Vedci hovoria, že ak zapojíte deti do domácich prác, nebudete mať len čistejšiu a krajšiu domácnosť, ale aj šťastnejších potomkov.
Niektorí rodičia nedávajú deťom domáce práce z viacerých dôvodov, napríklad ich nespravia podľa ich predstáv, v tom čase, kedy to dospelí očakávajú, prípadne nemajú kapacity na to, aby deti kontrolovali. Keď to spravia sami, výsledok je taký, ako sa páči im, nemusia sa s deťmi dohadovať ani byť pod tlakom, aby sa všetko stihlo. Podľa odborníkov sú však minimálne tri dobré dôvody na to, aby sa deti aktívne zapájali do domácich prác.
Prvým je pocit kompetentnosti, ktorý deti takto získavajú. Domáce práce nie sú niečím vzrušujúcim, ale vedieť, ako ich spraviť rýchlo a dobre, sú zručnosti, ktoré sa deťom v dospelom veku veľmi zídu. Druhý dôvod sa týka hodnôt. Kľúčový odkaz, ktorý deťom prostredníctvom domácich povinností odovzdávame je, že byť členom rodiny znamená priložiť ruku k dielu a robiť veci pre vyšší cieľ. Tretím je zaujímavé zistenie o pocite šťastia a pohody. Závery mnohých štúdií z celého sveta hovoria jednoznačne, deti sa cítia šťastnejšie, keď môžu zmysluplne prispievať k rodinnej pohode a prácu doma nepociťujú ako nadbytočnú záťaž a stres.
Vedecké výskumy hovoria jednoznačne
Zaujímavé výsledky priniesol napríklad výskum profesorov psychológie na Kalifornskej univerzite. Požiadali vyše 700 tínedžerov vo veku medzi 14 a 15 rokov, aby si počas dvoch týždňov poznamenávali, ako pomáhajú v domácnosti. Žiaci popisovali, ako pomáhajú umývať, variť, prípadne svojim mladším súrodencom s úlohami. Okrem toho zapisovali svoju náladu, či pociťujú úzkosť, stres, depresiu.
Na rozdiel od všeobecnej mienky o tínedžeroch a ich pomoci, vedci zistili, že domáce práce ich vôbec nestresujú, práve naopak, pri ich vykonávaní sa deti cítili veľmi dobre. Tie deti, ktoré doma pomáhali viac a častejšie, sa považovali za šťastnejšie v porovnaní s rovesníkmi, ktorí neboli natoľko ochotní. Na druhej strane, ak išlo o pomoc spojenú s prácou alebo oficialitami, ako napríklad vypĺňanie rôznych formulárov, pociťovali vyššiu mieru stresu a nepohodlia.
Na základe výsledkov svojho výskumu vedci zdôvodnili pozitívne pocity tínedžerov. Išlo najmä o to, že pomoc v domácnosti im dávala pocit, že v rámci rodiny zohrávajú dôležitú rolu. Ak sa dieťa cíti dobre v rámci svojej rodiny, má voči nej pozitívne pocity a zvyšuje sa aj jeho ochota pomôcť ostatným členom. Navyše, ak cítia, že rodina vníma a oceňuje ich snahu, cítia sa plnohodnotne a šťastne. Považujú sa za dobrých synov/dobré dcéry, čo prispieva k pocitu istoty vlastnej identity a spojenia s kruhom svojej rodiny.
K podobným záverom prišli aj vedci na Harvardskej univerzite, ktorí svoj dlhodobý výskum počas 75 rokov venovali cieľu zistiť, aké psychologické premenné a biologické procesy z detstva sú predpokladom k spokojnému a pohodovému životu. V rámci výskumu simultánne realizovali dve štúdie s dvoma skupinami ľudí. V prvej boli absolventi Harvardu z rokov 1939-1944 a v druhej 465 mužov z chudobných okrajových častí Bostonu. Výskum prebiehal viacerými spôsobmi. Vedci ľudí v prieskume navštevovali a rozprávali sa s nimi v domácnostiach, sústreďovali ich zdravotnú dokumentáciu, brali im krv, sledovali zmeny na mozgu, rozprávali sa s ich deťmi. Nahrávali ich pri vážnych rozhovoroch s manželkami o životných a zlomových udalostiach v ich životoch.
Jedným z najzaujímavejších výsledkov bol fakt, že tí účastníci výskumu, ktorí ako deti aktívne pomáhali s domácimi prácami, vyrástli v nezávislých dospelých ľudí, ktorí dokázali lepšie spolupracovať v rácmi skupiny a lepšie chápali, že aj keď je práca náročná a nie veľmi príjemná (ako napríklad starostlivosť o domácnosť), stále to znamená, že sme členmi komunity, ktorí vedia a dokážu vytvárať hodnoty pre spoločnosť. Inými slovami, domáce práce dávajú deťom základy, na ktorých môžu budovať pozitívny prístup „ja to dokážem“, čo im v budúcnosti môže priniesť želaný úspech v osobnom i pracovnom živote.
Ako motivovať deti k domácim prácam?
Nikto nevie sám od seba, ako upratovať, umývať, zametať, utrieť prach. Musíme sa to naučiť. Preto ak zavoláte deti, aby vám najprv len pomáhali, môžete im nielen ukázať, ako sa to robí, ale ich aj usmerňovať a viesť, prípadne im pomôcť, ak požiadajú o pomoc. Pritom však nezabúdajte na podporu a pochvalu, aby ste ich motivovali. Tým, že budete upratovať spoločne, budú deti navyše vnímať celú činnosť viac ako zábavu, než ako povinnosť. Keď upratujú všetci členovia rodiny, deťom to nepríde ako nepríjemnosť alebo dokonca nejaký trest.
Spravte z povinností zvyk. Pôjde to ľahšie, ak budete trvať na tom, že sa robia každý deň, každý týždeň. Napríklad keď prídu deti z vonku, vyzujú si topánky, odložia bundy, potom si môžu dať niečo na jedenie. Keď vstávajú od stola, odnesú si aj riady, potom sa môžu hrať. Kým sa však tento zvyk vytvára, mali by ste byť pri deťoch a uistiť sa, že to skutočne robia. Zvyk navyše vedie k tomu, že sa stáva automatickým, no občas, samozrejme, počítajte aj s rebéliou. So staršími deťmi sa dá dohodnúť na tom, ako by si úlohy v domácnosti predstavovali. Chcú mať stále rovnaké povinnosti, alebo sa im viac páči robiť raz to inokedy niečo iné? Kedy im upratovanie najviac vyhovuje? Tým, že budete brať do úvahy aj ich názory, budete plán aktivít vypracovávať spoločne, budú aj ochotnejšie spolupracovať.
Prispôsobte upratovanie deťom. Platí, že lepšie je rýchlejšie upratovanie ako niekoľko hodinový maratón. Najmä pri malých deťoch platí, aby ste neočakávali krásnu vyčistenú domácnosť, ale skôr priestor, v ktorom sa dá existovať. Najdôležitejšie je zbaviť sa prekážajúcich, zavadzajúcich vecí a odpadu. Vhod tiež príde minimalizmus, napríklad pri hračkách. Určite sa ľahšie odložia hračky na poličku alebo do skrinky, keď poličky a skrinky nie sú preplnené plyšovými mackami alebo autíčkami.
Všetky odporúčania však smerujú k tomu najzásadnejšiemu, spraviť z upratovania zábavu. Ak k domácim prácam pristupuje v dobrej nálade, odrazí sa to aj na deťoch. Môžete si zapnúť hudbu, nechať deťom na výber z čistiacich handier a prípravkov. Deťom sa môže páčiť vysávač, metla, fľaška s rozprašovačom. Pri prevliekaní posteľnej bielizne sa do nej môžu deti zavŕtať, skákať po posteli a podobne. Na záver, keď je všetko hotové, sa s nimi môžete zahrať, prípadne osláviť splnenie misie upratovania.
Aké domáce práce by mali deti zvládnuť:
- 2-3 ročné deti by mali vedieť odložiť svoje hračky, obliecť sa a rozdeliť príbory do príborníka
- 4-5 roční môžu dať jedlo domácim zvieratkám, ustať si posteľ a pomôcť odpratať riady po obede či večeri
- 6-7 roční dokážu utrieť stôl a kuchynskú linku, odložiť opratú bielizeň a povysávať
- 7-9 ročné deti môžu naplniť a vyložiť umývačku riadku, pomôcť pri príprave večere, prípadne si samy spraviť jesť
- 10-11 roční si vedia vymeniť obliečky, upratať kuchyňu a umyť kúpeľňu, pokosiť trávu
- Vyše 12 ročné deti môžu umyť auto, dať pozor na mladších súrodencov, pomôcť s nákupom v potravinách
