Deti sa rodia s úžasným zmyslom a vedomím o sebe. My, najdôležitejší ľudia v ich živote, by sme sa mali snažiť udržať toto ich vedomie bez negatívnych vplyvov okolia. Iste, bude sa mierne meniť, prídu rany, ktoré zanechajú jazvy, sú prirodzenou súčasťou učenia, lenže hlboké rezy do sebavedomia sa opravujú ťažko. Niekedy dokážu človeka poznačiť navždy.
Učíme deti, aby rešpektovali iných dospelých a ostatné deti, pretože je to dôležitá súčasť rastu a vývoja. Lenže ešte dôležitejšie je, priviesť deti k rešpektu samých seba. Pretože práve úcta k sebe samému je úplne na začiatku akéhokoľvek rešpektu voči druhým. Niekedy to znamená, že ich podporíme v opozícii voči inému dospelému, ktorý povedal alebo urobil niečo, čo podrýva ich sebavedomie, ničí ich šťastie a mení ich vnímanie samých seba. Nie je jednoduché dostať sa zo vzťahu, ktorý je s toxickým človekom, ale s našou podporou dokážu minimalizovať škodlivý účinok vplyvu takýchto jedincov.
Toxický vzťah je taký, kde negatívne správanie jedinca spôsobuje emocionálne poškodenie alebo narúša spôsob, ako sa dieťa vníma. Môže viesť k úzkosti, depresii, fyzickej bolesti, pocitom izolácie. Deti sa môžu začať obviňovať, cítiť sa vinné alebo sa hanbiť. Nie je akceptovateľné žiadne správanie, v dôsledku ktorého sa cítia menejcenné alebo zahanbené. Pretože takéto spávanie ubližuje zásadným spôsobom.
Každý z nás má vnútorný hlas, ktorý funguje ako pomyselné zrkadlo, napovedá nám, ako na tom sme, či sme niečo úspešné dokázali, ako nás vníma okolie, čo sme urobili zle. Niekedy dokážu dospelí tento hlas v dieťati prehlušiť a ovplyvniť ho natoľko, že prestane vnímať samo seba a slová dospelého prevezme za svoje. Deti sa narodia a hneď sú úžasné a dokonalé. Našou úlohou je podporiť ich, aby o tom vedeli a zároveň obmedziť vplyv niekoho, kto by im tvrdil opak. Mali by sme byť ich hlasom, keď sa cítia zle, hlúpo, pomalé, nedôveryhodné, neschopné alebo ich niekto zahriakol. Samozrejme, nie sme dokonalí, každý z nás má niekedy zlý deň, nepríjemnú náladu, stresujúce obdobie. Deti to rozoznajú. Dokážu rozlíšiť chvíľkové rozladenie od dlhodobého a permanentného cieleného negatívneho vplyvu. Je na nás, aby sme identifikovali v živote nášho dieťaťa takého človeka, ktorý ich môže zraniť, reaguje na ne negatívne a aby sme dali deťom najavo, že nám takéto správanie voči nim vadí. Toxickí ľudia môžu byť deťom veľmi blízki, napríklad učitelia, tréneri, blízki príbuzní, rodičia ich priateľov, kamaráti. Iste, mali by sme podporovať dospelých v živote našich detí, ale ešte dôležitejšie je naučiť deti nájsť hranicu medzi tým, čo je v poriadku a čo už nie, pokiaľ ide o vzťah k iným ľuďom a zároveň im ukázať, ako spraviť hrubú čiaru, pokiaľ je potrebná. Znamená to, že dokážeme pomenovať veci pravými menami. Nie je dôležitejšie stáť za dospelým, najdôležitejšie je ochrániť dieťa.
Ako zistíte, že niečo nie je v poriadku
Dospelí by mali deťom poskytovať pocit podpory, bezpečnosti a dôvery. A v žiadnom prípade by im nemali ubližovať. Ak sú však zdrojom úzkosti, zahanbovania, stresu, je na mieste ukázať im, ako týchto ľudí zo života vylúčiť. Dieťa musí vedieť, kedy a ako spraviť hrubú čiaru medzi svojim svetom a druhým človekom. Dokážu to vďaka tomu, že ich podporíme a ukážeme, ako na to.
Zlé rozhodnutia, alebo ťažké vzťahy však nemusia byť nutne toxické. Hranica nie je vždy exaktne daná. Toxickí ľudia zvyčajne bývajú majstri v tom, aby udržali zdanie, je všetko je ešte v rámci normy. Našťastie deti sú odborníkmi na to, že dokážu rýchlo pochopiť, ak niečo nie je tak, ako má byť. Je iné mať zlý deň a byť neustále nepríjemný, rýpať a zahanbovať deti. Na druhej strane, deti nemajú vždy k dispozícii tak širokú slovnú zásobu, aby dokázali presne popísať, čo cítia a čo im prekáža, ale pozorní dospelí si dokážu všimnúť, ak niečo s dieťaťom nesedí, ak sa snaží povedať, že niečo nie je v poriadku.
Prvý a najvýraznejší znak je, že sa dieťa do seba uzatvára, hoci pred tým bolo pravým opakom. Nechce chodiť niekam, kam chodievalo rado, napríklad do školy, na krúžok, von s deťmi. Ako rodič sa musíte sústrediť na odchýlky od normy. Ak sa pred školou dieťa vždy ťažko s vami lúčilo a robí to aj teraz, neznamená to, že je v škole niekto, s kým má problém. Pravdepodobne sa len s vami nerado lúči. Ďalšími znakmi, ktoré zrazu evidujete, môžu byť napríklad, že sa dieťa ľahko rozplače, je akési bez energie, nezaujíma sa o veci, ktoré sa mu pred tým páčili, bolí ho bruško, hlava, nechce od vás odísť, je podráždené či smutné. Môže začať nadmerne kontrolovať isté veci vo svojom živote ako dôsledok toho, že stráca kontrolu nad inou oblasťou. Inak zaobchádza so svojim súrodencom, najmä ak je brat či sestra mladší, práve na nich môže odrážať správanie toxického človeka voči nemu.
Ako pomôcť dieťaťu
Najdôležitejšie je otvorene sa porozprávať. Začnite niečím, čo je ľahké a príjemné, aby sa dieťa cítilo dobre a postupne sa prepracujte k náročnejším témam. Spýtajte sa, koho má vo svojom okolí najradšej, prečo rado s nimi trávi čas, či je niekto, koho veľmi nemusí. Zaujímajte sa o to, ako sa cíti v prítomnosti tohto človeka, ako vníma seba a nech sa sústredí najmä na vlastné pocity. Toxickí ľudia sú nebezpeční práve tým, ako menia koncept seba vnímania u detí.
Potom sa spýtajte, čo si váš syn alebo dcéra myslí o tom, ako ich ten druhý vníma. Dospelí nemusia mať radi každého a ani vaše dieťa. Lenže kľúčové je, aby si svoje negatívne názory udržali mimo detských uší. Možno sa dospelému nepáči správanie dieťaťa, ale ono by malo vždy cítiť jeho podporu, či už verbálne alebo neverbálne.
Dôležité je aj to, ako sa tento človek správa k iným deťom. Pokiaľ je nepríjemný ku všetkým, je malá šanca, že spôsobí zásadné a hlboké rany. Spozornieť by ste mali v tom prípade, ak je k ostatným milý a nepríjemný je len vo vzťahu v vášmu dieťaťu. Rovnako tak, ak sú pocity dieťaťa k tomuto dospelému výrazne iné ako k iným ľuďom.
Problém s toxickým človekom sa často prejavuje aj pri prebiehajúcom rozvode rodičov. Vtedy rodič často podceňuje dieťa a hovorí mu o tom, že táto situácia je závažná a dieťa ju nemôže pochopiť. Pokúsi sa situáciu otočiť tak, aby sa javilo, že všetko robí v detskom záujme. Možno zasahuje do vzťahov, ktoré má dieťa s inými alebo chce, aby vyskúšalo iné veci, všetko pod rúškom zdanlivej ochrany. Takto však znižuje potenciál dieťaťa na rast a na to, aby sa stalo samostatným a nezávislým jedincom. Pripútava ho k sebe v snahe ovplyvniť jeho vzťah k druhému rodičovi.
Nemôžeme zastaviť toxických ľudí a zabrániť im, aby nikdy neprišli do života našich detí. Môžeme ich však vybaviť na to, aby takýchto ľudí rozpoznali a vedeli, že ich správanie je zlé. To, že učíme deti, aby boli milé a príjemné, rešpektovali druhých, ešte neznamená, že musia bezvýhradne prijať správanie, vieru alebo vplyv iného dospelého. Naše deti sú úžasné a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme ich nezmenili.
