Väčšina detí túži byť v kolektíve rovesníkov vnímaná ako úžasná alebo v reči dnešných detí „cool“. Tieto deti sú v školách milované, napodobňované, ale občas i nenávidené. Majú na deti okolo seba vplyv a akési magické kúzlo. Tak čo môže byť na tom zlé? Prečo by sme mali mať obavy? Nie je ich jediným životným údelom čeliť úspechu v spoločnosti? Nemali by sme si skôr robiť starosti o deti, ktoré sú z kolektívu vyčleňované? Napriek tomu, že väčšina detí túži byť medzi vrstovníkmi vnímaná ako „cool“, vedci tvrdia, že to nemusí mať vôbec dobré následky.
Nová štúdia Josepha Allena a jeho kolegov skúmala 184 Američanov niekoľko rokov a zistili zaujímavé a zároveň znepokojivé modely v budúcom živote takýchto detí.
Deti, ktoré sa intenzívne zaujímali o svoju popularitu a ktoré seba prezentovali ako rebelov, boli práve tie, ktoré končili s najvážnejšími problémami správania. Navyše v čase, kedy dosiahli dospelosť, boli vnímaní ako najmenej spoločensky schopní.
Takže byť „cool“ dieťaťom je rizikovým faktorom, aby ste sa stali „neobľúbeným“ dospelým. A ako sa to presne stane?
Pozrime sa bližšie na spomínanú štúdiu, kde boli deti v rámci výskumu posudzované od 13 rokov každý rok a boli požiadané, aby vedeckému tímu oznámili ak:
- Spáchali menší ( nie násilný ) kriminálny čin ako vpašovanie sa do kina alebo zničenie rodičovského majetku
- Požili alkohol alebo drogy
- Zažili predčasné romantické alebo sexuálne správanie
Tiež sa detí pýtali, ako je pre deti dôležité byť populárny a zaznačovali ako tieto deti boli vnímané ostatnými. Ich rovesníci boli požiadaní ohodnotiť účastníkove sociálne zručnosti a príťažlivosť ako spoločenského partnera.
O 10 rokov neskôr výsledky potvrdili, to čo možno očakávate. Mladší spolužiaci boli zaujatí tým, čo sa ukázalo ako podráždenosť a dospelácke správanie. Čím viac chceli byť deti populárne, tým viac sa správali týmto „pseudo dospeláckym“ štýlom.
Ale tento „cool“ efekt vyprchal veľmi rýchlo. Do času, kedy mali deti 15 rokov, spojenie medzi popularitou a "pseudo dospelosťou" sa vytratilo. A z dlhodobého pohľadu bola táto "pseudo dospelosť" vo veku 13 alebo 14 rokov v skutočnosti zlým znakom. Také deti končili hodnotené rovesníkmi ako menej spoločensky schopní dospelí. Tiež mali skôr problémy s alkoholom, marihuanou a vážnym deviantným správaním v dospelosti.
Allan a jeho kolegovia zistili, že merané detské celkové skóre ich „pseudo dospelosti“ počas skorých rokov urobili lepšiu prácu v predpovedaní problémov s drogami v dospelosti ako urobilo samotné skoré užívanie drog.
Vedci tvrdia, že toto všetko má zmysel, ak sú „cool“ deti ponechané svojej záľube v popularite správnejším a zmysluplnejším spôsobom spoločenskej interakcie. Je pre nich ťažké vybudovať vysoko kvalitné vzťahy a tiež sociálne zručnosti, ktoré spolu ladia, ak väčšina ich energie sa sústredí na dosiahnutie imidžu a šplhaniu po spoločenskom rebríčku. Môže to byť veľmi jednoduché dostať sa do začarovaného kruhu deštrukcie a zlomyseľnosti. Stanete sa závislí na tom, aby ste vyzerali neustále podráždene a nebezpečne, čo zvyšuje váš sociálny status, no nakoniec skončíte potulovaním sa s podozrivými skupinkami. A na zaujatie takýchto vrstovníkov sa musíte uchýliť ešte k extrémnejším rozmerom takéhoto nevhodného správania.
Takže záleží na tom, ako to definujeme. Byť „cool“ dieťaťom môže byť zlovestným znakom a rizikovým faktorom problémov v neskoršom živote. Neznamená to však, že popularita je zlá alebo že by dieťa nemalo byť obľúbené. Odmietnutie rovesníkmi má škodlivé následky a priateľstvá, hlavne tie vysokej kvality, sú skutočne potrebné. Ale pokiaľ je popularita jediným cieľom, dieťa sa môže zamerať iba na „zaujatie“ ostatných radšej ako na „spojenie“ a to neveští nič dobrého z pohľadu dlhodobého zdravia a šťastia dieťaťa.
Môžeme s tým niečo robiť? Áno, môžeme, ak začneme dostatočne včas. Rodičovstvo má dôležitý dopad na rozvoj priateľstiev detí a na skupine priateľov detí naozaj záleží. Môžeme sa z našej pozície snažiť o vyhľadávanie vhodných morálne správne zameraných vrstovníkov a komunít, kde bude dieťa tráviť voľný čas.
Deti si zároveň vysoko uvedomujú svoje postavenie v rámci školskej komunity a snažia sa poradiť si s ním. Práve tu môže napomôcť škola vo vyzdvihovaní takých komunít detí, ktoré pokladajú za priority charakter, kreativitu, prosociálnosť alebo intelektuálne záujmy.
