Články: Pre študentov
O projekte

 

COVID-19 má dopad aj na duševné zdravie. Kde a ako vyhľadať pomoc?

Miroslava Žilinská
Autor článku
Foto: Pexels
V období pandémie mnoho ľudí pocítilo zhoršenie svojho psychického zdravia. / Foto: Pexels

V období pandémie mnoho ľudí pocítilo zhoršenie svojho psychického zdravia. Kde hľadať pomoc?

 

Už v začiatkoch pandémie si mnohý z nás uvedomovali, že nový koronavírus prináša rôzne riziká. Stres z krízovej situácie, uzavretie škôl, sociálna izolácia aj ekonomické dôsledky skúšali našu psychickú odolnosť. Vzrástol počet hovorov na linkách pomoci, kde sa ľudia obracali na odborníkov s prosbou o radu, ako zvládnuť nastávajúce náročné chvíle.

Ako napreduje výskum súčasnej pandémie a ochorenia COVID-19, zisťujeme, že pôvodné obavy ohľadom psychického zdravia ľudí boli viac ako opodstatnené. Rôzne psychické ťažkosti sa totiž netýkajú iba zmien v dôsledku pandémie, ale môžu sprevádzať aj samotné ochorenie COVID-19.

 

Koronavírus a duševné zdravie sú úzko previazané

Čas ukázal, že dopady na duševné zdravie aktuálnej pandémie môžu byť oveľa väčšie, ako sme čakali. Štúdia uverejnená v prestížnom časopise Lancet prišla s 2 dôležitými zisteniami:

  • ľudia, ktorí prekonali COVID-19 majú vyššie riziko rozvoja psychiatrického ochorenia
  • ľudia, ktorí trpia psychiatrickým ochorením môžu byť vo vyššom riziku infekcie COVID-19 (nezávislo od iných rizikových faktorov ako je napr. vyšší vek alebo obezita)

 

Ich zistenia nie sú zanedbateľné. Autori štúdie sledovali cez 62-tisíc anonymizovaných zdravotných záznamov ľudí v USA, ktorí ochoreli na COVID-19 a porovnali ich dopady na duševné zdravie a rizikové faktory pred samotným prepuknutím ochorenia.

Zidtili, že u 18% pacientov, ktorí prekonali COVID-19 následne diagnostikovali do 3 mesiacov aj nejaké psychiatrické ochorenie. Najčastejšie išlo o úzkosť, nasledovali poruchy nálad, vyskytla sa aj nespavosť, psychotické ochorenia a demencia. Aj v prípade, že ste pred tým psychiatrickým ochorením netrpeli, po prekonaní COVIDu-19 máte podľa štúdie až dvojnásobne vyššie riziko, že sa u vás psychické ochorenie objaví. Zvýšené riziko psychiatrického ochorenia po prekonaní COVID-19 výskum potvrdil aj v prípade, že vylúčili iné možné faktory, ktoré vplývajú na psychické zdravie ako je napríklad bývanie alebo ekonomická situácia. Riziko bolo väčšie, pokiaľ išlo o pacientov, u ktorých si ochorenie COVID-19 vyžadovalo hospitalizáciu.

 

Spomínaná štúdia zároveň identifikovala, že u ľudí, u ktorých sa za posledný rok vyskytlo psychiatrické ochorenia majú až o 65% väčšie riziko infikovania sa novým koronavírusom. 

Tieto zistenia sú alarmujúce. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v mnohých krajinách došlo v dôsledku pandémie k obmedzeniu starostlivosti o duševné zdravie, predovšetkým pre deti, adolescentov, či ženy pred alebo po pôrode. Aktuálne tlaky na zdravotníctvo a iné sektory sú obrovské, no starostlivosť o duševné zdravie nemožno posúvať do úzadia. Okrem odbornej pomoci je však dôležitá aj naša vlastná starostlivosť o duševné zdravie.

 

Nielen dezinfekcia, ale aj psychohygiena

R-O-R – rúško, odstup, ruky sú hlavné odporúčania dnešných dní. Vzhľadom na prepojenie ochorenia COVIDu-19 by sme však mali začať klásť rovnaký dôraz nielen fyzického, ale aj duševného zdravia. Mali by sme dodržiavať viacero tipov.

 

1. Denná rutina ako bezpečný prístav

Rutina a režim môžu pôsobiť ako bezpečný prístav v prípade rôznych krízových situácii v živote. Nie všetko dokážeme ovplyvniť, informácie o pandémii a opatreniach sa menia zo dňa na deň, preto si udržujme kontrolu nad čo najväčším počtom oblastí v našom živote:

  • Kedy chodíme spať a kedy vstávame
  • Osobná hygiena
  • Pravidelná a zdravá strava
  • Pravidelné cvičenie a pohyb
  • Čas na oddych
  • Jasné hranice v práci (aj v prípade práce z domu)

 

2. Informácie vs. „feedy“

Pocitu bezpečia pomáha prehľadnosť a informácie. Sledujte preto overené médiá a snažte sa udržať v obraze. Dôležité je však vypnúť sa od neustálych upozornení na nové správy („feedov“), ktoré nás nenechajú ani na chvíľu si odpočinúť. Zostať informovaní je rovnako dôležité ako si dať od pandémie na chvíľu informačnú prestávku.

 

3. Udržujte sociálny kontakt a podpornú sieť

Dodržiavanie rozostupov a obmedzenie stretávania zákonite prináša aj obmedzenie sociálneho kontaktu. Hľadajte však cesty, ako si ho kompenzovať – stretnite sa za dodržania hygienických opatrení, zavolajte alebo napíšte blízkym.

 

4. Alkohol a drogy

Užívanie alkoholu alebo iných drog (sem radíme aj rôzne lieky na upokojenie užívané mimo odporučenia lekára) hoci aj v menšom množstve môže ohroziť psychické zdravie. Tieto látky krátkodobo môžu síce potlačiť nudu či pomôcť nám odreagovať sa, ich užívanie sa v čase  krízových situácii neodporúča. Rovnako zabudnite na to, že by pitie alkoholu slúžilo ako dezinfekcia – naopak, neexistuje zdraviu prospešné množstvo alkoholu.

 

5. Digitálny detox

Doprajte si čas bez používania digitálnych technológii, pre ktoré platí, že sú dobrý sluha, ale zlý pán. Začnite znovu čítať, cvičiť, choďte do prírody, zahrajte si spoločenské hry.

 

6. Pohyb

Pohyb významne prispieva k duševnej pohode. Pokiaľ ste doteraz necvičili, začnite každý deň len s opatreným strečingom. Bezpečným pohybom na úvod je tiež chôdza.

 

7. Pomoc druhým

Solidarita voči druhým a pomoc komunite alebo ľuďom v núdzi prináša mnoho benefitov pre duševné zdravie. Pomáha nám cítiť sa lepšie, prepája nás s okolím, dáva nám pocit, že napriek zlému vo svete ešte existujú ostrovčeky nádeje, kde si ľudia vzájomne pomáhajú. Využiť môžete napríklad overené platformy akú sú Kto pomôže Slovensku, Ľudia ľuďom, Dobrovoľníctvo.sk, ale samozrejme aj množstvo iných lokálnych iniciatív.

 

8. Nezabúdajme na duševné zdravie našich detí

Všímajte si, ako celú situáciu zvládajú vaše deti, bez ohľadu na to, či prekonali ochorenie novým koronavírusom alebo nie. Pomôžte im zvládnuť izoláciu a ťažké chvíle empatickým rozhovorom.

 

Ako zistím, že potrebujem pomoc?

Ľudia majú väčšinou tendenciu vyhľadať pomoc dlho po tom, čo sa u nich prejavia ťažkosti či dokonca príznaky nejakého psychického ochorenia. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že by ste mali vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra v situáciách keď:

  • Pociťujete smútok, hnev, strach, či úzkosť, ktoré neviete sami zvládnuť a nepomáha vám ani okolie
  • Vaša nálada dlhodobo ovplyvňuje váš výkon v práci alebo vzťahy v rodine a s priateľmi
  • Všímate si u seba problémy s nadmernou únavou, stratou energie, problémy so spánkom bez zjavnej fyzickej príčiny

 

Pomoc vyhľadajte aj v prípade, že sa vám zdá, že váš problém nie je až taký vážny. Potláčanie a neriešenie ťažkostí môže viesť k tomu, že sa váš stav zhorší. Ak váhate, skúste sa zorientovať vo vašich pocitoch za pomoci webstránky Ligy za duševné zdravie. Umožní vám nahliadnuť do príznakov úzkosti, depresie, vyhorenia, ale aj závislosti a zistiť, či sa vás tieto ochorenia môžu týkať.

 

Kde vyhľadať pomoc?

Prvým krokom môže byť zdôveriť sa blízkej osobe, niekomu komu dôverujete a podporí vás. Podpora od blízkej osoby by však nemala nahrádza odbornú pomoc, ktorú môžeme nájsť na rôznych miestach.

 

Linky pomoci

Linky pomoci slúžia pre tých, ktorí si nie sú celkom istí, kam sa obrátiť, prípadne majú z vyhľadania odborníka obavy. Výhodou je, že ich služby sú väčšinou zdarma (príp. len za cenu telefonátu) a sú anonymné. Nevýhodou je, že psychické problémy nie je možné vyriešiť zo dňa na deň a už vôbec nie za jeden telefonát. Linku pomoci vám poskytne vypočutie, pochopenie a poradca alebo poradkyňa vám môže pomôcť zorientovať sa v ďalších možnostiach, kde vyhľadať pomoc.

 

Na Slovensku fungujú nasledovné linky pomoci:

 

Psychologická pomoc

Psychologická pomoc je odlišná od práce psychiatra. Psychológ alebo psychologička poskytuje pomoc ľuďom nezávislo od diagnózy. Jednoducho, ak sa necítite dobre alebo sa len chcete cítiť lepšie, psychológ pracuje s tým, čo na stretnutie prinesiete. Preto sa nemusíte obávať, že sa mu bude zdať váš problém málo vážny. Psychológovia nepredpisujú žiadne lieky, pri práci používajú hlavne rozhovor a môžu vás napríklad naučiť rôzne relaxačné techniky. V čase pandémie sa môžete stretnúť aj s ponukou online sedení.

Pokiaľ hľadáte bezplatné poradenstvo, pri úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny existujú tzv. Referáty poradensko-psychologických služieb, kde môžete využiť bezplatné služby psychologickej pomoci. Ak hľadáte pomoc pre vaše dieťa, zistite, či na jeho škole nepôsobí školská psychologička a kontaktujte ju. Pokiaľ na škole psychológ nepracuje, môžete kontaktovať príslušné centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Následne môžete využiť služby psychológov a psychologičiek, ktorí sú registrovaní v Komore psychológov (aktuálne prebieha revízia stránky a zoznam nie je na stránke dostupný). Máte tak záruku, že ide o skutočných odborníkov, ktorí museli splniť prísne kvalifikačné predpoklady. Väčšina z nich má služby spoplatnené. V prípade, že má daný odborník  zmluvu so zdravotnou poisťovňou, informujte sa uňho, či má voľné kapacity a či je možné vaše sedenie preplatiť zo zdravotného poistenia. Z dôvodu pandémie aktuálne nie je potrebné k špecialistom priniesť výmenný lístok od všeobecného lekára (platí pre všetky poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Union, Dôvera), no pri objednaní si to u psychológa radšej overte.

Mnoho psychológov má však veľa klientov, preto sa nenechajte zaskočiť aj možnou čakacou lehotou. Aj z toho dôvodu je dobré návštevu psychológa neodkladať.

 

Psychiatrická pomoc

Pokiaľ cítite, že máte veľké problémy fungovať v živote, môžete navštíviť priamo psychiatrickú ambulanciu, kde vás vyšetrí lekár a v prípade potvrdenia diagnózy nasadí aj farmakologickú liečbu. K psychiatrovi nepotrebujete výmenný lístok, a tak ako pri iných lekároch je na vás či vyhľadáte lekára, ktorý má zmluvy so zdravotnými poisťovňami a aj od toho sa bude odvíjať cena za jeho služby.

K psychiatrovi vás môže odporučiť aj psychológ. V niektorých prípadoch je totiž vhodné, aby  sa psychologická pomoc kombinovala aj s farmakoterapiou od psychiatra – a opačne.

Zorientovať sa a nájsť vhodného lekára vám pomôže mapa ambulantných psychiatrov Ligy za duševné zdravie.

Aktuálna situácia je záťažou pre každého jednotlivca a spoločnosť. Starostlivosť o duševné zdravie preto nesmie byť tabu. Pokiaľ cítite, že by ste vy alebo vaši blízki potrebovali pomoc, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka.

 


Zdroje:
Collaborators, GBD 2016 Alcohol. Alcohol use and burden for 195 countries and territories, 1990–2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016. The Lancet, Volume 392, ISSUE 10152, P1015-1035. [Online] 2018. [Dátum: 21. 05 2020.] https://doi.org/10.1016/S0140-6736(18)31310-2
Taquet M., Luciano S., Geddes J.R., Harrison P.J.(2020). Bidirectional associationsbetween covid-19 and psychiatric disorder: retrospective cohort studiesof 62 354 covid-19 cases in the USA. Lancet Psychiatry 2020 https://doi.org/10.1016/S2215-0366(20)30462-4
WHO (5.10.2020). COVID-19 disrupting mental health services in most countries, WHO survey.
WHO (2020). Looking after our mental health
www.pomozeme-krizovelinky.sk

Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.