Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako sa zbaviť starých hračiek bez slzičiek? Učte deti vďačnosti i radosti z darovania!

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Deti sa ťažko vzdávajú svojich hračiek v prospech druhých. Ak budete ako rodičia učiť deti vďačnosti a radosti z darovania, môžete im dať omnoho viac ako len poriadok v detskej izbe. / Foto: Bigstock

Keď sa rodičia snažia znížiť počet hračiek u svojich drobcov, nezriedka sa stretávajú s nesúhlasom a odporom vyúsťujúcim do konfliktov a hysterických scén. Preto odborníci radia naplánovať si stratégiu redukcie hračiek vopred a dôkladne.

 

Deti sú výbornou cieľovou skupinou marketérov, ktorí využívajú množstvo príležitostí počas celého roka, aby prinútili rodičov nakupovať hlučné, farebné, plastové hračky. Tieto potom zapĺňajú škatule v detských izbách, poličky, skrine. Keď sa rodič rozhodne časť z tohto narastajúceho množstva predmetov odstrániť, stretne sa so záplavou sĺz. Dieťa zvyčajne bojuje o každý jednu drobnosť, s ktorou sa už dávno nehráva, dokonca aj o takú, ktorú nikdy nemalo v rukách, o ktorej ani netuší, že ju má. V takomto momente sú však všetky, aj tie najmenšie drobnosti výnimočné a dôležité.

 

Prečo je dôležité vedieť darovať?

Napriek tomu, že ako rodičia by sme najradšej zniesli deťom aj modré z neba, jeden z najväčších darov, aký im môžeme dať je, dať im (doslovne) menej, aby sme podporili ich rozhodovanie, možnosť výberu a následnú vďačnosť. Mali by sme im viac dôverovať a dovoliť im hľadať vlastnú cestu. Nie je jednoduché dívať sa na ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitajú, ale takto ich učíme vďačnosti. Bez pochyby, tie najlepšie a najefektívnejšie lekcie môžeme dať svojim potomkom už v útlom detstve, prostredníctvom ich najobľúbenejšej činnosti – hry.

 

Vďačnosť otvára nové perspektívy už od detstva. Je ľahké pochopiť, že deti majú pocity nároku na všetko, pretože majú obrovské množstvo možností, privilégií, materiálneho vlastníctva a o nič z toho sa nemusia zaslúžiť, všetko im automaticky padá do lona. Učíme ich a ony si rýchlo zvykajú na to, že dostávajú veci bez toho, aby vedeli alebo ich zaujímalo, odkiaľ sú. Vďaka tomu, že ich cielene budeme viesť k vďake a vďačnosti, naučíme ich, že hračky, zábava a pohodlie doma nie sú len tak. Spoznajú súvislosti medzi tým, čo vlastnia vďaka niekomu inému a dokážu nájsť rešpekt voči iným.

 

Vďaka navyše zlepšuje vzťahy navôkol. Poznáme to napríklad z práce. Vyberiete si radšej spoluprácu s kolegom, ktorý si váži váš prínos a vie ho oceniť alebo s takým, ktorý váš výkon vníma ako samozrejmosť bez toho, aby vám poďakoval. Je to jednoduchý princíp, vďačnosť prináša silnejšie, pozitívnejšie a úprimnejšie väzby.

 

V neposlednom rade vďačnosť eliminuje požadovačný prístup: „Daj mi! Hneď! Teraz!“ Vďačnosť je totiž založená na tom, že vieme, kto alebo čo nám umožňuje prežívať pozitívne aspekty nášho života. Keď k tomu dovedieme aj deti, zvýšime šancu, že nebudú na nás sebecky strieľať rôzne požiadavky bez rozmyslu. Navyše si budú vážiť to, čo majú a nebudú sa sústreďovať na to, čo by ešte mohli mať.

 

Niektorí ľudia prirodzene inklinujú k vďačnosti, no pre väčšinu z nás je to schopnosť, ktorú sa musíme/môžeme naučiť. Tým, že vedieme deti k vďačnosti, pomáhame im stať sa citlivejšími k potrebám a pocitom iných ľudí a podporujeme u nich rozvoj empatie a altruizmu. Naopak, deti, ktoré majú pocit, že majú nárok na čokoľvek, často končia trvalo sklamaní z toho, čo život prináša.

 

Tínedžeri, ktorí poznajú vďačnosť, sú podľa výsledkov štúdií odolnejší voči negatívnym nástrahám spoločnosti, ako sú drogy, alkohol, majú nižšie riziko, že podľahnú depresiám a v škole sa nebudú vedieť prispôsobiť pravidlám. Aj iná štúdia, z dielne Kalifornskej univerzity preukázala, že vďační ľudia sú optimistickejší, šťastnejší a majú nižšie hladiny stresu či depresií. Žiaci, ktorí dokážu byť vďační, majú viac priateľov, aj lepšie známky, kým tí viac materialistickejší častejšie závidia a nie sú vo všeobecnosti výrazne spokojní so svojim životom. Podobné závery priniesli aj iné výskumy, ktoré dokázali, že deti, pre ktoré je vďačnosť prirodzenou súčasťou, majú pozitívnejší prístup k škole i rodine.

 

Naučte deti umeniu darovať

Je dôležité naučiť deti, ako funguje darovanie, ako posúvame veci ďalej iným ľuďom, ktorí si ich budú môcť užívať, používať a mať radi. Staré hračky tak môžu priniesť radosť niekomu, kto by si ich nemohol dovoliť kúpiť. Rozhovor s dieťaťom môže byť jednoduchý. Nie je potrebné zabiehať do detailov o rozdieloch v príjmoch jednotlivých rodín.

 

Najťažšia úloha je zvládnuť triedenie hračiek a určiť, ktoré by mali ísť do nového domova. Môžete sa napríklad riadiť gravitáciou. Tie najmenej zaujímavé hračky bývajú väčšinou dolu, na spodku koša či škatule. Pomôže aj to, keď sledujete deti s čím sa hrajú, čo ich zaujíma a čomu venujú pozornosť. Sú hračky, ktoré ležia nedotknuté niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Možno aj pre ne je najvyšší čas ísť do novej domácnosti. Ak sa však návrh na podarovanie konkrétnej hračky stretne s odporom dieťaťa, nechajte ju radšej ešte istý čas doma. Nemali by ste na deti tlačiť, aby sa vzdali niečoho, s čím nie sú stotožnené. Neskôr sa môžete k danej hračke vrátiť a skúsiť sa opätovne dieťaťa spýtať, či trvá na tom, aby zostala v jeho skrinke. Niekedy deti na hračku zabudnú a keď ju uvidia, že ju chcete odniesť, chcú sa s ňou opäť hrať a tešiť, no po chvíli ich to môže zase prejsť a vtedy sa bez problémov dokážu s ňou rozlúčiť.

 

Dobrým spôsobom je rozdeliť si hračky na „bábätkovské“ a „hračky veľkých detí“. Deti sami odhadnú, ktoré ich ešte bavia a ktoré naopak, patria do sveta najmenších. Hrkálky, hryzátka alebo postavičky s nepohyblivými končatinami neobstoja v konkurencii húkacích policajných áut či bábik, ktoré menia farbu vlasov, a preto dieťa nebude musieť bojovať samé so sebou, ak sa ich má vzdať.

 

V neposlednom rade je na vás, rodičoch, aby ste sledovali, aké hračky do domácnosti pribúdajú a vymedzili si s deťmi priestor na hračky. Dieťa si bude môcť napríklad nechať všetko, čo sa zmestí do truhličky, koša či poličky. Naučí sa samo premýšľať nad tým, čo spraviť s novým prírastkom a pomôže mu to stanoviť pravidlá, že jedna nová hračka domov znamená, že jedna stará musí preč. Prípadne môžete určiť ešte „záchytnú stanicu“ pre hračky určené von, na darovanie. Keď si určitý čas dieťa na hračky v stanici nespomenie, odneste ich bez toho, aby dieťa ešte raz kontrolovalo a prechádzalo všetky predmety, ktoré v „stanici“ má.

 

Podporte u detí vďačnosť

  • Porozprávajte sa pred spaním, za čo ste vďační. Môže to byť nová hračka, výborný tréning alebo telefonát od babky. Vďaka tejto tradícii pomôžte dieťaťu vybudovať pozitívny prístup.
  • Buďte vzorom. Povedzte deťom, prečo ste vďační, že ich máte. Tým im ukážete, ako veľmi ich ľúbite, ich smiech a objatia. Podporíte ich sebavedomie a ukážete, že vďačnosť sa nevzťahuje len na materiálne veci. Využívajte akúkoľvek možnosť sa pred deťmi poďakovať. Je to efektívnejšie ako na nich tlačiť: „Povedz čarovné slovíčko ďakujem!“
  • Nedávajte príliš veľa. Iste, nemusíte svoje výdavky obmedziť na výlučne potrebné veci. Zvážte však zlatú strednú cestu, aby ste nezabili v deťoch túžbu po niečom, ale ani im nedali všetko, čo chcú. Tak nespoznajú hodnotu a nenaučia sa rešpektovať vlastníctvo.
  • Doprajte im možnosť aktívnej účasti. Ak majú vreckové alebo si zarábajú popri škole, nechajte, aby sa podieľali na kúpe niečoho, čo chcú. Nielen že sa naučia šetriť, ale budú si vedieť aj reálne predstaviť, čo pre ne robíte.
  • Lepšie je dať ako dostať. Je to vynikajúci pocit, niekomu pomôcť. Záleží na veku dieťaťa, ale ukážte mu, že môže pomôcť starším ľuďom, malým deťom alebo chorým pacientom. Môžete sa celá rodina zúčastniť rôznych dobrovoľníckych aktivít. Dieťa pochopí, že zdravie, domov a rodina nie je pre každého bežnou a obyčajnou záležitosťou.

Čítajte viac o téme: Vďačnosť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.