Rodičovský konflikt vnímajú už pol ročné bábätká, negatívne ovplyvňuje vývoj detského mozgu a spôsobuje množstvo zdravotných komplikácií.
Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov. Od útleho detstva až do pubertálneho veku im pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývoj mozgu, spánkový režim, sú ohrozené úzkosťami, depresiami, poruchami správania.
Problém nie je len hádka, ale atmosféra
Hoci vedci zistili, že reakcie detí na problémy rodičov závisia od ich genetického vybavenia, zásadnú rolu zohráva aj domáce prostredie a to bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie a či deti sú ich biologickými potomkami alebo nie.
Jeden z najhorších je prípad, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, seba poškodzovanie. Deti sa často cítia izolované a osamelé, čo má za následok neschopnosť budovať a udržať vzťahy.
Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí.
Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Štúdia z Yorkskej univerzity preukázala, že ak sú deti svedkami domácich hádok pred, počas i po rozvode, sú ohrozené až o 30 % vyšším rizikom, že sa u nich objavia poruchy správania, v porovnaní s deťmi z rodín, kde nie je atmosféra tak vyostrená.
Samozrejme, najťažšia forma je domáce násilie, ktorého môžu byť deti svedkami a ktoré má obzvlášť zničujúce následky na zdravie detí.
Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu. Je to nestály cyklus, ktorý je potrebné ukončiť nielen pre zdravie dnešných detí, ale aj tých budúcich.
Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Kým dievčatám hrozia emocionálne problémy, u chlapcov ide najmä o problémy so správaním.
Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec – dieťa, než na vzťah matka – dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy. Matka, na druhej strane, dokáže lepšie deti odizolovať zo situácie a tým ich chrániť pred negatívnym dopadom.
Ako riešiť rodičovskú hádku
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia. Preto by sme sa mali zamerať na to, ako deti interpretujú a do akej miery rozumejú tomu, čo sa doma odohráva.
Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov. Práve tá má z krátkodobého hľadiska pozitívny dopad a navyše dokáže deťom ponúknuť možnosti na to, aby si dokázali v budúcnosti vybudovať zdravé a pevné vzťahy s ostatnými.
Dnešný systém má ďaleko od dokonalosti a úrady oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič – dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa. Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby sme deti a mladých ľudí čo najskôr učili rôzne spôsoby zvládania a riešenia konfliktov, pripravíme ich tak lepšie na budúci život.
Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky. Navyše, môžete im povedať: „Pohádali sme sa, hnevali sme sa na seba, ale teraz sme sa o tom porozprávali a všetko je v poriadku“.
Tipy na riešenie rodičovských konfliktov
- Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké ...“
- Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, ...“
- Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
- Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
- Hovorte láskavým tónom. Nesúhlas, sklamanie, podráždenie, to všetko sa dá zvládnuť efektívnejšie, ak ste k sebe milí.
