Články: Pre študentov
O projekte

 

Podplácanie dieťaťa nie je vhodný výchovný nástroj

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Aj s peniazmi by sme mali pri výchove detí narábať zodpovedne. / Foto: Bigstock

Všetkým deťom sa páči, ak dostanú to, na čo si ukážu drobným prštekom. Keď si to môžeme dovoliť, je iste príjemný pocit, dopriať potomkom všetko, po čom im srdce piští a možno i viac. Lenže niekedy kupujeme deťom veci z tých úplne nesprávnych dôvodov. Napríklad si chceme kúpiť ich spoluprácu, prípadne ich zmanipulovať, aby nás poslúchli alebo jednoducho podplatiť, aby prestali kričať či hádzať sa o zem. Podplácanie dieťaťa sa zdá ako najrýchlejší spôsob na prinútenie k poslušnosti, spolupráci alebo pokoju, ale je to len dočasné riešenie, ktoré môže navyše spôsobiť trvalý problém s pocitom nároku. Skúste radšej vymeniť peniaze za čas. Ak ho máte, venujte ho dieťaťu plným priehrštím.


Niekedy sa stane, že rodičia skĺznu do režimu, že dieťaťu kúpia čokoľvek, len aby dosiahli, že drobci sa budú správať podľa rodičovských predstáv. Je rozdiel medzi nákupom predmetov, aby ste ocenili vhodné správanie a takým, aby ste dosiahli očakávané správanie. Ak kúpite dcére nové šaty, lebo ste ju poprosili, či by neumyla riady navyše, okrem svojich bežných povinností a ona vám vyhovela, je to odmena. Keď jej ich však dáte po tom, ako kričala na svojho mladšieho brata a vy ste ju chceli zastaviť, alebo ste sa zľakli, akú scénu vytvorí, keď jej ich nekúpite, to je výchova pomocou peňaženky.

Ak míňate na darčeky pre dieťa za odmenu, hovoríte mu, že sa chcete podeliť o zdroje, ktoré máte k dispozícii a že si to zaslúži. Naučíte ho, že za dobré správanie/výsledky prichádza odmena. Keď to ale robíte s pohnútkami, aby ste zabránili jeho náladovosti alebo ho chcete podplatiť, tlmočíte mu, že si nemusí nič zaslúžiť, je ľahké dostať sa k veciam, ktoré chce, má väčšiu silu ako vy a že za to, ako sa mu darí ovládať vás, ešte dostane darček navyše. Nie je nič horšie ako dieťa, ktoré si myslí, že má na všetko nárok. Keď vyrastie, ponesie si to zo sebou do pracovného a osobného života, čím sa vopred odsudzuje na zlyhanie a neúspech.

 

Čo urobiť a čomu sa vyhnúť

Každé dieťa má na niečo nárok, zaslúži si napríklad, aby bolo milované a rešpektované, aby mu rodičia zabezpečili základné potreby, ako jedlo, strechu nad hlavou a možnosť podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Medzi základné potreby ale nepatria tenisky za 150 eur. Niekedy rodičia nevedomky podporujú tento pocit nároku detí najmä ak sa deti blížia k tínedžerskému veku. Neskôr, na prahu mladosti, sa ťažko hľadá cesta späť. Bežne sa stáva, že ak napríklad dali rodičia dieťaťu na Vianoce drahý telefón, nedokážu si predstaviť, že by mu ho mali za porušenie pravidiel vziať. Majú pocit, že mu ho raz dali, je jeho a má na neho právo. Dieťa má ten istý pocit a rodičia si radšej nechcú ani predstaviť, čo by bolo, ak by dieťaťu ten mobil skutočne vzali. Sami sa zahnali do slepej uličky.

Nie je nič zlé na tom, dávať deťom darčeky, keď si to môžete dovoliť. Tým ich nepokazíte. Rozmaznáte ich tým, ak nebudete vyžadovať, aby boli zodpovedné. V prípade, že sa správajú zodpovedne, s rešpektom a vy na to máte, doprajte im to, po čom túžia. Ak to vyhovuje vám, je to v rámci vášho rozpočtu a rodinného štýlu, nemusíte sa báť, že až preceníte vzorné správanie. Iste, darček musí byť tiež v súlade s hodnotami, ktoré ako rodina kladiete na popredné miesta. Ak ste napríklad proti násilnostiam, radšej mu namiesto vojnovej hry kúpte športovú.

Nezadlžujte sa len preto, aby ste splnili dieťaťu túžbu po hračke. Ak sa vám nepozdáva jej cena, povedzte mu to. Nebojte sa vety: „Toto si teraz nemôžeme dovoliť“. Za to sa nemusíte hanbiť. Je to spôsob, ako deti naučiť, že musíme žiť v rámci istých obmedzení. Pokojne mu vysvetlite, že nie ste celý deň spolu, pretože musíte pracovať, aby ste si mohli dovoliť udržať životný štandard. Ak chce vaše dieťa isté veci, musíte na ne zarobiť. V prípade, že je to nad váš rozpočet, úprimne mu to povedzte.

Nepoužívajte peniaze a materiálne veci ako skratky vo výchove. Ak je motivačným prvkom pri nákupoch darčekov pokoj v rodine, vysnený pokoj nedosiahnete. Skôr sa s dieťaťom porozprávajte.

 

Rozvod niekedy štartuje súťaž, kto dá viac darčekov

Veľa rozvedených rodín čelí problému, kedy jeden rodič (zvyčajne ten, ktorý nemá deti tak často), míňa na ne príliš veľa. Môže ísť o pocit viny a pomocou podplácania si kupuje lojálnosť dieťaťa, alebo jednoducho nemá potrebné výchovné vedomosti a chýbajú mu efektívne rodičovské zručnosti. Vtedy je na mieste pohovoriť si o tom, koľko a na čo sa míňa.

Ak ste na mieste rodiča, ktorý má menej zdrojov, vysvetlite to dieťaťu. „Mám menej peňazí ako tato/mama, preto musím dávať väčší pozor ako ich míňame.“ Nehovorte mu však, že tato/mama si ho kupuje, hrá s nimi manipulujúce hry a podobne. Ak sa totiž pustíte po tejto ceste, nútite dieťa, aby druhého rodiča bránilo. Keď to neurobí nahlas a pred vami, spraví to u seba vo vnútri. Môžete však povedať: „Tato/mama neposlal/a ešte výživné“. Zdržte sa však hodnotenia jeho/jej zábudlivosti. Dajte dieťaťu informáciu, nie nálepku na správanie druhého rodiča.

Rodič, ktorý počuje od svojho bývalého partnera/partnerky, aby znížil výdavky na deti, si túto požiadavku často vysvetlí tak, že chce vziať moc nad deťmi. A práve boj o moc je veľkým problémom pri rozchádzaní sa rodičov. Preto je lepšie, ak napríklad otec kupuje príliš veľa darčekov, aby tieto nechal deťom u seba. Možno sa budú zo začiatku vzpierať, otec aj deti, ale každý za seba môže stanoviť pravidlá pod svojou strechou a toto môže byť jedno z nich. Podobne funguje aj večierka. U tata môžu ísť deti spať o desiatej, u mamy o deviatej. Ak sa dieťa hnevá a zúri, počkajte, až kým sa upokojí a vysvetlite mu, že hračky zostanú u otca/mamy, pretože on/a ich kúpil/a pre neho a býva inde. S narastajúcim vekom detí to ide stále ťažšie, aj suma na darčeky sa zvyšuje, ale napriek tomu, je vhodné zdržať sa urážlivých a hanlivých poznámok o ex pred dieťaťom.

Ak máte partnerku alebo manželku, partnera alebo manžela, ktorý využíva peniaze na výchovu a manipuláciu detí, mali by ste si o tom pohovoriť. Možno by ste mohli vy iniciatívnejšie odmeňovať deti. Alebo by mohol on/ona nechať peniaze v peňaženke a nastaviť dieťaťu hranice namiesto podplácania vytúženého správania. Zistite, kde sa vám míňanie peňazí vymyká z rúk a preberte to medzi štyrmi očami. Ak sa nedokážete dohodnúť, je to problém vášho partnerského vzťahu, nie vzťahu s potomkom.

Ak ste vy ten, kto doteraz používal peniaze na manipuláciu, teraz je čas na rozhovor s dieťaťom. Snažte sa, aby sa dieťa nedostalo do obrannej pozície. Pokojne mu vysvetlite: „Rozhodol/rozhodla som sa, že potrebujem urobiť jednu zmenu. Zdá sa mi, že chodíme až príliš často do nákupného centra a míňame veľa peňazí. Preto budeme teraz viac doma, starať sa o domácnosť, budem rád/rada, keď mi budeš pomáhať a keď všetko pôjde tak ako má, môžeme si dopriať malé potešenie. Nemusí to byť nákup, môže to byť aj niečo iné. Čo povieš?“ Ak dieťa dá patrične najavo svoj odpor, odíďte z miestnosti a nechajte ho vychladnúť. Až potom pokračujte v rozhovore.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Peniaze, Finančná gramotnosť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.