenia ukázali, že deti prirodzene používajú gestá, ak premýšľajú o nových spôsoboch, ako použiť bežné predmety. Čím viac gestikulujú, tým viac nápadov prichádza,“ povedala psychologička Elizabeth Kirk z University of York. „Po tom, ako sme požiadali deti, aby hýbali s ich rukami, boli schopné predložiť ešte kreatívnejšie myšlienky.“
„Gestikulácia dovoľuje preskúmať proporcie predmetu – napríklad, ako ho môžeme držať, jeho veľkosť a tvar – a to môže spustiť množstvo nápadov o kreatívnom využití,“ vysvetľuje Kirk.
Spolu 78 detí vo veku od 9 do 11 rokov pozorovali sériu obrázkov zobrazujúcich obyčajné predmety v domácnosti ako sú noviny, plechovka alebo kanvica. Výskumníci požiadali deti, aby si prezreli všetky objekty a napísali toľko nevšedných spôsobov využitia, koľko dokážu vymyslieť. Pri tejto úlohe mohli stráviť ľubovoľne dlhú dobu a keď si urobili prestávku, experimentátori ich poháňali otázkou „Čo iné by si s tým mohol ešte urobiť?“ Skupina participantov riešila úlohu dva krát, pričom v jednom z prípadov nosili rukavice, ktoré limitovali ich schopnosť gestikulácie.
Výskumníci prepisovali a kódovali každú úlohu, merali počet platných inovatívnych použití vyprodukovaných každým dieťaťom a takisto posudzovali aj originalitu týchto odpovedí a rozdielnosť kategórií, pod ktoré nápady spadali.
Výsledky ukázali, že pre deti je gestikulácia spontánna a prirodzená a čím viac gest použili, tým väčšie množstvo kreatívnych ideí vyprodukovali.
Zamedzenie nutkania detí gestikulovať nemalo žiadny dopad na ich schopnosť vymyslieť kreatívne použitia objektov. Deti, ktoré boli bez rukavíc priniesli pomerne rovnaký počet nápadov ako tie, ktorým rukavice bránili v používaní gest. Zrejme mali tieto deti k dispozícii iné stratégie na vymýšľanie nápadov.
Tieto zistenia viedli vedkyne Kirk a Lewis k otázke: Mohlo by povzbudzovanie detí k používaniu gest skutočne zlepšiť ich kreativitu?
Druhého experimentu sa zúčastnilo 54 detí vo veku 8 až 11 rokov, s tým, že zadanie úlohy sa zhodovalo s prvým experimentom. V niektorých prípadoch deti gestikulovali, ako im bolo prirodzené a v iných dávali výskumníci inštrukcie: „Použi svoje ruky, ukáž mi, ako by si tento predmet použil inak.“
Výsledky druhej časti štúdie naznačujú, že takýto typ podpory skutočne funguje: Deti s normálnou gestikuláciou vyprodukovali 13 gest v priemere, zatiaľ čo u podporovaných to bolo v priemere 53. Podnecovanie zvýšilo kreativitu: Deti, ktoré boli povzbudzované gestikulovať, vymysleli väčší počet nápadov nezvyčajného využitia bežných predmetov v porovnaní s deťmi, ktoré nedostali žiadne špeciálne inštrukcie.
„Naše zistenia prispeli ku skupine narastajúcich dôkazov o významnej role gest pri myslení a sú aplikovateľné v školských triedach,“ ukončujú týmito slovami Kirk a Lewis. „Ak deti požiadame, aby hýbali svojimi rukami počas myslenia, môže im to pomôcť napojiť svoje mysle na nové nápady. Je potrebné deti podporovať myslieť spolu s ich rukami.“
Zdroj: eurekalert.org
