Neurológovia a vývojoví psychológovia spoločne zisťovali, ako mozog malých detí spracúva správanie sa ľudí okolo nich. Tento výskumný tím poskytol vôbec prvé dôkazy o tom, že ak deti pozorujú správanie iných ľudí, ich mozog sa do tejto činnosti aktívne zapája a následne podľa toho koná.
Napodobovanie dospelých
Do štúdie bolo zapojených takmer 40 7-mesačných detí, ktorým prostredníctvom EEG (electroencefalografie) merali aktivitu mozgu. Počas experimentu deti pozorovali herca, ktorý si vždy vyberal jednu z dvoch hračiek. Následne nato dali vybrať hračku dieťaťu. To si vybralo vždy tú istú hračku ako herec, pričom tento postup zopakovali výskumníci s deťmi 12 krát.
Podľa mozgovej aktivity detí sa dalo predpovedať, ako budú deti neskôr samy reagovať na činnosť tohto herca. Keď bola v mozgu zistená veľká aktivita motorického systému dieťaťa pri výbere a držaní hračky hercom, dieťa následne napodobnilo správanie herca. Naopak, ak si deti nevybrali tú istú hračku ako herec, hoci ho sledovali, v mozgu detí nebola zaznamenaná nijaká činnosť pohybového aparátu, keď herec na hračku siahal.
Správanie dieťaťa sa dá predpokladať
Doktorandka vývojovej psychológie na Univerzite v Chicagu Courtney Filippi vysvetlila, že podľa ich zistení aktivácia motorického systému v mozgu počas sledovania nejakej činnosti inej osoby podmienečne súvisí s následným sociálnym interaktívnym správaním dojčiat.
„Tento výskum nám hovorí to, že už v polovici svojho prvého roka života deti začínajú chápať fakt, že ľudia konajú zámerne. Voľba jednej hračky nad druhou nie je náhodná len preto, že všeobecne nejakú hračku chceme. Toto chápanie zahŕňa nielen schopnosť pozorovať činnosť toho druhého človeka, ale zahŕňa aj motorický systém dieťaťa, ktorý je zapojený a aktívny, keď si dieťa vyberá tú istú hračku,“ opisuje profesorka psychológie pôsobiaca na Univerzite v Bostone Helena Tagermi-Flushberg, ktorá sa výskumu nezúčastnila, ale podrobne analyzovala všetky výsledky.
Venovať sa vo výskume deťom nie je vôbec jednoduché vzhľadom k obmedzeným metódam, ktoré môžeme použiť, a samozrejme aj preto, že deti sú deti. Výskumníkom trvalo niekoľko rokov, kým vyvinuli metódy, ktoré umožňujú zaznamenávať činnosť mozgu detí počas toho, keď sa samy zapájajú do sociálneho sveta. Hoci výskum nebude hneď priamo aplikovaný do medicíny, vo veľkej miere prispieva k pokroku na ceste, ktorá nám pomáha objasniť, ako mozog funguje a ako sa rozvíja. Zameranie sa na sociálne poznávanie, sociálne správanie a motorický systém nebolo náhodné, pretože toto všetko je rozhodujúce pri rozvoji ľudských zdrojov a sú najčastejšie narušovanými oblasťami pri mentálnom postihnutí, vrátane autizmu.
Napodobňujú aj negatíva
Učenie napodobňovaním rodičia dôverne poznajú. Dieťa odstupom času začne chápať vaše slová a činnosti. Bude rozumieť vašim radám, ale aj zákazom. To, čo sa dieťa naučí závisí hlavne od neho, čo ho zaujme a čomu venuje svoju pozornosť. Niekedy dieťaťu stačí raz vidieť, ako a kde vypínate televízor, a hneď na druhý deň pri jeho bádaní a objavovaní sveta tento potup vyskúša.
Negatívnejšie napodobňovanie prichádza vtedy, keď v prítomnosti dieťaťa dospelí mnohokrát riešia osobné problémy alebo problémy v práci. Hádajú sa, používajú vulgárne slová, kričia po sebe a obklopujú všetkých negatívnou energiou. Dieťa túto skutočnosť nedokáže ignorovať a hoci je pozorovanie tejto aktivity nepríjemným zážitkom, nedokáže to odignorovať. V mnohých prípadoch sa práve takéto správanie odzrkadlí aj na správaní dieťaťa. Čím je dieťa staršie, tým skôr si osvojí slová, ale aj činnosti či postoje najbližších. V jeho prípade sa to bude prejavovať najmä v sociálnom prostredí s druhými deťmi, na ktorých aplikuje všetko to, čo si osvojilo.
Jedna staršia kampaň "Čo deti vidia, to robia," na tento aspekt ľudského vývoja upozornila neprehliadnuteľným spôsobom.
Zdroj: sciencedaily.com
