Články: Pre študentov
O projekte

 

Kariérna poradkyňa M. Valicová: Začať sa venovať tomu, čo vás baví, sa dá kedykoľvek. Aj počas materskej

Petra Polievková
Autor článku
Foto: archív MV
Michaela Valicová, kariérna poradkyňa / Foto: archív MV

Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky využila na nadviazanie nových kontaktov, spolupráce s viacerými organizáciamistihla rozbehnúť aj vlastný projekt. Michaela Valicová dnes pod značkou Kariérny kompas úspešne pomáha klientom, ktorí sa kariérne hľadajú. Tvrdí, že prispôsobiť sa okolnostiam neznamená vzdať sa snov o svojom povolaní. Pre ňu samotnú sa práca stala záľubou. Podobne ako iným matkám, aj jej čas v prvom rade riadi vlastné dieťa. Podarilo sa jej však zladiť rodinný život s tým profesijným tak, že v obidvoch týchto sférach pociťuje spokojnosť.   

 

Ak sa niekto stretne s kariérnym poradcom, zrejme nemôže očakávať, že dostane návod na to, ako nadobudnúť kariérne uspokojenie. Alebo áno?

Ľudia majú niekedy predstavu, že na základe rozhovoru im dám kompletný návod, čo majú robiť, kde majú pracovať. Alebo ich otestujem a poviem im, čo je pre nich najlepšie. Ja som však typ kariérnej poradkyne, ktorá ich sprevádza na ceste hľadania svojho potenciálu, povolania. Robím to prostredníctvom koučingu a zážitkového kariérneho poradenstva (práca s obrazmi a asociáciami, príbehmi, hranie rolí, kreatívne techniky, riadená imaginácia). Tento prístup dokáže priviesť človeka k odpovediam na otázky ohľadom kariérneho smerovania, rozhodovania, plánovania. Je to proces, ktorý má svoj začiatok a koniec.

 

Ako to teda pri stretnutí s vami vyzerá?

Každý klient má svoj vlastný začiatok, potrebuje na to svoj čas a má svoj osobný príbeh. Ak stojí človek pred voľbou povolania, začíname od mapovania jeho osobných kvalít, zručností, záujmov, potrieb, hodnôt, hľadáme vnútorné zdroje. Prechádzame pritom detstvom, detskými túžbami, dospievaním, dospelosťou. Cez rôzne zážitkové techniky vytvoríme jeho osobnostný profil. Potom nastupuje kreatívna fáza hľadania, čo by človek s takými kvalitami mohol robiť. Pozrie sa na budúcnosť cez svoje talenty, túžby, želania, aktuálne potreby, hodnoty. Väčšinou keď sa na svoju mapu kvalít a projektov pozrú klienti, povedia: „Nikdy by som nepovedal/a, že tam mám toľko vecí, nikdy pred tým som sa na to takto nepozeral/a“

 

Výsledkom poradenstva je teda vlastný kariérny  plán, ktorý obsahuje jeden až tri ciele. Sú v ňom detailne rozplánované kroky, ktoré by mal človek urobiť, aby sa k cieľu dostal, koho by mal osloviť, kto mu pomôže, časové rozpätie jednotlivých krokov a podobne. Takže klient v podstate odchádza s vlastným návodom na kariérne smerovanie. Tento návod má potenciál úspechu, pretože vychádza z konkrétnej situácie konkrétneho človeka s prihliadnutím na možnosti trhu práce miesta, v ktorom žije.

 

Pripravujete klienta na to, že kariérna zmena nemusí vyjsť? Môže niečo vyťažiť aj z takejto situácie?

Mojou úlohou je v prvom rade motivovať klienta, aby išiel za svojimi cieľmi a hľadať spolu s ním spôsoby, ako sa tam dostať. Nie prehlbovať dôvody, prečo sa tam nedostať. Každopádne už samotné nájdenie viacerých kariérnych cieľov dáva človeku pocit, že má viac možností, oblastí, ktoré ho bavia. Keď mu vyjde čo len jedna z nich, bude to pre neho zmena, pri ktorej môže povedať, že je spokojný. 

 

Niekto však chce, aby vyšli všetky jeho ciele, lebo iba tak zloží mozaiku všetkého, čo ho napĺňa. V takých prípadoch pracujeme s tým, čo primárne klient potrebuje naplniť v pracovnom živote. Potom uvažujeme nad krokmi, ktoré mu pomôžu naplniť aj tie zostávajúce ciele.

 

Spomeňte konkrétny prípad, keď sa klientovi nepodarilo splniť si svoj kariérny sen, a napriek tomu našiel vo svojom profesijnom živote naplnenie a spokojnosť.

Stalo sa mi, že klientka odišla v 34 rokoch zo zamestnania, lebo súrne potrebovala zmenu. Nenaplnila však svoj primárny kariérny sen – stať sa reštaurátorkou. Dokonca sa vrátila k pôvodnej profesii u iného zamestnávateľa. Prirodzene to tak vyplynulo. Urobila však veľký kus práce na sebe a výsledkom je jej spokojnosť v zamestnaní. 

 

V prvom rade sa jej podarilo otvoriť nevyriešené veci z  minulosti, ktoré jej blokovali náhľady na samu seba a chybne sa prekrývali s jej skutočnými potrebami. Odvrátila rozhodnutie ísť do zahraničia, čo si sama pomenovala ako útek. Zistila, že to vôbec nie je cesta pre ňu. Spoznala svoje vnútorné zdroje – pomáhať druhým, vracať veciam svoj vzhľad, skrášľovať, využívať svoju kreativitu a maľovať. Vďaka tomuto uvedomeniu našla to, čo ju bavilo v pôvodnom zamestnaní. Ďalej absolvovala kozmetický kurz, lebo svoje zdroje tam mohla dokonale využiť. Kozmetike a líčeniu sa dnes venuje vo voľnom čase. Navyše chodí na rôzne umelecké krúžky, kde vyrába a maľuje, aby mohla obdarovať iných a zdokonaľovať sa v umeleckých činnostiach. Je to pre ňu v poriadku a nepotrebuje to už meniť.

 

Dokáže klient už v začiatkoch vyhodnotiť, že jeho kariérny plán je rizikový?

Človek sám vidí, či sa mu darí plniť jednotlivé kroky, ktoré si stanovil v kariérnom pláne a aké prekážky mu stoja v ceste. Sú  na to techniky, pomocou ktorých klient zhodnotí výhody, nevýhody, svoje silné, slabé stánky, príležitostí a riziká svojho cieľa.  Na základe toho vie pomenovať, čo by ho bavilo a čo naopak nie. Vidí, do akej miery využije svoje zručnosti, kvality, naplní svoje potreby, aké možnosti má na trhu práce. Postupne tak dospeje k rozhodnutiu.

 

Ktoré varovné signály nás upozornia, že kariérna cesta, pre ktorú sme sa rozhodli, nie je pre nás tá správna?

Nespokojnosť v práci sa odhalí veľmi ľahko. Ak človeka práca nebaví, nebude to zrejme tá jeho správna cesta. Už v nedeľu nastupuje zlý pocit, že zajtra začne pracovný týždeň. Ak ste v práci nespokojný, skutočný život žijete iba vo voľnom čase. V práci čakáte iba na, to kedy zavriete dvere zvonku. Práca je pre vás len prostriedok, ako zarobiť peniaze. Nič viac. Nemáte pocit sebarealizácie, niečo vám chýba, obdivujete prácu iných a o svojej sa vyjadrujete negatívne.

 

Do akej miery počúvať pri hľadaní pracovného uplatnenia svoju intuíciu? Je to všetko len o racionálnom vyhodnotení vlastných možností a reálnych možností trhu práce?

Voľba kariérneho smerovania nemôže byť postavená iba na racionálnom vyhodnotení. To častokrát sprevádza práve voľbu povolania mladých ľudí. Za nespokojnosťou v zamestnaní u dospelých stoja práve nesprávne rozhodnutia pri voľbe povolania, ktoré vychádzali nazvime to z racionálnych dôvodov. To sú tie známe stereotypy: S počítačmi alebo medicínou sa určite uživím. V umeleckých smeroch sa neuplatníš. Pôjdem na gymnázium, a potom študovať jazyky – to sa v živote nestratím (pritom tam je skrytý technický talent, od mala dieťa baví skladať lego a skúmať, ako veci fungujú a z čoho sa skladajú). Mama vraví, že by bola zo mňa dobrá lekárka, lebo mi ide biológia (ale mama prehliada, že jej dieťa má umelecký talent, potrebuje využívať kreativitu, kombinovať farby a vyjadrovať svoje myšlienky do slov a textov).  

 

Práve zapájanie iných zmyslov, emócií, využívanie kreatívnych spôsobov hľadania seba a svojej cesty nás spája s našimi túžbami, snami a umožňuje nám pozrieť sa na seba a svoju situáciu z iného uhla pohľadu. Vidieť širšie súvislosti, ktoré za sebou máme a bežne ich nevidíme, resp. nevnímame. Potom nastane priestor, keď tie emócie musíme spojiť s racionalitou. Kedy potrebujeme overiť, či sú naše ciele realizovateľné na trhu práce, ako funguje zamestnávanie v konkrétnom sektore, aké sú požiadavky na pracovné miesta. Musíme spoznať a osvojiť si postupy, ako sa prihlásiť na vzdelávanie, napísať životopis, byť úspešný na pracovnom pohovore.

 

V niektorom z vašich blogov som čítala, že zmena povolania je možná v každom veku. Ako sa o tom napríklad presvedčí matka po štyridsiatke s dvoma školopovinnými deťmi?

Každý prípad je veľmi špecifický. Má ta matka manžela, partnera, rodičov, priateľov? S deťmi sa treba ešte systematicky učiť alebo väčšiu časť príprav už zvládnu sami? Kde bývajú? Pri zmene povolania je veľmi dôležitá podpora okolia, najmä podpora partnera. Preto vždy mapujem sociálny kontext daného klienta a pracujem s ním.

 

Pokiaľ by išlo o matku samoživiteľku s dvoma deťmi, tak to má pri zmene povolania  ťažké. Stojí na nej rozpočet, starostlivosť o deti, domácnosť. Aby však mohla byť mamička spokojná a vyrovnaná, potrebuje myslieť aj na seba a venovať sama sebe aspoň hodinu denne. Keď cíti potrebu zmeny povolania, najdôležitejšie je nabrať odvahu a začať hľadať oblasť, ktorá by ju bavila napr. aj v rámci tej svojej hodinky. To, že sa tomu začne venovať a pátrať po tom, čo ju baví, prípadne robiť nejaké kroky k zmene, nemusí hneď znamenať, že stratí istoty, zamestnanie, prestane sa venovať deťom. Rovnako tak zmena povolania nemusí pre každého znamenať aj zmenu práce. Niekomu stačí vniesť do svojho života novú činnosť, začať sa pohybovať medzi ľuďmi, ktorí sa venujú tej oblasti, zájsť na podujatie, kde môžu stretnúť niekoho inšpiratívneho.

 

Jedna vec je, ak sme k zmene povolania dotlačení okolnosťami, napr. potrebou stabilného príjmu či v dôsledku sťahovania. Druhá, ak sa v súčasnej pracovnej pozícii necítime komfortne, práca nás stresuje, nie sme spokojní, avšak máme istotu finančného zabezpečenia rodiny. Čo v takejto situácii?

Pokiaľ je na to v rodine priestor, partneri sa môžu dohodnúť, že jeden z nich bude chvíľku predstavovať tú finančnú istotu, lebo ten druhý potrebuje zmenu povolania. Musí tam byť jasné, za akých podmienok, na aký čas a či je to vôbec realizovateľné.

Pustiť sa do nového zamerania nemusí hneď viesť k odchodu zo zamestnania. Niekto si vie dohodnúť so zamestnávateľom skrátený pracovný úväzok, alebo sa o úvodné kroky pokúša popri zamestnaní. Ak je to však prípad, že to naozaj vyžaduje skončiť u pôvodného zamestnávateľa a začať sa novému cieľu venovať naplno, ľudia zvyčajne siahnu po možnosti evidovať sa na úrade práce. Tak získajú čas pol roka, kedy naplno môžu pracovať na nových výzvach a finančné zabezpečenie mať na tento čas garantované cez dávku v nezamestnanosti.

 

Aké najčastejšie obavy majú tí, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli pre zmenu svojho povolania? Ako sa dá s týmito obavami pracovať?

Najčastejšie vstupujú do procesu zmeny povolania obavy z neúspechu. Obava, že už je pre mňa neskoro začínať s niečím novým, alebo strach, že to neprijme moje okolie. Klienti s nižším sebavedomím, zvyčajne dlhodobo nezamestnaní, mávajú pocit menejcennosti. Neveria, že niekto o nich bude mať záujem. Odmietajú uveriť,  že by mohli ešte niečo dokázať, alebo získať dobrú prácu. Takéto obavy, strachy sa nazývajú vnútorní kritici. Pracuje sa s nimi zážitkovo cez imagináciu, hranie rolí, cez obrazy a asociácie alebo kresbu. Cieľom je pomenovať svoje strachy, spoznať ich, viesť vnútorný dialóg, prečo to tak je, predstaviť si, aké by to bolo, keby nachvíľku odišli alebo zoslabli. Je dôležité zistiť, čo mi funguje na to, aby som s nimi dokázal pracovať. Ak sú tieto obavy silné, poradca sa musí venovať vnútorným kritikom, lebo nás nepustia v procese zmeny povolania ďalej.

 

V špecifickej situácii sa, pokiaľ ide o kariéru, ocitajú najmä čerstvé matky. Veľká väčšina z nich mení po materskej a následnej rodičovskej dovolenke svoje pracovné smerovanie. Dá sa vysvetliť, prečo je to tak?

Založenie rodiny pre ženy znamená celkovo zmenu života, životného štýlu, potrieb, hodnôt. Matka sa snaží o nastolenie režimu pri výchove dieťaťa a systém vedenia domácnosti. To je práca sama o sebe. Zmena povolania tak častokrát prichádza prirodzene.

 

Niektoré mamičky sa nevrátia do zamestnania z dôvodu nedostatočnej časovej pružnosti, náročnosti na cestovanie, presťahovanie. Potrebujú udržiavať rodinný režim a hľadajú prácu, ktorá by im priniesla v prvom rade flexibilitu.

 

Niektoré mamičky majú zase pocit, že rodičovská dovolenka je najlepší čas aj na zmenu povolania. Aktívne sa púšťajú do nových vecí. Niekedy dokonca práve vďaka materstvu prídu na to, čo ich baví a začnú sa venovať oblastiam, ktoré súvisia s deťmi, výchovou, pečením, zdravým životným štýlom.

 

Sú však aj také mamičky, ktoré žijú len pre svoje deti. Chcú byť s nimi doma čo najdlhšie, nemajú potrebu myslieť na seba. Svoju budúcnosť vidia len cez svoje dieťa a vôbec nepotrebujú myslieť na to, čo budú robiť po rodičovskej dovolenke.

 

Kariérny workshop / Foto: archív MV

Ukončenie rodičovskej dovolenky je neraz sprevádzané zvýšeným stresom. Ako mu predísť?

Ten stres je celkom prirodzený. Zrazu vôbec netuším, kde sa mám zamestnať, do pôvodného zamestnania sa nechcem vrátiť, cez profesiu sa mi nepodarilo dostať sa na pracovný pohovor, potrebujeme druhý príjem do rodiny a ešte k tomu musím prekonávať prekážky s adaptáciou dieťaťa v materskej škole. Moja rada znie – nenechávať si to na poslednú chvíľu a pokojne sa nad otázkami zmeny povolania zamýšľať aj rok pred skončením rodičovskej dovolenky.

 

Pre väčšinu matiek je zrejme dôležité, aby dokázali zladiť svoj pracovný život s pokojným rodinným životom. Ako na to?

Starostlivosť o rodinu je práca na plný úväzok, ak nie viac. Mamičky vedia fungovať mesiace ako výkonné roboty, až pritom niekedy zabúdajú na seba. Dôležité je naučiť sa popri starostlivosti o rodinu venovať čas iba sebe. Treba nechať manžela nech z času na čas vezme dieťa na ihrisko, aby ste získali priestor venovať sa svojim záujmom. Nájsť si pravidelnú aktivitu, pri ktorej je možné si oddýchnuť.

 

Dobré je vytvárať si predstavy a plány o budúcom povolaní, fungovaní rodiny a domácnosti. Rozprávajte sa o tom s manželom, prípadne rodinou. Spoznávajte, čo chcete, čo očakávate a potrebujete od zamestnania v kontexte rodinného života. Ale urobte tak oveľa skôr, než vám skončí rodičovská dovolenka.

 

Ak nastane pocit, že sa žena – matka krúti v začarovanom kruhu a potrebovala by získať nový pohľad na seba, inšpirovať k novým podnetom, aktivizovať sa, je dôležité nebáť sa osloviť odborníka, poradcu, kouča, jednoducho niekoho, kto jej pomôže nájsť samu seba a vlastné uspokojenie v rodine i práci.

 

Pred materskou sľubne rozbehnutá kariéra, pracovné spokojnosť... po materskej to však už nejde zladiť so starostlivosťou o dieťa tak, aby žena nemala pocit, že trpí jedno, či druhé. To je vcelku vhodná pôda na vznik pochybností samej o sebe, pocitov zlyhania či neschopnosti.... Ako sa tomu vyhnúť?

Ak je u mamičky silná potreba mať pracovné uspokojenie aj po materskej a do pôvodného zamestnania, ktoré jej to prinášalo, sa už nemôže vrátiť, potom platí už spomínané – začať uvažovať o svojom ďalšom kariérnom smerovaní už počas rodičovskej dovolenky. Mala by hľadať odpovede na otázky: Aké zdroje a kvality ma priťahovali v pôvodnom zamestnaní? Aké činnosti ma bavili v detstve alebo v škole? Ako zmena potrieb a hodnôt ovplyvní moje kariérne smerovanie? Aké iné zamestnanie mi to pracovné uspokojenie môže priniesť? Častokrát takýmto mamičkám pomôže, ak sa postupne začnú venovať „novému smerovaniu“ už počas materskej a hľadajú spôsoby, ako to zladiť so starostlivosťou o dieťa tak, aby bolo spokojné ono i ony.

 

Opätovne rozbehnúť svoju kariéru, či sa dokonca rozhodnúť pre novú, vyžaduje nemalú investíciu. Potreba dovzdelávať sa, či získať úplne nové vzdelania a v prípade záujmu o rozbeh vlastného podnikania nutnosť získania vstupného finančného kapitálu môže znamenať pre ženu – matku náročnú prekážku naplnenia kariérnej túžby. Aké možnosti sa jej v tejto súvislosti otvárajú?

Pre prípady, kedy si zmena povolania vyžaduje väčšiu investíciu do vzdelávania, môžu byť príležitosťou národné projekty cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny REPAS (rekvalifikácia) a KOMPAS (rozvoj kompetencií). Mamičky sa po ukončení rodičovskej dovolenky zaevidujú na úrade práce. Následne si môžu dať požiadavku na preplatenie vzdelávania a celkovo ten čas  využiť na nájdenie si nového smerovania, zamestnania. Ďalšie vzdelávanie však nemusí byť nevyhnutne finančne náročné. Odborné konferencie, semináre, webináre, dištančné vzdelávanie môžu byť finančne dostupné a postačujúce pre niektorý typ práce. Rovnako podnikanie si nevyžaduje vždy nutnosť veľkého finančného kapitálu. Na rozbehnutie podnikania je možné pokúsiť sa získať nenávratný finančný príspevok cez úrad práce. Základnými podmienkami je 3 mesačná evidencia, dobre napísaný podnikateľský plán s perspektívou podnikania minimálne na tri roky. Zaujímavým spôsobom financovania môže byť crowfunding alebo zapojenie sa do startupových programov. S podnikateľským plánom a rozbehnutím podnikania pomáhajú aj mnohé neziskovky alebo napríklad aj národný projekt Slovak Business Agency.

 

Vediete zážitkový workshop pre ženy vracajúce sa po materskej, resp. rodičovskej dovolenke späť do pracovného života. Čo si matky môžu na takýchto stretnutiach vzájomne odovzdať?

Účastníčky majú podobné situácie, vedia sa pochopiť a naladia sa na rovnakú vlnu. Dávajú si spätnú väzbu na seba, upozorňujú na svoje silné stránky, navzájom sa podporujú a odovzdávajú si skúsenosti. Toto všetko prispieva k zvýšeniu sebavedomia, sebapoznávania. Odchádzajú s dobrým pocitom, že pre seba niečo spravili, stretli iné inšpiratívne mamičky. Vedia, kam sa vybrať v rámci kariérneho smerovania a získajú motiváciu a odhodlanie.

 

Predpokladám, že máte spätnú väzbu od svojich klientov. V čom im kariérne poradenstvo najviac pomohlo?

Dozvedia sa o sebe nové veci a zvýšia si tak sebavedomie. Ujasnia si, čo chcú v živote robiť. Odhalia svoje smerovanie, ktoré by ich veľmi bavilo a pred vstupom do poradenstva im to nenapadlo. Veľakrát prídu k poznaniu, že oblastí, kde sa môžu uplatniť, je oveľa viac ako si mysleli. Odchádzajú s konkrétnymi krokmi, ako sa dostať k svojmu povolaniu a získajú odvahu na zmenu. Sú motivovaní a odhodlaní ísť za tým, čo chcú v živote robiť. Toto je napr. posolstvo od jednej klientky: „Odpoveď na všetky otázky si nosíme každý v sebe, len ich musíme vedieť správne prečítať. Kariérne poradenstvo mi to ukázalo“.

 

Máte nejaký inšpiratívny príbeh?

Pre mňa je inšpiratívny každý človek, ktorý sa odhodlá k zmene a spraví čo i len najmenší krok, aby sa dostal k svojmu cieľu. Stojí za tým osobný príbeh a vynaložené úsilie. Každý klient ma niečo naučí, niečím novým obohatí. Sú mamičky, ktoré sa po materskej stali osobnou trénerkou, lektorkou niektorého z výchovných prístupov, venujú sa deťom vo vlastnom opatrovateľskom zariadení, založili si vlastnú značku detského oblečenia a teraz šijú a spravujú svoj e-shop. Inšpiratívne sú aj tie, ktoré zmenili zamestnanie a zladili prácu s rodinným životom. Z obchodnej zástupkyne sa stala učiteľka na základnej škole. Z účtovníčky v Bratislave sa stala projektová manažérka v neziskovke v Banskej Bystrici. Verím, že každý človek môže nájsť to „pravé“ povolanie, v ktorom naplno využije svoj potenciál a ktoré bude zapadať do jeho životnej mozaiky. Už to, že sa človek o to pokúsi, prekoná strach a pochybnosti, je obdivuhodné.

 

Mgr. Michaela Valicová, PhD., sa venuje kariérnemu poradenstvu. Začínala v Kariérnom centre Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dráhu kariérnej poradkyne neprestala rozvíjať ani počas materskej a rodičovskej dovolenky. Založila značku Kariérny kompas. Pomocnú ruku pri hľadaní kariérnej cesty podáva študentom, pracujúcim dospelým, krátkodobo i dlhodobo nezamestnaným. V rámci pilotného projektu Rovnosť šancí pre každého poskytuje bezplatné kariérne poradenstvo pre mamičky a rodiny v materských centrách v Banskej Bystrici a Slovenskej Ľupči.  Spolupracuje s neziskovou organizáciou mesta Banská Bystrica Podnik medzitrhu práce, kde poskytuje poradenstvo dlhodobo nezamestnaným mladým ľuďom so znevýhodnením.  V dohľadnej budúcnosti sa chce zamerať na podporu mladých dospelých v ústavnej starostlivosti.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Kariéra, Rozhovory, Úspech
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.