Nie každý rodič má rovnaké podmienky na to, aby vychádzal so svojím dieťaťom. Od čoho to závisí?
Poznajú to mnohí rodičia. Vezmú svoje dieťa na rodinný výlet, kde sa stretnú s inou rodinou s deťmi a očakávajú, že všetci spoločne zažijú úžasné chvíle, podobne ako v známom filme S tebou mě baví svět. Lenže, deje sa niečo úplne iné. Zrazu vidieť pokope niekoľko detí, niekoľko rodičov a niekoľko výchovných metód. Jedno vedľa druhého si priam pýta porovnávanie, z ktorého vždy niekto vychádza ako víťaz a iný si spytuje svedomie, kde urobil chybu, keď to jeho dieťa nerobí nič, len problémy, stresy a hanbu.
Mnohí z nás, si svoje rozhodnutia spytujeme často v obavách, že spontánnym a neuváženým krokom by sme mohli ublížiť citom svojich detí, zasadiť im rany, z ktorých sa budú ťažko spamätávať alebo ohroziť vývoj ich citlivej detskej duše. To, ako zásadne vplýva na deti prístup okolia v ranom veku už vedci dokázali mnohokrát. Teraz však našu pozornosť môže zaujať výskum, ktorý sledoval to, ako deti pôsobia na svojich rodičov a ovplyvňujú ich správanie a rozhodnutia.
Zdá sa, že skutočne sú deti, ktorých rodičom len ticho závidíme a potom tie, o ktorých sme presvedčení, že je dobré, že nie sú naše. Je náročné byť milujúcim a trpezlivým rodičom, keď dieťa vyrába jednu hysterickú scénu za druhou. Vedci však tvrdia, že rozdiely medzi deťmi nie sú len zdanlivé, naozaj existuje faktami podporená teória o osobnostných črtách detí, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v spojení genetiky a rodičovského štýlu, ktorým sú vychovávané.
Genetika hrá dôležitú úlohu
Myšlienka, že byť dobrým rodičom je jednoduchšie, ak máme deti, s ktorými sa dá ľahšie vyjsť, môže byť zaujímavá pre tých, ktorí sa nedokážu ubrániť porovnávaniu svojich detí s inými s výsledkom v ich vlastný neprospech. Ak táto teória platí, potom je náročnejšie aj skúmať dopad rodičovského štýlu na deti z dlhodobého hľadiska. Nedá sa totiž úplne oddeliť povaha dieťaťa od výchovy.
Výsledky štúdie by mohli priniesť zásadné informácie pre tých, ktorí chcú pomáhať rodičom zvládať ich náročnú rolu. Na to, aby sa zlepšila atmosféra v domácnosti nestačí brať do úvahy jedinečnú charakteristiku rodiča, ale aj dieťaťa.
Behaviorálna genetika využíva dvojičky vyrastajúce v spoločnej domácnosti, aby preukázala, ako fungujú gény a mohla pomocou štatistických modelov dokázať, do akej miery je ich správanie ovplyvnené rozdielmi v génoch a v prostredí, pričom toto prostredie sa ešte rozčleňuje na také, ktoré majú deti spoločné a samostatné.
Doterajšie štúdie vychádzali z toho, ako gény ovplyvňujú deti, ktoré na základe nich dokážu vyprovokovať rodičov k nejakej reakcii alebo formovať interakcie, ktoré s nimi majú. Spomínaná štúdia preukázala, že takmer štvrtinu (23%) rozdielov v rodičovskom správaní je možné pripísať genetickým vplyvom, 43% vzájomným vplyvom v rámci domácnosti a 34% účinkom, ktoré boli pre každého jedinečné.
Vzájomný vplyv v rámci domácnosti dokazuje, že rodičia sa síce snažia do istej miery o konzistentný prístup ku všetkým svojim deťom, lenže aj toto môže byť ovplyvnené ich vlastnou genetikou. Aj ďalší výskum potvrdzuje, že sa nedokážeme úplne zbaviť svojich daností, nech sa akokoľvek snažíme. Keď vedci hodnotia interakcie medzi rodičmi a ich deťmi, často je to prezentované ako kvalita ich rodičovstva, no v skutočnosti môže ísť len o akúsi prirodzenú interakciu medzi dvoma osobnosťami.
Čo môže dieťa zdediť?
Osobnosť človeka je komplikovaná a má viacero úrovní. Podľa vedcov však vieme vyšpecifikovať päť základných vlastností, o ktorých dokážeme povedať, že sú ovplyvnené našimi predkami. Ide o otvorenosť, svedomitosť, schopnosť dohodnúť sa, či budeme extrovertní a neurotickí.
Extrovertnosť nám určuje, ako vychádzame s ľuďmi. Tí, ktorí dosahujú vysoké hodnoty pri testovaní tohto parametra, sú otvorení a energetickí. Ich opakom sú rezervovaní a samotárski jedinci.
Schopnosť dohodnúť sa popisuje naše pocity voči druhým. Ak dosiahneme vysoké skóre, sme priateľskí a súcitní. Naopak, tí s nízkou konečnou hodnotou, sú analytickejšie a odosobnenejšie typy.
Svedomitosť opisuje, ako sme zorganizovaní a spoľahliví. Ľudia, ktorí majú vysokú svedomitosť, sú efektívni a organizovaní. Ľudia s nízkou úrovňou uvoľnení a bezstarostní.
Neurotická stránka popisuje spôsob, ako sa vyrovnávame s emóciami. Ľudia, ktorí majú vysoký stupeň neurotickej charakteristiky, sú citliví a majú tendenciu byť nervóznejší. Opakom sú tí, čo majú tendenciu byť pevní a stabilní.
Otvorenosť je, keď je niekto zvedavý a otvorený novým skúsenostiam a poznaniu. Ľudia s vysokou otvorenosťou sú nápadití a zvedaví, ľudia s nízkou otvorenosťou sú stáli a opatrní.
Na základe toho vieme určiť, že napríklad, zmysel pre dobrodružstvo preberáme od svojich rodičov, kým pohodový postoj k životu nie. Inými slovami, ak naši rodičia radi cestujú, je vysoká pravdepodobnosť, že aj my budeme chcieť navštevovať cudzie krajiny, ale ak sú to uvoľnení hipisáci, naša šanca, že budeme rovnakí, je veľmi nízka.
