Väčšina rodičov chce, aby ich deti dosiahli v živote úspech. Vedci však dokazujú, že príliš prísna výchova sa im môže vypomstiť. Deti veľmi tvrdých rodičov totiž hľadajú uznanie u rovesníkov, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na ich výkon v škole.
Vraví sa, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Zdá sa, že to platí i vtedy, ak rodičia chcú mať doma úspešných študentov a spôsob, ako to dosiahnuť si zvolili autoritatívnu, prísnu výchovu. Niektorí rodičia sú totiž presvedčení o tom, že len ak budú prísni a tvrdí na svoje deti, dokážu ich „udržať na uzde“. Svoju autoritu budujú tak, že v deťoch vyvolávajú strach, pri výchove využívajú fyzické i psychické tresty. Očakávajú, že takto prinútia deti poctivo si plniť svoje školské povinnosti. Vedci však dokázali, že to takto nefunguje.
Každá akcia vyvolá reakciu
Štúdia prebiehala počas deviatich rokov a zapojilo sa do nej 1 482 mladých ľudí. Jej výsledky preukázali súvislosť medzi tvrdým výchovným štýlom vo veku 12 rokov a neúspechom v akademickej rovine. Hoci podobné zistenia vedci už publikovali v minulosti, tento výskum sa navyše zameral na to, ako toto prepojenie vzniká.
V rámci štúdie sa vedci žiakov pýtali na spätnú väzbu týkajúcu sa verbálnych alebo fyzických útokov rodičov, interakciu s rovesníkmi, či sa pobili alebo mali sexuálny styk a ako veľmi im záležalo na skupinke, do ktorej patrili. Na konci štúdie sa odborníci zaujímali o najvyšší dosiahnutý školský úspech. Autori štúdie brali do úvahy aj faktory, ktoré majú vplyv na akademický úspech, ako napríklad socioekonomický status, štandardizované testy, známkový priemer.
Vedci zistili, že dvanásťročné deti, ktoré označili prístup svojich rodičov za tvrdý, pretože ich napríklad fyzicky trestali, o dva roky neskôr, vo veku 14 rokov, uprednostňovali svojich rovesníkov a ich požiadavky. Pravidlá rodičov nebrali do úvahy. Deti tvrdili, že ich kamaráti sú pre ne oveľa dôležitejší než akákoľvek zodpovednosť, vrátane rešpektovania hraníc, ktoré im stanovili rodičia alebo študijných povinností.
Následne 14-roční tínedžeri, pre ktorých bola dôležitá ich partia, zase vo veku 17 rokov páchali viac priestupkov. Chlapci sa napríklad zapájali do násilných činov a lúpeží, dievčatá do sexuálnych aktivít. S tým súviseli nevýrazné akademické výsledky vo veku 21 rokov.
Toto správanie súviselo so slabými študijnými výsledkami, pretože deti nedokázali dokončiť školu, bez ohľadu na to, či boli šikovné alebo aké vzdelanie dosiahli ich rodičia. Ak rodičia, ako primárne osobnosti, nedokážu uspokojiť potreby svojich detí, na ich miesto nastupujú rovesníci. Tí však môžu naviesť deti na nesprávnu cestu, vyúsťujúcu do agresivity alebo sexuálneho správania, na úkor dlhodobých cieľov, ako napríklad vzdelanie.
Rochelle F. Hentges, autorka štúdie povedala, že prísna výchova vyvoláva postupnosť procesov, ktoré majú spoločnú črtu – sústreďujú sa na okamžitý moment, na úkor dlhodobejšieho cieľa v akademickej oblasti. „Naša štúdia je prvá, ktorá odhaľuje správanie detí v kontexte vplyvu tvrdej rodičovskej výchovy a jej dopadu na štúdium, na ich sexuálne vzťahy a delikvenciu,“ vysvetlila R. Hentges. Štúdia netvrdí, že každé dieťa, na ktoré rodičia kričia alebo ho bijú nutne skončí s neukončeným vzdelaním, pretože dôsledok nie je to isté ako príčina. Zistenia však dokresľujú obraz, ako príliš tvrdí rodičia zásadne ovplyvňujú rozhodnutia svojich detí.
Prísni rodičia strácajú nad deťmi vplyv
Vedci vysvetlili ako tento životný cyklus vzniká a navzájom na seba nadväzuje. Deti, ktorých rodičia sú pri výchove skutočne tvrdí, reagujú tak, že vyhľadávajú útechu a uznanie u svojich kamarátov v partii a vzďaľujú sa od svojich rodičov. Dievčatá v puberte, ktoré zaujíma viac vlastná popularita medzi rovesníkmi, častejšie nadväzujú sexuálne vzťahy. U chlapcov sa zase riskantné a agresívne správanie vníma ako znak odvahy a mužnosti. Toto správanie mladistvých vedie k poklesu záujmu o štúdium, najmä ak sú vylúčení zo školy, prípadne ak dievčatá nechcene otehotnejú.
Vedci vravia, že tieto výsledky dokazujú evolučnú teóriu, ktorá popisuje ako nepriaznivé podmienky nedokážu zachovať istotu prežitia, takže deti, ktoré v nich vyrastajú sa automaticky sústreďujú na okamžitú a rýchlo dosiahnuteľnú odmenu, nie na dlhodobý cieľ.
Odborníci hovoria, že príliš prísni rodičia vytvárajú náročné a tvrdé prostredie, pod vplyvom ktorého deti vyhľadávajú uznanie u seberovných, čo vzápätí vedie k neželanému správaniu. Nazývajú to rýchlou stratégiou, ktorej cieľom je dosiahnuť krátkodobý výsledok - okamžité ocenenie, na úkor dlhodobejšieho cieľa – akademického úspechu. Táto stratégia však nemusí byť nutne a v každom prípade negatívna, je však logickým vyústením. Dá sa vhodne podchytiť v škole, napríklad ak učiteľ využíva pri vyučovaní rozdelenie žiakov do skupín, nepristupuje k nim len ako k jednotlivcom, prípadne deťom dopraje zážitkové učenie namiesto čisto teoretického. Čo sa týka potreby sociálnej dominancie, pedagógovia môžu využiť napríklad vhodné idoly zo športového či umeleckého života, ktoré kladú vzdelanie na popredné miesto.
Autori štúdie dúfajú, že aj na základe ich zistení, dokážu školy predstaviť kvalitnejšie výučbové programy a učitelia budú vedieť, ako zaujať a motivovať svojich žiakov túžiacich po krátkodobých pocitoch víťazstva, namiesto toho, aby ich len pripravovali na to, že po úspešnom absolvovaní školy môžu dostať niekde v budúcnosti dobrú pracovnú ponuku.
