Považujete sa za prísneho rodiča orientovaného na poslušnosť alebo ste viac liberálny typ podporujúci nezávislosť vašich detí? Ak sa u vás doma stotožňujete s tvrdou disciplínou, potom má pre vás veda zlé správy – vaše autoritatívne tendencie robia z vašich detí účinných klamárov.
Podľa výskumu vedeného Victoriou Talwarovou, renomovanou expertkou v oblasti detského sociálno-kognitívneho vývinu na McGill University, prísna výchova vedie k tomu, že potomkovia takýchto rodičov naozaj dobre vedia ako podvádzať. Prísna matka a otec vytvárajú také prostredie, v ktorom dochádza k nevyhnutnému potrestaniu po každom zlyhaní a to núti dieťa zlepšovať sa v klamstvách, aby uniklo pred potrestaním za jeho zločiny.
Psychoterapeut Philipp Perry vysvetľuje, že Talwarová a jej kolegovia vyvinuli test, ktorý má identifikovať skutočných klamárov, nazývaný „Peeping Game“. Tento test bol uskutočnený na dvoch odlišných západoafrických školách, pričom v jednej z nich prevládali uvoľnené pravidlá a v druhej naopak tvrdá disciplína. Jednoduchou úlohou žiakov bolo uhádnuť, aký predmet za ich chrbtom vydáva počuté zvuky.
Dôležitou časťou experimentu bol posledný predmet, ktorý vyprodukoval zvuk, ktorý bol úplne odlišný od takého, aký by bol pre tento objekt vôbec možný. Napríklad, lopta znela ako kotkodákajúci vták. Dospelý, ktorý viedol tento pokus, vždy pred začiatkom opustil miestnosť a po návrate sa pýtal detí dve otázky: čo bolo posledným predmetom a či nakúkali za svoj chrbát aj napriek tomu, že to bolo zakázané. Talwarová zistila, že pri školách s liberálnym prístupom vo výučbe sa ukázal výskyt podvodníkov i pravdovravných podobný západným školám. Samozrejme, v prípade prísnych škôl sa deti ukázali ako extrémni a efektívni klamári.
Deti majú strach z potrestania, preto sa musia stať dobrými v zaobaľovaní pravdy do pozlátka. Prísna výchova a vzdelávanie podporuje u detí schopnosť vyhovárať sa. Môžeme sa stretnúť i názorom, že klamať nie je bezpodmienečne zlá vec, bez ohľadu na to, či k tomuto sklonu došlo prirodzene alebo vďaka výchove rodičov. Niektorí psychológovia tvrdia, že keď dieťa klame, to ešte neznamená, že sa z neho raz stane delikvent – je to znakom toho, že sa uňho rozvíjajú dôležité psychologické zručnosti. Pri klamaní je potrebné mať kognitívne schopnosti na určitej úrovni, deti musia mať dostatočne rozvinutú svoju pamäť, aby si mohli neustále v hlave udržiavať lži rovnako ako fakty.
Podľa modelu vývinu klamania Talwarovej a jej kolegov, deti vo veku približne dvoch rokov začnú vravieť prvé lži. Tieto nevinné klamstvá slúžia najmä na zatajovanie malých dobrodružstiev a sú často málo presvedčivé. U štvorročných detí možno pozorovať takzvané sekundárne lži. Tie už odrážajú osobnosť, správanie a spôsob myslenia dieťaťa a takisto sú omnoho vierohodnejšie. Tretí typ lží sa objavuje vo veku sedem až osem rokov, kedy dochádza k spájaniu výmyslov so skutočnosťou, v snahe vytvoriť uveriteľný príbeh.
Čím skôr pozorujete u svojho dieťaťa jednotlivé štádiá klamania, tým pravdepodobnejšie je, že vaše dieťa je bystrejšie než bežné dojča. Schopnosť tvoriť efektívne lži je znakom rozvinutej emocionálnej inteligencie, dieťa musí mať vyjadrovacie schopnosti na dobrej úrovni a taktiež je dôležité ovládať i reč tela. Ak vaše dieťa klame, a klame dobre, je pravdepodobné, že z neho vyrastie inteligentný a úspešný jedinec. Takže rodičia nezúrte, možno vychovávate malého kreatívneho génia. No nie je ani vylúčené, že máte doma drobného zloducha.
Zdroj: iflscience.com
