Pomaly sa začína nový školský rok a prváčikovia sa tešia zo svojich prvých dní a povinností v škole. Občas sa však môže nadšenie zmeniť na nechuť až strach a dieťa začne voči škole pociťovať averziu. Má jednoducho problém s adaptáciou zo škôlkarskych čias do veľkáckych, školských.
Už v materskej škole sa deti so školou oboznamujú, rozprávajú sa o nej, učia sa základným zručnostiam a vedomostiam, ktoré sú pri vstupe do školy pre nich nevyhnutné. Upevňujú vzťahy s inými rovesníkmi, učia sa vzájomnej spolupráci. Kontakt s inými deťmi im pomôže zvládať prvé školské povinnosti a zmenený režim. Toto všetko dáva materskej škole výnimočnú dôležitosť v príprave dieťaťa na školské prostredie a jeho novú životnú etapu. Napriek tomu, že dieťa navštevuje škôlku od svojich troch rokov, stále môžu nastať po zasadnutí do školských lavíc komplikácie.
Je moje dieťa dostatočne pripravené?
Aby dieťa malo bezproblémový štart v rámci školských povinností, musí byť na školu zrelé. Učitelia musia venovať zvýšenú pozornosť psychickému i fyzickému vývoju dieťaťa v poslednom ročníku, nakoľko na akékoľvek možné problémy s nástupom do školy by mali rodiča upozorniť práve oni.
V materskej škole sa deti stretávajú s tzv. testovaním školskej zrelosti. Na overenie dostatočnej pripravenosti a a spôsobilosti detí na školu majú učiteľky rôzne možnosti. Využívajú napríklad tzv. Orientačný test školskej zrelosti, aby si preverili dostatočnú zrelosť detí do školských lavíc. Posúdenie úrovne dieťaťa špecializovaným psychológom je zo zákona povinné pre všetky deti, ktoré do 30.8. príslušného roku dosiahnu 6 rokov. Ten sa venuje posúdeniu zrelosti dieťaťa omnoho komplexnejšie.
Po detailnej konzultácii s triednou učiteľkou v škôlke a detskou psychologičkou by ste mali získať najreálnejší obraz o pripravenosti vášho dieťaťa na nástup do školy.
Nedokáže zapadnúť
Každý citlivý učiteľ po niekoľkých dňoch zistí, aké deti má v triede. V prípade že vypozoruje na niektorom z nich nezrelosť, konzultuje problém s rodičom a dieťa môže byť poslané späť do škôlky. Ako také dieťa rozpoznať, opisuje dlhoročná učiteľka zo ZŠ v Zohore Zita Vachálková: „Dieťa sa mrví, nevie obsedieť, chce sa hrať, je nervózne, nesústredí sa na to čo vraví učiteľ, hľadá hračku.“ Ak sa dostanete do podobnej situácie, nezúfajte, že vaše dieťa odteraz bude musieť byť „na chvoste“ a neustále dobiehať výsledkami svojich spolužiakov. Dieťa môže byť do škôlky vrátené v zákonom ustanovenej lehote šiestich mesiacov od začiatku školského roka. Skúsený učiteľ však takéto dieťa rozpozná takmer ihneď už počas prvých stretnutí. Napriek tomu, že rodičia môžu tento akt vnímať negatívne, pre dieťa je tento návrat prospešný. Počiatočná nezrelosť by sa s ním mohla ťahať celým štúdiom.
Rodičia a priatelia ako opora pri adaptácii
Dieťa má menší problém s adaptáciou do kolektívu, ak sa v škole stretne s niekým, s kým prežilo škôlkarské časy. Má pocit, že je v známom prostredí a má sa s kým o svojich starostiach porozprávať. Pani učiteľka Vachálková priznáva, že mnohé záleží od rodičov: „Dieťa nabehne ľahšie na školské povinnosti, ak vidí podporu od rodičov, ak mu je vysvetlené, že po úlohách môžu prísť na rad hry.“ Je dôležité určiť v čom by malo dieťa vidieť priority, ale zase nezabúdať, že stále vyhľadáva hry a zábavu.
Aj šikovné deti môžu mať so zmeneným režimom v porovnaní so škôlkou problém. Dieťa príde domov so zlými známkami či poznámkami a rodič by mal v takom prípade spozornieť, že niečo nie je v poriadku. Pani učiteľka s dlhoročnými skúsenosťami konštatuje, že rodičia prváčikov sú vždy ochotní pristúpiť na riešenie problému a vypočujú si rady, ako dieťaťu s adaptáciou pomôcť. „Rodič by mal spolupracovať so školou, pýtať sa na dieťa, podporovať ho v učení, zaujímať sa o to, čo v škole zažilo. Dobré by bolo, keby rodičia deti viedli k samostatnosti. Úlohy by si malo dieťa vypracovávať samé, no od rodičov musí prichádzať kontrola.“ Samostatnosť je dôležitá aj v takých banalitách ako obliekanie sa, či príprava učebníc na začiatku dňa. Kde rodič dieťaťu priveľmi pomáha, ochudobňuje ho o vlastné úsilie a možnosť čokoľvek dokázať sám. Pani učiteľka Vachálková dodáva: „Aby rodič dieťaťu pomohol v adaptácii, mal by podporovať jeho chcenie učiť sa a motivovať ho.“
Hoci sa pani učiteľka nikdy nestretla s tým, že by sa dieťa v škole či už po kratšom alebo dlhšom čase neadaptovalo, konštatuje, že neriešenie problému môže viesť k úplnému odporu voči škole. Nakoľko však v jej prípadoch vždy fungovala komunikácia s rodičmi, dieťa si na svoj status žiaka a nové povinnosti skôr či neskôr zvyklo.
Na čo by sa mali rodičia prvé mesiace sústrediť
- Dieťa v štúdiu podporujte
- Sledujte varovné signály v správaní, zlých známkach, či nechutenstve chodiť do školy
- Pýtajte sa učiteľov na svoje deti, ako aj detí na to, čo prežívajú v škole
- Veďte deti k zdravej samostatnosti, nechajte ich robiť si úlohy samé
- Ak je to potrebné, po konzultácii s učiteľom, prípadne so psychológom, vráťte dieťa ešte na jeden rok do škôlky
