Pre malých škôlkarov len nedávno skončilo trojmesačné obdobie adaptácie na prostredie materskej školy. Môže sa zdať, že jednoduchšie to mali tí z nich, ktorí do jednej triedy vstupovali súčasne so starším súrodencom. Je ale naozaj výhodou, ak je mladší a starší súrodenec v jednej triede?
Žiaden výskum doteraz nedal jednoznačnú odpoveď na to, či je pre súrodencov prospešné navštevovať rovnakú triedu materskej školy. Väčšina z nich navyše sledovala profit spoločného vzdelávania výhradne pri dvojčatách a viactorčatách.
Americké odborné periodikum Developmental Psychology v júli publikovalo výsledky jedného z takýchto výskumov. Ten nepotvrdil žiaden významný pozitívny ale ani negatívny účinok separovaného vzdelávania. Takto orientované výskumy sú motivované predovšetkým politikou amerického vzdelávacieho systému. Jednotlivé americké štáty totiž len veľmi postupne začínajú upravovať svoju legislatívu tak, aby pri umiestňovaní detí do tried zohľadňovali rodičovskú preferenciu. Držia sa skôr línie rozdeleného vzdelávania argumentujúc najmä potrebou rozvoja individuality každého jedného dieťaťa. Neustála prítomnosť súrodenca podľa zástancov tohto prístupu obmedzuje možnosť objaviť celý potenciál dieťaťa.
Ako je to na Slovensku?
Slovenská legislatíva ponecháva rozhodnutie o kritériách umiestňovania detí do tried na rozhodnutí riaditeľky škôlky. Krátky prieskum internetových stránok slovenských materských škôl ukazuje, že najmä škôlky vo väčších mestách ešte stále uprednostňujú vekovo rovnocenné, tzv. homogénne triedne kolektívy. Z toho vyplýva aj automatické rozdeľovanie súrodencov rôzneho veku.
Škôlky, ktoré majú heterogénne triedy a vychádzajú v ústrety preferenciám rodičov, sa stretávajú s oboma požiadavkami. Sú rodičia, ktorí pre svoje deti požadujú rôzne triedy. Ďalší vidia výhodu triedy spoločnej. Riaditeľka jednej z banskobystrických materských škôl Martina Fekiačová má skúsenosť, že rodičia požadujúci spoločnú triedu majú najčastejšie strach z problémovej adaptácie dieťaťa. „Sú však aj takí, ktorým spoločná trieda zjednodušuje servis okolo ranného vyprevádzania detí,“ hovorí. „Vždy vediem na túto tému s rodičmi pri zápise rozhovor, aby som odhalila dôvod, prečo požadujú umiestnenie súrodencov do triedy spoločne a či je to skutočne v záujme samotných detí,“ dodáva M. Fekiačová.
Súrodenci spolu doma aj vo škôlke - kedy to má výhody?
Zdá sa byť samozrejmé, aby súrodenci, pokiaľ to je len možné, zdieľali spoločný školský priestor. Posilňuje sa tak ich vzájomné puto a prirodzenosť rodinných väzieb významná najmä v období raného detstva.
Väčšina rodičov má skúsenosť, že nástup do materskej školy predstavuje pre ich dieťa významnú záťaž. Nové prostredie a chýbajúca rodičovská opora zvyšuje jeho neistotu a stres. Preto môže byť prítomnosť staršieho súrodenca veľmi významná v adaptačnom procese. Mladší súrodenec sa popri staršom cíti istejšie, čo podporuje jeho rýchlejšiu a ľahšiu adaptáciu. Psychologička Tatiana Dzúriková zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva upozorňuje, že zo spoločnosti mladšieho môže v škôlke profitovať aj starší súrodenec. „Je to preňho príležitosť prejaviť istú dávku starostlivosti a zodpovednosti a pomôcť tak mladšiemu zapojiť sa do kolektívu detí,“ hovorí T. Dzúriková. Dodáva tiež, že skôr či neskôr si každé z detí nájde v triede okruh vlastných kamarátov, avšak prítomnosť brata alebo sestry bude vždy pre dieťa umocnením dôležitého pocitu bezpečia.
Podľa M. Fekiačovej je prítomnosť súrodeneckého páru v triede prospešná pre obe deti len v prípade, ak každé jedno z nich vníma svojho súrodenca predovšetkým ako súčasť kolektívu a neuprednostňuje jeho výhradnú spoločnosť. „Dieťa môže mať potrebu byť v blízkosti svojho súrodenca, ak sa však súrodenci počas dňa zároveň neobmedzujú vo svojich činnostiach a vo svojich priateľstvách, je to dokonalá súhra. Súrodenci tak majú možnosť rozvíjať sa každý sám na základe svojich potrieb, možností a schopností a popritom vnímať svojho súrodenca ako istotu, ktorá je v blízkosti. Každý vek dieťaťa si totiž vyžaduje inú interakciu s okolím, inú potrebu socializácie. Malé dieťa potrebuje partnera na hru, staršie deti už majú túžbu diskutovať s rovesníkom, tvoriť, spolupracovať pri činnostiach a hlavne angažovať sa v triede v náročnejších projektoch, ktoré sú učiteľkou vytvárané počas dňa. Je dôležité, aby im bolo toto všetko umožnené v čo v najväčšej miere,“ vysvetľuje riaditeľka materskej školy.
Viac súrodeneckých dvojíc v triede môže znamenať istú výhodu aj pre učiteľku. Tá prichádza do kontaktu s nižším počtom rodičov, čo môže byť jednou z ciest, ako vytvárať pevnejší a bližší vzťah medzi škôlkou a rodinou. Zároveň má učiteľka od dvoch a viac detí z rovnakého rodinného prostredia viacero informácií, čo jej môže pomôcť pri riešení krízových situácií.
Radšej oddelene
Tak, ako má spoločná predškolská súrodenecká výchova svojich prívržencov, má aj svojich odporcov. Tí argumentujú, že neustála vzájomná súrodenecká prítomnosť neumožňuje deťom oddýchnuť si od seba, oberá ich o individuálne zážitky, limituje okruh vlastných kamarátov. Rodičia požadujúci pre svoje deti samostatné triedy sa neraz obávajú, že súrodenci budú na seba príliš naviazaní, nebudú mať príležitosť osamostatniť sa. Toto riziko vnímajú zvlášť vo vzťahu k mladšiemu dieťaťu, ktoré bude v staršom súrodencovi hľadať neustálu oporu. Obávajú sa, že mladšie dieťa ostane v tieni staršieho, nenaučí sa byť dostatočne priebojné a oslabí sa jeho schopnosť sociálnych interakcií. Na druhej strane sa domnievajú, že starší súrodenec bude prirodzene inklinovať k ochrane toho mladšieho. To mu však znemožní nadväzovať rovnocenné vzťahy s vrstovníkmi, v porovnaní s ktorými začne zaostávať aj v oblasti zručností a schopností.
Rodičia sa niekedy obávajú, že učitelia môžu pri súrodencoch navštevujúcich jednu triedu skôr skĺznuť k ich vzájomnému porovnávaniu. Túto obavu sa M. Fekiačová snaží vyvrátiť. Podľa nej sú učiteľky v materských školách dostatočne erudované na to, aby každé dieťa vnímali ako individualitu. „Vnímame jeho potreby, túžby, schopnosti a zručnosti. Aj v prípade dvojčiat, je to tak. Ich povahy sú rozdielne a každé dieťa je osobnosť. Skoro nikdy nás pri práci s dieťaťom, pri vzájomnej komunikácii, ako ani pri iných činnostiach nenapadne, že je to niekoho súrodenec. Je to proste to konkrétne dieťa, s ktorým sme v interakcii. Vidíme jeho momentálnu náladu, nasadenie, záujem, teší nás, keď napreduje, keď sa rozvíja a v prípade akýchkoľvek vzniknutých problémoch, sme pripravení mu pomáhať.“
Rodičia spoločnú triedu chcú, deti nie
Občas môže nastať aj špecifická situácia. Rodičia si pre svoje deti želajú spoločnú triedu, avšak jeden zo súrodencov, príp. obidvaja dáva najavo svoju nespokojnosť. „Môžeme sa stretnúť s agresívnymi slovnými i fyzickými prejavmi, s podráždením u dieťaťa, ktoré má pocit, že súrodenec mu ,nedovolí dýchať´, s plačom, s odmietaním chodiť do MŠ a pod. Pravdepodobnou príčinou tohto stavu môže byť skutočnosť, že dieťa si potrebuje už v útlom veku vymedziť vlastný priestor, zistiť, kto je a kam až siahajú hranice, ktoré mu okolie nastavuje. Pokiaľ sa situácia neupokojí, je efektívnejšie deti oddeliť,“ odporúča T. Dzúriková.
Učiteľka počas dňa sleduje prejavy a správanie sa detí v kolektíve. Vie teda posúdiť, či je súrodenecká prítomnosť pre deti prospešná, alebo znamená pre ne skôr viaceré obmedzenia. „Ak máme v triede dieťa, ktoré si vyžaduje neustálu pozornosť svojho súrodenca, je to na úkor jeho osobnostného rozvoja. Ani jedno z detí nemá šancu využívať svoj potenciál. Nemá možnosť sa plnohodnotne angažovať a užiť si aktivity, ktoré sa mu ponúkajú,“ hovorí zo skúseností M. Fekiačová. Dodáva, že sa počas svojej praxe ešte nestretla s prípadom, v ktorom by deti vyhľadávali obojstranne prítomnosť svojho súrodenca. Vždy je to len jeden z nich, druhého môže neustála prítomnosť súrodenca až obťažovať. „Stáva sa nám, že sme súrodenecké páry v triede po dohode s rodičom po krátkom čase rozdelili. V každom z týchto prípadov to bolo úľavou pre oboch súrodencov. Ani raz nevznikol problém pri adaptácii. Skôr sa od toho času deti mali možnosť rozvíjať a nemuseli popritom sledovať, opatrovať, alebo „strážiť“ svojho súrodenca. Vnútorne sa upokojili a boli pripravené spolupracovať s kolektívom a s učiteľkou,“ pokračuje pedagogička.
Problém s adaptáciou sa dá riešiť aj inak
Ak má mladšie dieťa problém s adaptáciou, je pri dobrej organizácii možné, aby škôlka umožnila súrodencom krátkodobú rannú spoločnosť v jednej triede na prekonanie odlúčenia od rodiča. Keď sa dieťa, ktoré má problém, upokojí a zaujme činnosťami v triede, druhý súrodenec odchádza do svojej triedy. „Takúto možnosť majú aj súrodenci v našej škôlke. Je to výhodné pre obe deti. Majú možnosť istý čas tráviť spolu, a potom sú pripravené prežiť deň plnohodnotne, každé vo svojej triede, so svojimi kamarátmi,“ potvrdzuje Martina Fekiačová.
Určujúca je osobitosť každej rodiny či dieťaťa
To, či súrodenci zvládnu spoločný pobyt v jednej triede materskej školy, závisí od viacerých okolností. Významnú rolu zohrávajú ich vzťahy v primárnom rodinnom prostredí, pohlavie, samotný vekový rozdiel medzi nimi, ale aj osobnosť každého jedného z nich. Inak reaguje extrovertné a inak introvertné dieťa. „Každé dieťa je iné, každé je výnimočné. I keď sú deti súrodencami, každé z nich má iné potreby, tempo, požiadavky na svoje okolie,“ potvrdzuje Martina Fekiačová.
Aj keď rodičia podporujú prijatie detí navzájom, vyhýbajú sa ich porovnávaniu a rešpektujú ich ako individuálne osobnosti, nedá sa vopred s istotou povedať, že sa v školskom prostredí budú znášať rovnako dobre ako v tom rodinnom. T. Dzúriková rodičom, ktorí preferujú spoločné vzdelávanie, odporúča, aby deti na to začali včas doma pripravovať: „Veľa sa s deťmi rozprávajte, vysvetlite im, čo ich čaká, povedzte im, že mať súrodenca v triede je veľká výhoda, pretože si môžu pomáhať, keď to budú potrebovať.“
Problém predškolskej výchovy
Problematika spoločného alebo oddeleného súrodeneckého vzdelávania sa stáva, s výnimkou dvojčiat a viactorčiat, témou takmer výhradne predškolskej dochádzky. Väčšinový vzdelávací trend určuje, že v školách sa učia deti rovnakého veku. Predškolský vek je však obdobím veľmi významným z hľadiska utvárania osobnosti dieťaťa, formovania primárnych vzťahov a väzieb, ktoré majú dopad na neskoršiu dôveru jednotlivca v seba samého a na kvalitu jeho sociálnych interakcií. Preto má význam, aby rodičia venovali otázke vhodnosti spoločného alebo separovaného predškolského vzdelávania svojich detí primeranú pozornosť.
Ponúknuť jednoznačný názor či odporúčanie, nie je v tomto prípade možné. Rodič by mal vnímať, čo mu naznačujú jeho deti, nebáť sa komunikácie so škôlkou a jej pedagógmi, pýtať sa na možnosti a podmienky fungovania triedy. Ak deti začali navštevovať spoločnú triedu, potom by téma ich spolunažívania v rovnakom triednom prostredí mala byť najmä v začiatkoch obsahom rozhovorov rodiča a učiteľky. „To, čo funguje, alebo je efektívne v jednom prípade, pri iných súrodencoch platiť nemusí. Deti a ich vzťahy sa nedajú škatuľkovať, či napasovať do nejakých noriem. Vždy je žiaduce rešpektovať individualitu a rôznorodosť dieťaťa a osobitosť samotného súrodeneckého vzťahu,“ uzatvára psychologička T. Dzúriková.
