Detskú pozornosť môžeme rozvíjať aj hrami, ktoré si deti ľahko obľúbia. Inšpirujte sa naším výberom.
Počúvanie a pozornosť sú dôležité pre rozvoj reči, jazyka, komunikačných zručností a učenia. Umožňujú nám sústrediť sa na informácie a spracovávať ich. Ak sú tieto zručnosti nestabilné, všetko čo na nich staviame, nebude pevne zakotvené, pretože chýba stabilný základ.
Detskú pozornosť môžeme rozvíjať aj hrami. Ich cieľom je podporiť pozornosť pomocou rozvíjania rečových, jazykových, sluchových, komunikačných zručností v triednom prostredí alebo v skupinách detí.
Pomôcky: zoznam pravdivých a nepravdivých výrokov. Napríklad: „Mám modré vlasy.“
Postup: Deti sedia v polkruhu, tak aby sme mohli všetkých vidieť. Hovoríme pravdivé a nepravdivé výroky. Ak si deti myslia, že výrok je pravdivý, zodvihnú palec hore. Ak si myslia, že výrok je nepravdivý, palec nasmerujú dole. Musia pozorne počúvať.
Príklady výrokov:
Obmena hry: Výroky môžete vymyslieť priamo na tému, ktorú ste v škole preberali.
Živočíchy:
Pomôcky: papier, farbičky.
Postup: Deti sedia pri stoloch. Rozdelíme triedu na pomaranče a citróny. „Pomarančom“ a „citrónom“ dávame rozdielne pokyny, takže nerobia všetci to isté. Deti musia byť pozorné a počúvať, čo majú robiť.
Príklady pokynov:
Pomôcky: rôzne hudobné nástroje (bubon, drevené paličky, tamburína, triangel, činely,...).
Postup: Deti sedia v polkruhu. Ukážeme im hudobné nástroje a zahráme na ne. Požiadame deti, aby zatvorili oči. Vyberieme aspoň dva nástroje, na ktoré hráme. Vyberieme dieťa, ktoré príde a ukáže nám nástroje, ktoré zazneli. Náročnosť hry zvyšujeme počtom nástrojov, na ktoré hráme.
Pomôcky: noviny, časopis.
Postup: Vyberieme deťom odsek textu v novinách alebo časopise. Dieťa hľadá a preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ak dieťa zvládne hľadanie jedného písmena, hru môžeme sťažiť tak, že má hľadať aspoň dve rôzne písmená.
Pomôcky: papier, farbičky, rôzne obrázky.
Postup: Rozdelíme deti do párov. Každý pár sa posadí chrbtom k sebe. Jednému dieťaťu v páre dáme obrázok. Druhé dieťa musí znovu nakresliť obrázok, ktorý mu druhý opisuje bez toho, aby mu prezradil, čo to je.
Postup: Všetky deti sedia alebo stoja v kruhu. V strede stojí jeden hráč s loptou, ktorý ju hodí ľubovoľnému hráčovi v kruhu. Ten musí tlesknúť rukami skôr, než loptu chytí a hodí ju späť hráčovi v strede. Kto zabudne tlesknúť alebo nechytí loptu, je vylúčený. Alebo môže hrať ďalej za sťažených podmienok, napríklad si musí kľaknúť na kolená. Keď sa mu podarí chytiť loptu správne s tlesknutím, je vyslobodený a môže znovu vstať.
Postup: Hráči sedia v kruhu a postupne hovoria: 1. hráč: „Jedna kačka“, 2. hráč: „s dvomi nohami“, 3. hráč: „skáče do vody“, 4. hráč: „čľap“, 5. hráč: musí jedenkrát tlesknúť. 6. hráč pokračuje: „Dve kačky“, 7. hráč: „so štyrmi nohami“, 8. hráč: „skáču do vody“, 9. hráč: „čľap, čľap“. 10. hráč: dvakrát tleskne. 11. hráč: „Tri kačky“, atď.
Na obmenu môžu do vody skákať aj štvornohé mačky, jednonohé bociany.
Postup: Deti sedia okolo stola a každý má svoje ruky položené na kolenách. Keď povie učiteľ „pozor“, všetci položia ruky na stôl a zodvihnú palce. Keď povie „pokoj“, dajú všetci palce dolu, ruky ležia v pokoji na stole. Na pokyn „ruky preč“ musia všetci položiť ruky opäť na kolená. Čím rýchlejšie nasledujú pokyny za sebou, tým je hra náročnejšia. Hru môžeme skomplikovať pridaním ďalších pokynov. Pri pokyne „pravá“ musia všetci položiť na stôl len pravú ruku a pod.
Postup: Všetky deti sú členmi rodiny Veselých. Na začiatku hry rozdelíme role: Prvý hráč je otec Veselý, druhý mama Veselá, tretí je syn Ján Veselý, štvrtá dcéra Mária Veselá, piata je babička Veselá atď. Keď je skupina veľká, môže hrať i mačka Micka Veselá, pes Rex Veselý a pod. Jeden člen skupiny alebo učiteľ je rodinným rozprávačom. Rozpráva príbeh zo života rodiny Veselých, v ktorej je každý člen spomínaný čo najviackrát. Hráči musia dávať dobrý pozor a zakaždým, keď počujú svoje meno, musia vstať a pokloniť sa. Keď rozprávač povie „rodina Veselých“ musia vstať všetci a pokloniť sa. Ak rozprávač hovorí o rodičoch Veselých, musia sa rovnako zachovať otec Veselý a mama Veselá a pod. Hráč, ktorý nedával pozor môže vypadnúť. Kto zostane ako posledný, stáva sa novým rozprávačom. Čím je rozprávanie rýchlejšie, tým je celá hra náročnejšia a zábavnejšia.
Postup: Deti sedia v kruhu. Vedúci hry príde k jednému dieťaťu, chytí sa za nos a povie: „To je môj lakeť“. Oslovený hráč musí reagovať presne naopak, musí sa chytiť za lakeť a povedať: „To je môj nos.“ Ak dieťa odpovedá správne, vedúci hry príde k inému dieťaťu, chytí sa napríklad za koleno a povie: „To je moje ucho“. Kto urobí chybu, stane sa vedúcim hry. Čím rýchlejšie je tempo hry, tým sa od hráčov vyžaduje väčšia pozornosť v ich reakciách.
