Dnešní otcovia to majú náročné. Na jednej strane silnie tlak spoločnosti na to, aby sa venovali deťom a trávili s nimi kvalitný čas, na druhej musia zarábať peniaze na to, aby rodinu uživili. Ako ich môžeme ako spoločnosť podporiť?
Otec sa v spoločnosti tradične považuje za toho, kto nesie zodpovednosť za ekonomické zabezpečenie rodiny. Tým, že primárna starostlivosť o novorodenca je v rukách matky, je to práve on, kto odchádza ráno z domu a prichádza neskoro večer s cieľom zabezpečiť dostatok finančných zdrojov na fungovanie rodiny i domácnosti. Nezriedka má i dve, tri zamestnania. Keď potom zostane s bábätkom sám, ťažko sa mu nadväzuje kontakt a väzba, ktorú by rád na dieťa mal. Niektorí otcovia dnes priznávajú, že s najmenšími netrávia toľko času, koľko by si želali. Spoločnosť však ukazuje na nich prstom a stavia ich do role otcov, ktorí nemajú záujem o svoje deti a nevenujú sa im.
Otcovia hrajú kľúčovú rolu v živote detí
Mnohým pracujúcim otcom nezostáva čas a energia na to, aby sa plnohodnotne venovali svojim potomkom. Lenže, vedci už dávnejšie preukázali, že vzťah otca a dieťaťa je zásadný a má pozitívny vplyv nielen na rozvoj dieťaťa, ale i na život otca. Tí otcovia, ktorí sa aktívne zapájajú do života dieťaťa, dokážu rozpoznať a reagovať na jeho potreby, vytvárať kvalitnú interakciu, ktorá vedie k zdravému a starostlivému vzťahu. Tým pomáhajú vytvárať bezpečné prepojenie s dieťaťom a dávajú mu pocit lásky, ktorý pretrváva po celý život.
Vedci tiež tvrdia, že ak sa otcovia s deťmi aktívne hrajú, znamená to zásadný pozitívny vplyv na rozvoj slovnej zásoby batoliat a schopnosti ovládať sa. Ide najmä o typickú tvrdšiu a akčnú hru, ktorej sú otcovia typickými iniciátormi. Otcovia sa tak nielen posúvajú do roly kamarátov, ale pomáhajú deťom rozvíjať schopnosti, ktoré budú pre malých kľúčové pri nástupe do školy. Ideálne je, ak sa otec pri hre prispôsobuje dieťaťu a jeho vedeniu a keď vidí, že dieťa siaha po nejakom predmete, pýta sa: „Čo je to? Kam to zmizlo? Čo sa s tým robí?“ Tí otcovia, ktorí budujú pevné vzťahy so svojimi deťmi a dokážu efektívne komunikovať napríklad tým, že poznajú gestá batoliat, majú deti, ktoré sa cítia bezpečnejšie a ich výsledky sú lepšie.
Pozitívny prínos otcov sa v škole prejavuje aj tým, že ich synovia a dcéry sa neboja skúšať nové veci a sú samostatnejšie, sebavedomejšie, nezávislejšie. Takéto správanie zase pomáha učiť deti ako riešiť problémy, čo je základom pre akademický i sociálny rozvoj.
V období dospievania sú otcovia zdrojom dobrých rád a partnermi v konverzáciách. Hoci nemáme v tejto oblasti dostatok podkladov z vedeckých štúdií, všeobecne sa predpokladá, že mnohí otcovia sa sťahujú z aktívnej role z dôvodu, že chcú naďalej podporovať nezávislosť dorastajúcich detí alebo sú pod tlakom, prípadne sa cítia nepotrební. Vedci zistili, že dospievajúce dievčatá sa skôr zdôverujú a spoliehajú na matku, pokiaľ ide o emocionálnu podporu, no vzťah k otcovi im pomáha budovať sebavedomie a vytvára základ prístupu k opačnému pohlaviu.
Otcovia, ktorí zarábajú menej
Otcovia, ktorí patria k nízko príjmovým skupinám, často pracujú vo viacerých zamestnaniach, ich pracovný čas nie je stabilný a nezriedka sa týka aj víkendov. Tým, že s rodinou trávia chvíle len zriedkavo, majú k dispozícii obmedzený čas na to, aby sa venovali rodine a deťom. Najzložitejšie to majú otcovia malých detí, ktoré nechodia do školy, a tak vyžadujú viac koordinácie a rodičovskej pozornosti. Nájsť rovnováhu medzi prácou a rodinou je často veľkým zdrojom stresu. Dlhé hodiny bez prítomnosti v rodine vyvolávajú v otcoch pocit, že nie sú dobrými rodičmi a majú málo času na to, aby svoje dieťa spoznali. Navyše sa od rodiny vzďaľujú, čím sa znižuje aj ich emocionálna podpora.
Problém je, že v spoločnosti nefunguje rovnaká miera pre všetkých. U bohatších otcov sa cení najmä ich starostlivosť, u tých menej bohatých finančný prínos do rodiny.
Ako zladiť prácu a rodinu
Dlhý pracovný deň je fyzicky náročný, odčerpáva energiu a necháva len obmedzený priestor na zvládanie typických kríz, ktoré sú na dennom programe pri malých deťoch. Výskum však preukazuje, že aktívna prítomnosť rodičov sa zvyšuje, ak sa u detí spozorujú problémy so správaním. Problém je, že napríklad otec samoživiteľ, nemôže zostať nejaký čas doma s dieťaťom, aby sa mu venoval a pomohol. Ak nechá svoju prácu, aby bol s deťmi doma a vychovával ich, stratí zdroj obživy a ekonomickej podpory svojej rodiny, ale spoločnosť ho označí za lenivého a nezodpovedného.
Napriek tomu sú otcovia, ktorí sa pokúšajú nájsť spôsob, ako byť prítomní v práci i v rodine. Napríklad si vyhradia víkendy len pre rodinu a nastavia si pravidelné rituály s deťmi, ako je návšteva ihriska, parku, lesa a pod.
Čo môžeme spraviť pre otcov my, ako spoločnosť?
V prvom rade zmeniť myslenie, že otcovia, ktorí majú nízky príjem, nie sú dobrými otcami a že to najlepšie, čo môžu pre svoje deti urobiť, je doniesť ôsmeho dňa v mesiaci výplatu. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na to, že najefektívnejší príspevok do života detí, je vybudovanie podporujúceho a milujúceho vzťahu otca k dieťaťu. Toto by mali zohľadniť aj zamestnávatelia, tvorcovia legislatívy a verejnosť, aby podporovali otcov v účasti na významných detských podujatiach, napríklad besiedkach, futbalových zápasoch, súťažiach, bez toho, aby sa museli obávať, že prídu o prácu.
Ďalej je to podpora otcov, ktorí nežijú so svojimi deťmi, aby mali možnosť zostať s nimi v kontakte. Ak boli ženatí a teraz sú rozvedení, ide o návštevy, pri tých, ktorí ženatí neboli, to môže byť ešte komplikovanejšie. Napriek platnej legislatíve sa často stáva, že styk s dieťaťom ovplyvňuje vo veľkej miere matka a tí otcovia, ktorí majú s matkami dobré vzťahy, zväčša aj častejšie vídajú svoje deti.
V neposlednom rade je potrebné pripraviť systematickú podporu otcom, nie iba matkám, aby sa zlepšili ich rodičovské zručnosti. Nielen výskumy, ale celá spoločnosť sa skôr zameriava na vzťah matka – dieťa a ten otec – dieťa sa dostáva do úzadia. Keď sa povie rodič, malo by to zahŕňať mamu i otca rovnako, keďže obaja sú neoddeliteľnou súčasťou rodiny.
