Má dieťa rovnaké práva ako dospelý? Malo by byť vždy vypočuté? Touto otázkou sa intenzívne zaoberal už začiatkom 20. storočia poľský lekár a učiteľ Janusz Korczak a vďaka jeho skúsenostiam nám zanechal silný odkaz: Počúvajte deti! Detský súd, školský parlament i noviny majú zmysel.
Janusz Korczak (1878-1942) bol lekár, pedagóg a spisovateľ, ktorý sa staral o židovské siroty a deti z chudobných robotníckych rodín v detských domovoch v Poľsku. Jeho príbeh sa stal známy aj vďaka jeho neuveriteľnej oddanosti týmto deťom, ktoré odmietol opustiť, aj keď išli na smrť a umrel spolu s nimi. Výnimočný bol aj tým, že už v tej dobe prichádzal s veľmi inovatívnymi pedagogickým myšlienkami, ktoré nám môžu byť inšpiráciou i dnes. Tvrdil, že chybne učíme všetkých, že „to, čo je väčšie, je dôležitejšie.“ Upriamoval tým pozornosť na práva detí a žiadal o to, aby malo každé dieťa právo na úctu a ľudskú dôstojnosť. Detskú dôstojnosť totiž považoval za zárodok ľudskej dôstojnosti. Žiadal, aby sme počúvali každý jeden detský hlas, lebo každé dieťa má právo byť vypočuté. Učil deti, že ak urobia niečo dobré, tak dobro okolo nich začne pribúdať. Nielen v ich srdci, v rodine, v detskom domove, ale v celom vesmíre. Ak urobia niečo zlé a nepriznajú sa, je to naopak hanba pre celú komunitu.
Korczak neustále pripomínal učiteľom, vychovávateľom, rodičom a hlavne deťom, že už sú ľuďmi. „Jedným z najzhubnejších omylov je názor, že pedagogika je veda o dieťati, a nie o človeku.“
Korczak považoval verejnú mienku detského kolektívu za najúčinnejší prostriedok výchovy ku spoločenskému spolužitiu a zodpovednosti za vlastné činy. Jeho výchovný systém sa skladal z rady výchovných činností, ktorých cieľom bolo organizovať život v kolektíve, zloženého z detí a dospelých. V jeho detskom domove fungoval detský parlament, kamarátsky súd či noviny.
Školský parlament je o viere, že dieťa môže mať názor
Podporovať spokojnosť detí v školách je možné aj tým, že budeme počúvať ich názory. Môžeme ich viesť demokratickými princípmi k zlepšovaniu školského prostredia. Jedným z prostriedkov, ako zapojiť žiakov viac do školského života, je školský parlament. Prostredníctvom žiackych školský rád a parlamentov sa žiaci podieľajú na zlepšovaní školskej kultúry, presadzujú zmeny, ktoré pociťujú žiaci školy. Vďaka aktivitám žiackych školských rád a parlamentov môžu vzniknúť významné školské akcie, ktoré doposiaľ na škole neexistovali. Žiaci, ktorí sú členmi žiackych školských rád a parlamentov sa učia zodpovednosti či vystupovaniu pred publikom.
V Českej republike sa väčšinou zasadnutí školského parlamentu zúčastňujú žiaci už od štvrtého ročníka. V niektorých britských školách sa dokonca so školským parlamentom začína od siedmich rokov. U nás sú takéto školské parlamenty na prvom stupni základnej školy stále skôr raritou. Ponúkame vám preto nápady a rady, ako začať so školským parlamentom čo najskôr aj vo vašej škole.
Kto je „parlamenťák“?
Je žiak, ktorý chodí na zasadnutia, zisťuje názory spolužiakov, informuje o tom, čo sa v škole deje. Nebojí sa povedať svoj názor. Snaží sa s ľuďmi dohodnúť. Realizuje rôzne akcie a projekty školy.
Ak sa rozhodnete so svojimi žiakmi začať so školským parlamentom už počas prvých ročníkov na základnej škole aj vy, pozrite sa, akými schopnosťami by sa mali členovia školského parlamentu vyznačovať.
Čo by mali vedieť robiť členovia školského parlamentu?
Už aj tie najmenšie deti môžu preberať zodpovednosť za určité veci. Čo by mohli zvládať v ktorom ročníku?
1. trieda
Žiak by si mal vedieť pripraviť podmienky pre prácu (vytvoriť kruh zo stoličiek, pripraviť podušky, zhromaždiť deti do kruhu, pripraviť pomôcky). S pomocou triedneho učiteľa vie priniesť do školského parlamentu témy zo svojej triedy, získať odpoveď a s tou sa zase podeliť vo svojej triede. Na zaznamenávanie podnetov môže žiak použiť rôzne symboly. Žiak by mal vedieť vyjadriť, napríklad kresbou, čo sa mu páči/nepáči.
2. – 3. trieda
S pomocou triedneho učiteľa vedie triednu schôdzku. S pomocou starších žiakov organizuje relácie do školského rozhlasu. Vie interpretovať informácie zo zasadnutia školského parlamentu a vo svojej triede vytvára nástenky, plagáty.
4. trieda
Žiak štvrtého ročníka pripravuje a vedie zasadnutia triedy. Vystupuje pred učiteľským zborom, v školskom rozhlase. Pripravuje články o parlamente a zverejňuje ich na nástenke alebo webe školy.
Fungovanie žiackeho parlamentu, by sme mali predstaviť už najmenším prvákom. Mali by sa dozvedieť, že na škole funguje, čo robí a v akých prípadoch ho môžu osloviť. Po zadaptovaní na školské prostredie, približne od druhého polroka, sa môžu aj prváci zapájať do školského parlamentu. Zo začiatku môžu dostávať len informácie zo zasadnutí, napríklad od starších žiakov. Školský parlament môže fungovať oddelene pre prvý a druhý stupeň, s tým, že sa konajú občasné stretnutia oboch parlamentov spoločne.
Čo robia členovia školského parlamentu?
- organizujú voľby do školského parlamentu,
- tvoria si vlastné pravidlá a dodržujú ich,
- hodnotia akcie, sebahodnotia svoju činnosť,
- vedú kroniku,
- informujú spolužiakov, vedenie školy, ostatných zamestnancov školy,
- tvoria ankety, za účelom zistenia potrieb na škole,
- prezentujú plány akcií, projektov,
- osobne oslovujú ďalších aktérov (spolužiakov, zamestnancov školy...),
- tvoria rozhlasové relácie v školskom rozhlase,
- píšu články,
- hľadajú riešenia problémov/inovácií/nápadov na zlepšovanie (školy, okolia, triedy, vzťahov, klímy),
- rozdeľujú role v rámci svojej činnosti,
- tvoria zápisy zo zasadnutí,
- pracujú so schránkou nápadov a tipov,
- rozdeľujú prácu v tímoch pri realizácii akcií/projektov.
Príklady tém pre školský parlament
Svojim žiakom by ste mali dať priestor, aby sami vymysleli témy akcií a projektov. Môžete im pomôcť diskutovaním o tom, čo im v škole chýba, čo ich trápi, čo by chceli zlepšiť.
Zlepšovanie priestorov školy a jej okolia:
- vymaľovanie/ výzdoba šatní,
- školský bufet,
- školská jedáleň.
Organizácia kultúrnych a športových akcií:
- výroba plagátov,
- Deň podľa farby, Deň podľa hudobného štýlu.
Riešenie problémových situácií:
- predbiehanie v jedálni,
- neporiadok v šatniach.
Vzťahy v škole:
- šikana a vzťahy medzi deťmi,
- Okrúhly stôl s „celebritami“ – žiaci môžu klásť otázky, ktoré by sa rady dozvedeli o učiteľoch, pánovi riaditeľovi/pani riaditeľke.
Spolupráca s ostatnými organizáciami:
- návšteva domova dôchodcov,
- úprava ihriska,
- návšteva MŠ.
Zdroje: FRONĚK, J., 2013, Žákovský parlament na prvním stupni, Praha: Gemini, 2013, ISBN: 978-80-905293-9-7. Janusz Korczak: The Child´s Right to Respect, Council of Europe, www.cedu.cz pages.pedf.cuni.cz
