Ak deti nevyrastajú v teplom, príjemnom a láskavom prostredí, sú ohrozené stresom, ktorý sa rýchlo mení na tzv. toxický. Tento má na detský mozog a telo zásadný a dlhotrvajúci dopad, ktorého škodlivé dôsledky sa prejavujú aj v dospelosti. Negatívny vplyv sa však dá zmierniť. Záleží najmä na genetike a na tom, či majú deti (alebo dospelí) v živote aspoň jednu dôvernú a spoľahlivú osobu, s ktorou môžu otvorene komunikovať a ktorá ich bezpodmienečne miluje.
Stres je bežnou súčasťou života a naše telo je naň dobre pripravené vďaka evolúcii, ktorá nám zabezpečuje prežitie. Keď prežívame stres, zrýchli sa nám tep, zvýši tlak, produkujeme hormóny adrenalín a kortizol (stresový hormón), aby sme boli silnejší, rýchlejší, ostražitejší než zvyčajne. Tieto fyziologické zmeny majú jediný cieľ, dodať nám fyzickú podporu pri čomkoľvek, do čoho sa púšťame. Lenže pozitívny náboj stresu funguje, len ak ide o občasnú a krátku záležitosť. Vtedy sa vďaka kortizolu dokážeme mobilizovať a dosiahnuť najlepší možný výsledok. Keď sa jeho prílev rýchlo zapne a vypne, pocítime príval energie, zlepšenie pamäti, podporu imunitného systému.
Problém je, ak žijeme v neustálom stresovom prostredí, kedy je telo v neustálej pohotovosti, kvôli čomu neustáva produkcia hormónov, zvýšený tlak a tep. Vtedy sa stres stáva toxickým a v mozgu i tele spôsobuje zásadné zmeny.
Deti sú veľmi zraniteľné a skutočne im stačí občasné zažívanie stresu, ab yzvládali nejaké výzvy. Vtedy sa naučia pružnosti, odhodlaniu, optimizmu, upokojiť sa. Pokiaľ sa s ním majú vyrovnať v prostredí, ktoré je plné lásky, pochopenia a starostlivosti, cítia sa v bezpečí a dokážu prejsť stresovými situáciami bez toho, aby im zostali negatívne zážitky. Problém nastáva v zreteľných a jednoznačných situáciách, ako je emocionálne zneužívanie, ignorovanie, ale aj neustále rodičovské hádky, depresia či vážna choroba. Vtedy sa prežívaný stres môže ľahko zmeniť na toxický.
Dopad toxického stresu na dieťa
Ak je mozog neustále vystavovaný toxickému prostrediu, na svoju ochranu urobí maximum a úplne sa uzavrie. Síce stále pracuje, ale jeho rast sa spomalí, čím umožní vznik zárodkov úzkosti, depresie, podliehaniu stresu a tlaku. Netýka sa len detí, ale aj dospelých. Dlhodobé dopady sa líšia v závislosti od veku a vývojového štádia mozgu, keď boli vystavení stresu. Čím mladší mozog, tým zásadnejší negatívny dopad. Najhoršie je na tom prenatálny a mozog novorodencov. Rastie, vyvíja sa a absorbuje všetko, čomu je vystavený. Preto je zraniteľný chemickým vplyvom stresových hormónov, ktoré môžu spôsobiť dlhodobé zmeny. Stres v tomto období má zásadný dopad najmä na učenie sa a pamäť. Toxický stres v neskoršom období detstva a dospievania spôsobuje problémy s pozornosťou a zvládaním emócií, pretože tieto časti mozgu sa vyvíjajú práve v tomto období. Ak sme mu vystavení na začiatku dospelosti, stávame sa citlivejšími na stres a odpoveď tela má trvalé následky. Počas dospelosti starneme rýchlejšie a stres ovplyvňuje najmä pamäť, emócie, kognitívne schopnosti.
Mladý mozog sa neustále vyvíja a posilňuje už vytvorené spojenia, takže je príliš ľahkou obeťou toxického stresu. Ten útočí na obe možnosti, jednak na vytváranie nových prepojení a jednak na zníženie množstva tých existujúcich. Takto sa oslabujú základy, ktoré sú nevyhnutné pre učenie, správanie i zdravie. Navyše skúsenosti podporujú aktiváciu príslušných častí v mozgu. Čím viac sa podporuje pocit ohrozenia, tým vyššiu citlivosť si na tento pocit deti, i dospelí, vytvoria. V dôsledku toho potom ich mozog vyhodnotí množstvo situácii ako hrozbu, hoci také vôbec nemusia byť a vyvolá väčšie záchvaty nevraživosti a hnevu. Telo je neustále v pohotovosti, aj keď reálne ohrozenie neexistuje.
Vedci zistili, že aj keď sú už dospelí dlhší čas mimo prostredia, ktoré v nich vyvolávalo v detstve toxický stres, v reakciách na bežné problémy, ako napríklad hádky, sklamania, čakanie v zápchach, prežívajú vysokú mieru stresu. Toto má za následok negatívny dopad na vzťahy, fyzické aj mentálne zdravie.
Z meta-anylýzy vytvorenej zo 16 štúdií, za účasti vyše 23 500 ľudí, vedci vyvodili závery, že tí, ktorí prežívali chronický stres počas detstva, majú až dvojnásobné riziko depresií v dospelosti. Tiež mali o 43 % vyššie riziko toho, že terapia alebo medikamentózna liečba im nezaberie. Iste, nie všetky prípady depresie sa spájajú s toxickým stresom v detstve, ale chronický stres môže vytvoriť zraniteľnosť na základe naučenej bezmocnosti. Dieťa príde rýchlo na to, že nech urobí čokoľvek, nedostane relevantnú odpoveď na svoje potreby.
Chronický stres má negatívny vplyv aj na endokrinný a imunitný systém. To vedie k autoimunitným ochoreniam, ako napríklad alergie, astma či reuma.
Ako minimalizovať dopad chronického stresu
Chronickému stresu sa nedá vždy vyhnúť, sú okolnosti, ktorým nejde zabrániť, napríklad strata rodiča, nepríjemný rozvod, popôrodná depresia. Vtedy záleží na tom, aby dieťa malo v živote dospelú osobu, o ktorú sa môže oprieť, spoľahnúť sa ňu, ktorá ho bude mať rada a bude mu k dispozícii. Vedci zistili, že napriek pretrvávajúcej bolestnej skúsenosti dieťaťa, sa fyziologické zmeny znižujú a minimalizuje sa aj riziko trvalého poškodenia, ak má dieťa nablízku podporu niekoho, komu na ňom úprimne záleží. Takýto dospelý dokáže dieťaťu vysvetliť, čo sa s ním a jeho telíčkom deje, ako často a kedy sa to môže opäť stať. Dieťa tak získa pocit vlastnej sily, že dokáže ovplyvniť okolie a svet nie je až tak desivý. Pri podpore dieťaťa nezabúdajte na dotyk. Objatie nám poskytuje pomyselnú hranicu medzi nami a tým, čo nám môže ublížiť. Vždy však rešpektujte pocity dieťaťa, ak sa odtiahne, je to v poriadku.
Podľa odborníkov je potrebné na vyváženie jednej negatívnej interakcie päť až sedem pozitívnych. Je to preto, lebo náš mozog je prispôsobený na to, aby bol v strehu v negatívnej situácii, ktorá môže znamenať hrozbu. Vďaka tomu sme ako ľudstvo prežili. Rýchlejšie zaregistrujeme zlé veci a dôraznejšie na ne reagujeme, než na tie dobré. Čím viac zmysluplnej pochvaly a príležitostí na úspech deťom poskytneme, tým viac dokážu precítiť pozitívne emócie, vyrovnať sa so stresom, budovať si sebavedomie.
Využite všetky spôsoby, ako podporiť zotavenie mozgu z traumy, ktorú môže toxický stres spôsobiť, či už to je správne jedlo, cvičenie, vnímaví a ohľaduplní dospelí.
Poskytnite deťom priestor na únik zo stresujúceho prostredia. Ak je to doma, môžu chodiť na športový krúžok, tráviť čas s rodinou, či priateľmi, aby si oddýchli a načerpali silu.
Vedci zistili, že ak sme si vedomí negatív vo vlastnom detstve, dokážeme sa chrániť pred vplyvom toxického stresu vyplývajúceho práve z tohto ranného obdobia života. Vďaka tomu dokážeme efektívnejšie a lepšie vychovávať svoje vlastné deti. Tí, ktorí zvládli vyrovnať sa s nepríjemnými detskými skúsenosťami, trpeli v dospelosti o polovicu menej zdravotnými ťažkosťami ako depresie, bolesti hlavy, chrbta. Dôležité je vedieť, že naša minulosť a skúsenosti nie sú našim osudom. Množstvo dopadov toxického stresu dokážeme zvrátiť. Čím skôr si uvedomíme jeho vplyv a dokážeme na neho efektívne zareagovať, tým úspešnejší v boji s ním budeme. Dôležité sú vzťahy, ktoré si okolo seba vytvoríme, tie zásadné by mali byť zdravé, podporujúce a rozvíjajúce, pretože tie sú odpoveďou na liečbu dopadov toxického stresu.
