Sluchovo postihnutí žiaci potrebujú iný prístup, dôraz je na obraze

Bratislava 26. marca (TASR) – Keďže sluchovo postihnutí nemôžu využívať sluchovú pamäť, žiaci potrebujú špecifický prístup. Ten využíva úplne inú metodiku, aká funguje v bežných školách. Aj Eva Kršková, bývalá riaditeľka Strednej odbornej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, Gymnáziu pre žiakov so sluchovým postihnutím a Odbornom učilišti pre žiakov so sluchovým postihnutím na Koceľovej ulici v Bratislave, ktorá túto funkciu zastávala do polovice marca, spomína, ako sa často vracala domov s tým, že žiaci ju stále nepochopili a že si preberanú tému musí pripraviť inými metódami a pomôckami.
"Viac je potrebné názorne ukazovať, vysvetliť slovo v odbornom vzdelávaní aj názorne, s pomôckami," hovorí Kršková. Napríklad pri vysvetľovaní priamej a nepriamej úmernosti v rámci Ohmovho zákona je potrebné na pochopenie vysvetliť to nielen slovami, pokusom, ale zdôrazniť to aj obrazom, teda istým spôsobom to nakresliť – napätie a prúd veľkým písmenom, odpor malým. Učí sa teda viac obrazovo, ale zapájajú sa aj ostatné zmysly. Nestačí totiž, aby si žiak zapamätal nový odborný pojem, ale aby porozumel súvislosti. Využíva sa názornosť, posunkový jazyk, tzv. totálna komunikácia, teda všetko, čo pomôže vysvetliť daný pojem. Vzdelávanie je pritom predĺžené o jeden rok. "Triedy v našej škole majú najviac desať žiakov, odborné skupiny majú najviac päť žiakov, a teda pri vyučovaní využívame individuálny prístup," vysvetľuje Kršková.
Nevyhnutná je aj práca logopedičky, škola má tiež rôzne predmety, napr. komunikačné zručnosti, na rozširovanie slovnej zásoby. "Pokiaľ nepoznali jazyk, boli len vo svojej komunite. Len čo prenikli do jazyka, začali hľadať možnosti prieniku do inej komunity. Hlavné ale je, aby boli spokojní vo svojej komunite a cítili sa v nej dobre," dopĺňa Kršková s tým, že súdržnosť komunity je väčšia ako pri ľuďoch s inými postihnutiami.
Škola záujemcom ponúka široké spektrum odborov, či už študijných, alebo učebných. Podľa toho, či sa rozhodnú v rámci SOŠ pre učebný, alebo študijný odbor, majú väčší alebo menší počet praktického vyučovania. Práve na prax kladie škola veľký dôraz. "Dôležité je, aby sme pre odborný výcvik získali nejakú firmu," približuje Kršková. Škola dá totiž v prvom a druhom ročníku žiakom základy, v treťom a štvrtom ročníku sa vzdelávajú aj priamo v niektorých firmách. Tie si niektorých žiakov chcú nechať aj po skončení štúdia. Zabúdať podľa Krškovej netreba ani na výchovu mimo vyučovania, napríklad vydávanie časopisu, hranie divadla, Čítanie s porozumením, športovanie alebo spoznávanie Bratislavy.