Sú žiaci, ktorí v škole nijak nevynikali. Keď však vyrástli, stali sa z nich úspešní dospelí. Ako je to možné a akú úlohu v tom môže zohrať škola?
Určite si spomínate na spolužiaka, ktorému to v triede veľmi nešlo. Začalo to tým, že si zabudol domácu úlohu, dostal prvú päťku, potom druhú, pochytil sa s niekým cez prestávku, prišla poznámka, znížená známka zo správania a už sa to s ním viezlo. Alebo to bol iný prípad a váš spolužiak bol samotár, prípadne bolo všetko fajn, len sa dal dohromady v nesprávny čas s nevhodnými ľuďmi. Mnohí ľudia z vášho okolia nad ním zlomili palicu a veštili mu čiernu budúcnosť. Vyšli ste zo školských lavíc a každý išiel svojou cestou. Zrazu sa však niečo stalo a z trojkára či štvorkára sa stal úspešný mladý človek, ktorého dnes mnohí obdivujú. Ako sa mu to podarilo?
Úspech nie je len pre vyvolených
Životy nás všetkých sa menia každú chvíľu, v reakcii na ťažko predvídateľné okolnosti a zážitky. Preto sa nedá predpovedať deťom na základnej škole, ako sa ich život bude vyvíjať, kým budú, až vyrastú a aký život budú viesť. Učitelia majú v rukách obrovskú možnosť pomôcť deťom prežiť zásadné okamihy práve v ich prítomnosti. Pretože na základe určitého zážitku v škole sa po mnohých rokoch môže ukázať, že práve ten daný moment bol pre dieťa tak zásadný, že posunul jeho život na správnu koľaj. Niektorí učitelia skutočne vnímajú svoju rolu komplexne a venujú čas a pozornosť úspechom detí, nech sú akokoľvek čiastkové. Iní umožnia žiakom venovať sa veciam, ktoré ich bavia alebo im vedia pripraviť program doučovania. Ak učiteľ chce, dokáže nájsť spôsob, ako umožniť každému žiakovi zažiariť.
Existuje viacero možností, ako sa vyrovnať s nepriazňou osudu a nájsť recept na úspech. Jedna z najdôležitejších schopností je nájsť iný pohľad na ťažkosti a problémy, ktorým čelíme. Ide o to, aký význam pripisujeme neúspechu, môžeme ho vnímať ako príležitosť, ktorá nás posilní a dodá nám odvahy alebo ako zlyhanie, ktoré nás zanechá bezmocných, bez akejkoľvek nádeje. Nie je to však len o tom, čo si povieme, ale aj o tom, ako na nás reaguje okolie. Platí to najmä v prípade detí, kde ťažko určiť príčinu ich správania. Môžeme ju len predpokladať a reagovať na ňu, čo však môže viesť k nedorozumeniam a neželaným intervenciám.
Učitelia majú veľkú príležitosť ukázať deťom mnoho možností ako uspieť. Niektoré spôsoby sa týkajú reakcií na okolie, niektoré vlastného vnútorného sveta, prípadne kombinácia oboch.
Učiteľ hrá kľúčovú rolu
Jedna zo základných ľudských potrieb je pocit, že niekam patríme a prispievame k niečomu dôležitému. Problém je, že deti, ktorým sa v škole veľmi nedarí, nemajú naplnené práve tieto potreby. Mark Katz, vo svojej knihe Children Who Fail at School But Succeed at Life, tvrdí, že toto môže učiteľ využiť a zadať týmto deťom úlohy, ktoré vyžadujú zodpovednosť a dodajú im pocit dôležitosti. Ak má niekto silné umelecké cítenie, môže sa postarať o výzdobu triedy, ak niekto rád rozpráva, môže sa stať hlasom žiakov v triede, ak niekto nedokáže obsedieť, môže chodiť pre pomôcky do kabinetu. Pomoc žiakom by však mala byť volená citlivo. Možno si spomeniete, keď vám v detstve chceli dospelí pomôcť, no ich úmysel vôbec nedopadol tak pozitívne, ako očakávali. Môže sa totiž stať, že nevhodne zvolenou pomocou len zvýrazníme nedostatky dieťaťa a zahanbíme ho. Výsledkom je, že deti nebudú chcieť, aby sme im pomáhali. Najvhodnejšia stratégia je ponúknuť dieťaťu podporu, ale zdvihnúť latku do takej výšky, aby sa museli snažiť, zdolať ju. Inšpiráciou môže byť program WhyTry, ktorý prebieha na amerických školách a ponúka výber rôznych aktivít, v rámci ktorých sa deti dokážu pozrieť na problémy z rôznych uhlov pohľadu a zdolať výzvy nielen v školskom, ale aj osobnom živote.
Aj tu platí, že dobrý učiteľ by nemal brať chyby ako zlyhanie, ale ako príležitosť niečo deti naučiť. Iste, je to náročné, pretože vyrastáme a žijeme v kultúre, kde sa na chyby díva s odmietnutím. Vedci však už dlhšie upozorňujú na to, že ak chválime deti za ich snahu, nie konečný výsledok, ich mozog je otvorený mnohým možnostiam na zlepšovanie sa. Chyby by preto pedagóg nemal len zaznávať, naopak mohol by ich nielen povoliť, ale dokonca v triede podporovať. Niektorí učitelia dokonca oceňujú, ak sa žiaci podelia o svoje ťažkosti, pretože takto sa deti dozvedajú, že pre každého sú niektoré veci náročné a byť múdrym nie je žiadna danosť len pre vyvolených. Navyše deti zisťujú, že mozog sa stále rozvíja, trénuje pamäť a učí nové veci.
Ďalší krok, ktorý môžete v triede vyskúšať, je nájsť talent u každého dieťaťa. Zistite preto, čo deti baví, o čo sa zaujímajú, pretože takto môžete odhaliť ich kvality, ktoré by ste si inak nevšimli. Poslúži vám známa teória inteligencie od Howarda Gardnera o rôznych typoch inteligencie – prírodnej, hudobnej, vizuálno – priestorovej, duchovnej, interpersonálnej, telesno – pohybovej, intrapersonálnej, jazykovej, a logicko – matematickej. V školách sa žiaľ, väčšinou sústreďujeme na posledné dve. Lenže deti môžu mať nadanie aj v úplne iných oblastiach, preto by ste ich mali odhaliť a podporiť ich rozvoj, aby deti dokázali využiť svoje danosti nielen na pôde školy, ale aj mimo nej.
Škola nie je len akademická pôda, je aj školou života
Deti, ktorým sa v škole nedarí, ale uspejú v živote, nás môžu veľa naučiť. Nejde totiž o to, aby sme sa sústredili na silné stránky šikovných školákov a pomohli tým, ktorým sa nedarí, aby sa priblížili premiantom triedy. Ide skôr o to, oceniť tých, ktorí počas detstva siahli na dno svojich schopností, prekonali svoje možnosti a vedú úspešný a produktívny život.
