Články: Pre študentov
O projekte

 

Keď má mama depresiu, rodinu dokáže udržať otec

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Pexels
Depresia matky dokáže negatívne ovplyvniť dieťa i rodinu, ak v nej nie je citlivý otec, ktorý ju nahradí. / Foto: Pexels

Vedci dokázali, že pretrvávajúca depresia matiek počas prvých šiestich rokov od narodenia dieťaťa môže negatívne poznačiť fungovanie rodiny, neplatí to však v prípade, ak jej rolu dokáže zastať otec.


Popôrodný smútok alebo závažnejšia forma, popôrodná depresia, nie je žiadnou novinkou, ani zriedkavým javom. Istú skúsenosť s týmto negatívnym pocitom majú dokonca dve z troch rodičiek. Nefungovanie matky z citového a emocionálneho hľadiska má zásadný dopad na dieťa i celú rodinu. Vedci však zistili, že kľúčovú úlohu v takomto nastavení zohráva otec. Na základe svojich zistení vedci preto odporúčajú, aby sa odborná obec venovala otcom už od skorého začiatku, aby im dodala podporu, pomohla s výchovou a rodičovstvom v citlivom období detského vývoja, informovala o špecifických potrebách detí v rôznom veku a tlmočila nenahraditeľnú úlohu, ktorú otcovia zohrávajú v životoch svojich detí. Konkrétne odporúčania sa týkajú napríklad videí o tom, ako otcovia pristupujú k deťom v rôznych situáciách.

 

Podrobná štúdia rodín inovatívnym spôsobom

Do štúdie sa zapojilo 1 983 žien hneď po pôrode. Ženy v prvej skupine trpeli šesť mesiacov od pôrodu ťažšou formou depresie, ženy v druhej zase naopak, len ľahšou formou. Matky sa zúčastnili výskumu opätovne po deviatich mesiacoch a niektoré z nich vedci osobne navštevovali. Návštevy domácnosti vedci realizovali aj o vyše päť mesiacov neskôr. Vtedy v štúdii pokračovalo už len 156 rodín.

Všetky rodiny, ktoré sa do monitorovania zapojili boli vzdelané a finančne zabezpečené, rodičia boli fyzicky zdraví, netrpeli úzkostnými stavmi, žili spolu a otcom nebola diagnostikovaná depresia. Matkám sa robili testy mentálnej kondície počas prvého roka a opätovne v šiestom roku života dieťaťa. V šiestom roku vedci navštevovali domácnosti účastníckych rodín, ktoré trvali približne štyri hodiny. Počas tejto doby boli doma obaja rodičia a vedci sa zamerali na interakciu matka – dieťa, otec – dieťa a trojice dohromady. Sledovali päť veličín. Rodičovskú citlivosť, teda ako berú rodičia dieťa na vedomie, ako ho vnímajú, dívajú sa neho, rozprávajú s ním, podporujú ho, dotýkajú sa ho a podobne. Rodičovské zásahy, ako napríklad násilie, nátlak na dieťa, kritizovanie, zvýšenie hlasu. Sociálne prepojenie s dieťaťom, napríklad kreatívnu hru, pozornosť, náklonnosť, prejavy lásky. Ďalej to bola interakcia v rámci celej rodiny, spolupráca/súťaživosť, vyhýbanie sa/angažovanosť, autonómia/závislosť, dívanie sa na seba, symbolická hra. Poslednou sledovanou veličinou bola rodinná súdržnosť, teda teplo/angažovanosť/prirodzenosť/tlak verzus voľnosť/prerušovanie/disharmónia/rodičovské inštruovanie.

Vyhodnotenia štúdie priniesli dva zásadné závery. Prvým bolo, že ak matky nepretržite trpeli počas prvých šiestich rokov depresiami, ovplyvnili tak nielen svoju rodičovskú senzitivitu, ale aj tú otcovu. Podobné výsledky priniesol aj predchádzajúci výskum, ktorý dokázal vzájomný vplyv vzťahu matka – dieťa, otec – dieťa. Zdá sa, že je veľmi náročné pre otca zvládať svoju rodičovskú rolu a zároveň sa vyrovnávať s depresiou svojej partnerky. Navyše, otec môže preberať do určitej miery od matky isté vzory správania voči dieťaťu, čo môže ovplyvňovať jeho vlastné rodičovské nastavenie. Druhým záverom bolo, že chronická depresia matky ovplyvňovala fungovanie rodiny, ktoré bolo menej harmonické, členovia horšie spolupracovali a nemali dostatočnú autonómiu – ale len v prípade, keď otec nebol dostatočne citlivý a prikláňal sa k tvrdšiemu rodičovskému režimu. V prípade, že otcovia boli dostatočne citliví a vnímaví k potrebám dieťaťa, depresia matiek neovplyvňovala harmóniu rodiny v negatívnom zmysle.

 

Sledovanie správania pomocou videí

Vedci v rámci uvedenej štúdie spravili dve veci inak, než sa robili v dovtedajších štúdiách o materskej depresii. Po prvé sa sami zamerali na temperament dieťaťa a nepýtali sa matiek, aby ho opísali ony. Interakciu matky s dieťaťom vedci natáčali a následne ju nechali hodnotiť skúsenými profesionálmi. Výsledky rozčlenili do mnohých výstupov, sledovali napríklad smútok/radosť, zvedavosť/nezáujem, aktivitu/pasivitu a podobne. Po druhé, svoje pozorovania niekoľko krát zopakovali, rodiny navštívili v ôsmich, pätnástich a tridsiatich mesiacoch dieťaťa, teda po dobu dlhšiu, než boli dovtedajšie štúdie. Citlivosť materinskej výchovy sledovali vďaka natočenému video materiálu, fungovanie rodiny videli počas spoločného jedla, keď malo dieťa 15 mesiacov. Stolovanie sa hodnotilo v kontexte vyjasnenia rolí, efektivity komunikácie a interakcie medzi jednotlivými členmi rodiny.

Deti, ktorých mamy trpeli popôrodnými depresiami, vedci hodnotili ako náročné, ale len v tom prípade, ak senzitivita matky bola príliš nízka, alebo ak rodina nefungovala. V prípade, že tieto dva faktory neplatili, materinská citlivosť a dobré fungovanie rodiny vďaka otcovmu prístupu dokázalo ochrániť dieťa pred negatívnym dopadom matkinej depresie.

 

Prístup otca môže byť rozhodujúcim činiteľom

Vedci vo svojich záveroch zdôrazňujú, že kľúčové je fungovanie celej rodiny, nie iba vzťah matka – dieťa. Rodina predstavuje najpevnejšiu jednotku, ktorá podporuje kognitívny a sociálno-emocionálny rozvoj dieťaťa, prenáša na neho hodnoty, uľahčuje mu adaptáciu v spoločnosti, vďaka tomu, že ho prizýva k vytváraniu každodenných vzťahov medzi jej členmi.

Výskumy už dávnejšie ukázali, že súdržná, láskavá a harmonická rodina, v ktorej majú členovia potrebnú individuálnu autonómiu a menej nadmieru prísnych a nemenných pravidiel, prináša celý rad pozitívnych výsledkov detí, vrátane sociálnej kompetencie, pozitívneho sociálneho vyjadrenia a zníženia stresu. Preto odporúčajú vytvorenie vhodných podporných programov pre rodiny s mamami trpiacimi depresiou. V niektorých prípadoch sa síce mamy nemôžu na nich zúčastňovať, ale aj v takýchto situáciách je dôležité, aby sa iní členovia rodiny stali zdrojom sily a dokázali vo svojej pozícii vytrvať. Väčšina doterajších prístupov sa totiž zameriava na duálny vzťah matka – dieťa, čo nemusí byť najefektívnejší spôsob ako mamám a rodinám pomôcť vyrovnať sa s depresiou.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum, Depresie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.