http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Je Hejného metóda riešením na problémy s matematikou?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Hejného metóda v Česku už dlhodobo čelí kritike viacerých skupín. Politici i matematici žiadajú relevantné prieskumy jej úspešnosti. / Foto: Shutterstock

Hejného metóda mala byť odpoveďou na to, ako zvýšiť popularitu matematiky u žiakov. Z alternatívnej cesty sa plošne rozširuje a hlasy, ktoré o jej správnosti pochybujú, začínajú v Česku silnieť.

 

Hejného metóda už dlhšie víri hladinu diskusií o budúcnosti výučby matematiky. Napriek tomu, že vznikla v 80. rokoch minulého storočia a jej autorom je slovenský profesor matematiky Milan Hejný, popularitu si získala pred viac ako desiatimi rokmi najmä v susedných Čechách, kde prekročila tieň alternatívneho vzdelávania a dnes sa z nej stala bežná súčasť výučby na mnohých školách. Podľa údajov Českej školskej inšpekcie sa zo 4 100 základných škôl matematika vyučuje na vyše 750. Plány sú naďalej expanzívne, v Čechách sa pripravuje séria učebníc, ktorá pokryje potreby od prvej triedy až po strednú školu a zároveň sa pracuje na podpore vzdelávania učiteľov. U nás sa začalo so systematickým zavádzaním Hejného metódy do škôl v roku 2013. Podľa Petra Haláka z neziskovej organizácie Indícia, ktorá učiteľov túto metódu školí, máme v súčasnosti vyškolených viac ako 700 učiteľov a zhruba 5 000 žiakov sa touto metódou učí. Celkovo ide o viac ako 100 slovenských škôl.

 

Lesk a bieda Hejného metódy

Čím viac rastie jej popularita, tým viac sa spoločnosť polarizuje a vytvárajú sa dva tábory. Na jednej strane prívrženci tejto metódy zdôrazňujú klesajúcu popularitu matematiky, narastajúcu frustráciu a nezáujem detí a slabé výsledky v medzinárodných porovnaniach. Hovoria o tom, že táto nelichotivá situácia je výsledkom tzv. klasickej výučby matematiky, spočívajúcej v bifľovaní násobilky a postupov, bez akéhokoľvek zapojenia logického myslenia.

 

Kritici, najmä z Jednoty českých matematikov a fyzikov, naopak, spochybňujú Hejného metódy a spôsob výučby. Hovoria, že deti kvôli nej v matematike i iných predmetoch zaostávajú, že je menej účinná v porovnaní s klasickou metódou výučby a že štát podporuje niečo, o čom nemá jasné dáta a analýzy dopadu. Pretože nie je jasné, nakoľko je táto metóda efektívna, obávajú sa, že prispieva k znižovaniu úrovne znalostí detí v matematike.

Horúca diskusia sa dostala v Čechách až na pôdu parlamentu, kde jeden z najväčších kritikov, šéf školského výboru, Václav Klaus mladší povedal: „Keďže sa Hejného metóda nasadzuje takmer plošne, mali by sme vedieť, aký má dopad na znalosti žiakov. Také údaje však štát nemá. Ak budú vzdelávacie výsledky žiakov pripravovaných podľa Hejného metódy horšie, malo by ministerstvo konať.“

 

Doterajšie testovania Českej školskej inšpekcie preukázali, že deti, ktoré sa učili matematiku Hejného metódou mali porovnateľné výsledky s rovesníkmi, ktorí mali klasickú výučbu. O tri percentá boli na tom lepšie žiaci, ktorých učitelia zdôrazňovali budovanie lepšieho vzťahu detí k matematike. Najhoršie dopadli tie deti, kde si učitelia dali jediný cieľ - prebrať všetko učivo podľa rámcových vzdelávacích programov.

Porovnávacie testy piatakov Kalibro z roku 2018 priniesli v prospech Hejného metódy lepšie výsledky. Navyše ukázali, že žiaci, ktorí sa učili Hejného metódou nemali lepšie výsledky iba v matematike, ale aj v iných predmetoch. Václav Klaus mladší je však presvedčený, že tieto testy nie sú dostatočne relevantné.

 

Foto: Bigstock

 

Peter Halák dopĺňa, že najstarší žiaci, ktorí boli od prvého ročníka učení touto metódou v SR sú ešte len v piatom ročníku základných škôl. Myslí si, že je to krátka doba na to, aby sa realizoval relevantný výskum. Taktiež štatistika výsledkov žiakov v testovaniach je irelevantná, nakoľko vzorka žiakov je zatiaľ príliš malá. „Treba ale zdôrazniť, že cieľom vzdelávania nie sú výsledky testovaní. Výsledky tejto metódy bude možné overiť výskumom, keď sa súčasní žiaci dostanú do veku 30 až 40-ročných dospelých jedincov a budú schopní vytvárať slušnú aktívnu spoločnosť,“ dopĺňa Halák.

 

Aj rodičia majú rôzne názory. Tí, ktorým Hejného metóda prekáža tvrdia, že výučba je nezrozumiteľná, nemôžu si podľa nej precvičovať učenie doma s deťmi a cítia potrebu deti doučovať klasickú matematiku.

 

Podľa zástancov je najdôležitejšie to, že atypický hravý prístup je pre deti vhodnejší a podporuje ich pozitívny vzťah k matematike. Navyše, špecifikom metódy je, že nerozvíja len matematické myslenie, ale rozvíja aj širšie kompetencie žiakov. „Môžeme hovoriť o komunikačných zručnostiach, argumentačných zručnostiach ako aj ďalších „soft skills“, ktoré sú vďaka tejto metóde učitelia schopní u detí rozvíjať,“ vysvetľuje Halák.

„Mali by sme si položiť základnú otázku, čo je vlastne cieľom vyučovania matematiky. Pripraviť v školách akademikov, ktorí sa budú venovať matematike alebo naučiť deti rozmýšľať a riešiť problémy? Všetky tieto ciele majú svoje opodstatnenie. A my sme presvedčení, že Hejného metóda svojou podstatou podporuje rozvoj logického myslenia, učí deti rozmýšľať, riešiť problémy, vyjadrovať sa, formulovať názor, argumentovať, schopnosť počúvať, prijímať kompromisy, pracovať v tíme. To že v prvých ročníkoch sa matematika učí hravou formou práve prináša ovocie v tom, že keď deti prídu k zložitejším problémom na druhom stupni, tak im oveľa lepšie rozumejú, chápu aj podstatu problémov a majú väčšie porozumenie matematike ako takej. Deti dokážu riešiť aj náročné úlohy, ktoré ich rovesníci bežne nezvládajú. Navyše, zatiaľ žiadny žiak učený Hejného metódou neprišiel na vysokú školu. Takže nikto nemôže tvrdiť, že študenti vysokých škôl kvôli Hejného metóde nevedia matematiku. A práve naopak, ak dnes niekto tvrdí že vysokoškoláci nevedia matematiku, tak tým len potvrdzujú, že doterajšie metódy učenia matematiky nie sú dostatočne vyhovujúce a treba hľadať nové metódy a prístupy k vyučovaniu,“ dopĺňa Peter Halák z Indície.

 

Kde je teda pravda? Zmierlivý tón v tejto horúcej diskusii zvolil šéf Slovenskej matematickej spoločnosti profesor Karol Mikula, ktorý v rozhovore pre Pravdu o Hejného metóde povedal: „Každý spôsob, ako ľudí naučiť matematiku a porozumieť jej, je dobrý a žiadaný. Otázka je, či toto je hlavná cesta alebo skôr alternatívny prístup, ktorý vôbec nemusí vyhovovať každému,“ hovorí profesor Karol Mikula.

 

Rastúci biznis?

Odporcovia tiež upozorňujú, že na tejto metóde sa postavil celkom slušne fungujúci obchod spoločnosti H-mat. Tá má najväčšiu časť príjmov vďaka seminárom a workshopom, kde sa učitelia s metódou zoznamujú. Za štvorhodinovú výučbu zaplatia záujemcovia v Česku vyše 800 korún (30 eur). Na semináre môžu chodiť i rodičia, pre ktorých sú kurzy väčšinou bezplatné.

V minulom roku takto vyškolili vyše 3000 pedagógov. Riaditeľ H-mat má však zaujímavé plány aj do budúcnosti. Doposiaľ zasiahli, podľa jeho slov, 82 tisíc detí a každý rok chcú pridávať učebnice pre ďalšie ročníky tak, aby v roku 2023 mali pokrytý prvý aj druhý stupeň. Potom začnú celý proces odznova, pretože po niekoľkých rokoch sa musia učebnice aktualizovať. Strategické úvahy sa navyše týkajú aj rozvoja Hejného metódy na stredných školách.

 

Riešenie? Kvalitní učitelia!

Pokiaľ ide o zlepšovanie vzťahu detí k matematike a alternatívne metódy nemajú negatívne dopady na výsledky detí, nie je dôvod vytláčať ich z pôdy škôl. Je však zrejmé, že úspešné pochopenie princípov matematiky a zvýšenie jej obľúbenosti medzi žiakmi nevyriešia len nové alternatívne prístupy a pedagogické postupy. Väčšina odbornej verejnosti sa zhodne na tom, že je potrebné začať v prvom rade od učiteľov. Hejného metóda s veľkou pravdepodobnosťou neublíži, ale ani nespasí celé školstvo. Kvalitná výučba stojí a padá na tvorivom učiteľovi a otvorenom žiakovi. A to bez ohľadu na to, či učí klasickú alebo alternatívnu matematiku.

Školstvo by sa malo v rámci svojej reformy zamerať najmä na prípravu budúcich pedagógov. Podľa popredného českého matematika Vlastimila Drába by bolo zmysluplné, aby pedagógovia študovali na malom počte vysoko kvalitných univerzít a tí, ktorí by štúdium úspešne ukončili, by mali dvojnásobný plat. Pre server idnes.cz ešte dodal: „V Singapúre je to napríklad vrstvička najschopnejších a najžiadanejších študentov, ktorí dostanú právo študovať učiteľstvo.“ Táto krajina zároveň patrí k tým, čo dosahujú v medzinárodných testovaniach najlepšie výsledky. Preto je, podľa neho, nevyhnutné zmeniť výchovu učiteľov, postaviť ju na pevné základy, vyžadovať od nich väčšiu kvalitu, ale zároveň ich spoločensky uznať a kvalitne ich odmeniť. Ako uviedol pre Českú televíziu, kvôli nedostatočnej prestíži učiteľského povolania a nevyhovejúcemu finančnému ohodnoteniu učiteľov sa na pedagogické fakulty dnes hlásia slabší maturanti, čo sa premieta aj do spôsobu, akým pristupujú k výkonu svojho povolania.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Matematika, Hejného metóda
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.