Malé deti sú prirodzene krásne úprimné. Určite ste sa nad tým už niekedy pozastavili, prečo tomu tak je a prečo sa táto čestnosť občas u detí vytráca.
Priemerné dvojročné dieťa je veľmi čestné, ale nie je to v tomto veku odrazom jeho morálneho postoja. Dieťa ešte nemá rozvinuté mentálne schopnosti potrebné na klamstvo. Okolo tri a pol roka sa však veci začínajú meniť. Výskum naznačuje, že väčšina detí v tomto veku je už schopná klamať a robia tak, aby prekryli svoje stopy po určitom konaní.
Ak sa zamýšľate, či sa z vášho dieťaťa po dovŕšení troch rokov stane malý klamár, odpoveď tohto výskumu je povzbudivá. Deťom záleží na vašich pocitoch a chcú robiť dobré veci. Ak sa budeme neustále dožadovať ich lepšej povahy a vyhneme sa tomu, že budeme deti trestať, deti budú klamať menej.
Victoria Talwar a jej kolegovia realizovali výskum, čo vedie deti k čestnosti a "správnym" rozhodnutiam. Pri svojom experimente používali skrytú kameru. Pozorovali ňou 372 detí vo veku od 4 do 8 rokov a žiadali ich, aby si zahrali hru zameranú na hádanie.
Fungovalo to nasledovne: V tichej miestnosti sedelo na stoličke dieťa. Žena stála za jeho stoličkou používala hračky vydávajúce zvuky, aby ich dieťa identifikovalo a povedalo, o akú hračku sa jedná. Mohli to byť napr. zvuky z plačúcej bábiky a podobne. Žiadala dieťa, aby uhádlo hračku bez toho, aby sa na danú hračku pozrelo. Po chvíli povedala, že náhle potrebuje opustiť miestnosť a dala dieťaťu inštrukcie, aby na ňu čakalo. „Neotáčaj sa a nepozeraj tajne na hračku, kým budem preč.“
Bola z miestnosti vonku asi jednu minútu. Počas toho času sa približne 2/3 detí potajomky za hračkou obzreli. Keď sa žena vrátila, zaujímala sa, čo dieťa robilo počas jej neprítomnosti. Hovorila s dieťaťom o dôsledkoch pri neuposlúchnutí jej inštrukcií. Náhodne vybraným deťom boli povedané odlišné dôsledky, aké má porušenie jej príkazu.
Polovici detí tvrdila, že sa jej na tom skutočne nezáleží. Žena povedala: „Nie je dôležité, čo sa stalo, keď som bola preč, nebudem na teba nahnevaná.“
Druhá polovica detí bola strašená: „Ak sa otočíš a pozrieš na hračku, budeš mať problém.“
A jednej skupine detí v oboch skupinách bolo povedané ešte niečo navyše: dôvody prečo hovoriť pravdu o tom, čo skutočne robili.
Niektorým bolo povedané: „Ak mi povieš pravdu, budem mať z teba skutočne radosť. Budem šťastná....“ Iným deťom bolo povedaná abstraktnejšia morálne posolstvo: „Je veľmi dôležité hovoriť pravdu, pretože hovoriť pravdu je skutočne správna vec, v prípade, že niekto urobí chybu.“
Nakoniec sa detí spýtali, či sa tajne pozreli na hračku. A čo odpovedali?
Väčšina detí ( 87% ) o tomto svojom konaní klamala, ak im neboli dané etické racionálne dôvody, aby hovorili pravdu. Ale ak s týmito dôvodmi boli oboznámené, počet detí, ktoré klamali, sa znížil.
Medzi deťmi, ktoré neboli strašené a ktoré boli oboznámené s tým, že hovoriť pravdu je „správna vec“, klamalo iba 35% detí.
Táto štúdia nám ponúka jeden výborný návod na posilňovanie čestnosti u detí v našom bežnom živote. Deti sa viac stotožňujú vnútorne s pravidlami dobrého správania, ak sa vyhýbame prístupom trestania a namiesto toho s nimi hovoríme o etike a pocitoch druhých ľudí. Ich konanie musí pochádzať zo srdca a nie zo strachu.
