Články: Pre študentov
O projekte

 

Detská psychologička o vysvedčení: Je to výsledok práce dieťaťa, ale aj záujmu rodiča

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Psychologička Mgr. Ľubica Kövérová / Foto: Zuzana Gránska

Známky školákov sú uzatvorené a niektoré rodičov potešia, iné prekvapia a mnohé sklamú. Reakcia mamy a otca je najmä na posledné spomenuté zásadná, pretože ovplyvní motiváciu dieťaťa, jeho sebavedomie a pocit zodpovednosti za učenie. Ako získať potrebný nadhľad a s pokojom zvládnuť nepekné vysvedčenie, radí Mgr. Ľubica Kövérová, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

 

Stáva sa, že bývajú rodičia prekvapení zo zlých známok ako kedysi?

Každý rodič, ktorý komunikuje so svojím dieťaťom počas celého školského roka o jeho výsledkoch v škole a zároveň sleduje jeho známky z jednotlivých predmetov na stránke školy v internetovej žiackej knižke, by dnes už z vysvedčenia svojho dieťaťa nemal byť prekvapený.

 

Ako by sme sa mali na vysvedčenie dieťaťa pozerať, o čom vysvedčenie vypovedá?

Rodičia by mali brať vysvedčenie ako výsledok celoročnej práce ich dieťaťa v škole, ale zároveň i výsledok svojej práce. To znamená, ako sa zaujímali o dieťa počas celého školského roka, ako sa sním učili, pomáhali mu, podporovali ho, riešili problémy dieťaťa spolu s vyučujúcimi.

 

Ak dieťa prinesie aj zlé známky, mali by sme z toho vyvodiť nejaké dôsledky?

Dôležité je, aby si rodičia našli dostatok času a porozprávali sa s dieťaťom o všetkých známkach z jednotlivých predmetov, nielen o tých zlých. Rozhovor by mal prebiehať  pokojne, bez kriku, vyhrážok a emocionálneho vydierania (ako si nám to mohol urobiť, je nám z teba zle...), ale skôr by sa mal zamerať na možné riešenia.  Rodičia  by mali najskôr vyzdvihnúť pozitívne aspekty (dobré známky). Pri horších známkach (3, 4,) a mimoriadne zlých známkach (5) by mali poskytnúť útechu a dohodnúť sa s dieťaťom, že v budúcom školskom roku sa mu podarí so spoločnými silami rodičov získať na vysvedčení lepšie známky.  Nemali by sa vyhrážať dieťaťu, že za zlé známky mu zrušia letný tábor, nepôjde s nimi na dovolenku, bude sa musieť učiť celé prázdniny...  a pripomínať mu jeho nevydarené vysvedčenie. Pre dieťa je často dostatočným trestom už samotná zlá známka. Treba mu povedať, že mu dôverujú a veria mu, že budúci školský rok budú známky na vysvedčení lepšie a oni mu v tom pomôžu.

 

Kde robíme ako rodičia najčastejšie v rozhovoroch o známkach chybu?

Porovnávame známky dieťaťa zo známkami súrodencov. Každé dieťa je iné. To, že jednému ide dobre matematika neznamená, že v nej bude dobré aj druhé dieťa. Pripomienky typu: „Aký je ten tvoj súrodenec na rozdiel od teba múdry, šikovný...,“ upevňujú u dieťaťa pocit menejcennosti. Kritika zlých známok môže u dieťaťa spôsobiť, že sa začne považovať za neschopné, bez akýchkoľvek dobrých vlastností, bojí sa prejaviť svoj názor, uzatvára sa a prestáva komunikovať.

 

Ako reagovať, keď sa dieťa kvôli zlému vysvedčeniu bojí ísť domov?

Rodičia by mali dopredu povedať dieťaťu, že ak prinesie na vysvedčenie horšie a zlé známky nebudú mu nadávať a to, čo mu sľúbia, aj dodržia. Treba si uvedomiť, že takéto dieťa sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, vie že známky na vysvedčení nezmení. Vysvedčenie prinesie domov, kde ho čakajú nadávky, tresty, zákazy. Dôležité je, aby dieťa v takejto situácii malo oporu niekoho blízkeho - rodiča, priateľa, súrodenca, starých rodičov. Ak sa tak nestane, dieťa nevidí riešenie tejto situácie a jediným únikom, ktorý vidí, je odchod z domu, v tých najhorších prípadoch únik zo života.

 

Niektorí odborníci tvrdia, že dobré známky neznamenajú aj dobrú budúcnosť. Aký je váš názor?

Treba si uvedomiť, že existujú dva typy žiakov podľa svojho zamerania. Prví sú zameraní na výkon, chcú mať dobré známky, samé jednotky. Druhým typom sú tí, ktorí nevenujú takú veľkú pozornosť výkonu, teda známkam. Nemusia mať vždy dobré známky. Tento typ žiakov má schopnosti, ktoré sa nedajú oznámkovať, no napriek tomu môžu byť v živote veľmi úspešní, napríklad vedia riadiť tím spolužiakov, organizovať školské aktivity, byť empatickí, ochotní druhým pomôcť. Dôležité je všímať si nielen kognitívne, ale aj osobnostné vlastnosti dieťaťa. Či v dieťati vidíme ochotu sa učiť, slušne sa správať, rešpektovať hranice.

 

Ako primerane odmeniť dieťa za dobré vysvedčenie?

Je správne oceniť snahu dieťaťa za prácu počas celého školského roka. U detí mladšieho a staršieho školského veku (I. a II. stupeň ZŠ) je dobrou odmenou spoločný program s rodinou, napríklad cukráreň, obed, kino, ZOO, výlet... Pri týchto rodinných aktivitách môžeme dať dieťaťu možnosť, aby sa zapojilo do výberu spoločného programu (výber filmu, jedla, výletu...). Pri kúpe knihy je dobré, ak rodič zoberie dieťa do kníhkupectva a nechá ho, aby si samé vybralo knihu, ktorú by si rado prečítalo cez prázdniny. Dobrou odmenou môže byť  aj spoločný výber letného tábora.

Pre starších študentov môže byť dobrým darčekom napríklad vstupenka na letný koncert v rámci hudobných festivalov alebo divadelné predstavenie v rámci kultúrneho leta.

 

Je potrebné, aby sa deti aj cez prázdniny učili, aby za dva mesiace prázdnin nevypadli z rytmu a „neohlúpli“?

Mnohí rodičia detí, ktorým nedopadlo koncoročné vysvedčenie podľa ich predstáv, „nútia“ k učeniu deti aj cez prázdniny.

Na prvom mieste by však mal byť dopriaty deťom čas na odpočinok. Mali by relaxovať, užiť si zábavu, mať dostatok spánku. Prázdniny majú slúžiť na získavanie nových zručností, zážitkov, spoznávanie nových miest, štátov. Deti by sa mali venovať činnostiam, ktoré majú rady, stretávať sa s kamarátmi. Dôležitý je i čas strávený s rodinou.

 

Neučiť sa teda s deťmi v lete vôbec?

Ak by mali byť deti motivované k učeniu cez prázdniny (hlavne  na l. stupni ZŠ, aby nezabudli písať a zdokonalili sa v čítaní) malo by to prebiehať hravou formou napr. písaním pohľadníc z dovolenky pre starých rodičov, písaním listov z letného tábora pre rodičov, písaním denníka z prázdnin,  čítaním obľúbených kníh.

 

A čo také deti, ktoré čakajú v lete opravné skúšky?

Aj deti, ktoré majú cez prázdniny reparáty, majú nárok na oddych a relax. V druhej polovici prázdnin im treba urobiť pracovný program, aby sa na reparát mohli dobre pripraviť. Vhodné by bolo zabezpečiť dieťaťu aj doučovanie. Dieťa by sa malo učiť systematicky dve, tri hodiny každý deň a zvyšok relaxovať. Ostatné deti si majú naplno oddýchnuť a užiť si prázdniny do posledného dňa.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Rozhovory, Známky
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.